Femislam v bardejovskej Bašte
Bardejov, mesto na severovýchode Slovenska, je známe najmä tým, že je zapísané v zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V kultúrnych vodách ho však poznáme aj vďaka kultúrnemu centru Bašta. Bardejov ale láka aj na svoje kúpele, ktoré dnes pripomínajú skôr skanzen. Spomínam ich najmä preto, že ich blízkosť zásadne ovplyvnila takzvaný Femislam – večer slam poetry venovaný ženám a ženskej tvorbe, o ktorom bude táto reportáž. Uskutočnil sa v apríli v spomínanej Bašte. Na námestí neďaleko nej si môžete cez leto zaplieskať bičom alebo zastrieľať z luku. Terče sú orientované smerom na letnú terasu lokálnej kaviarne a jediná bariéra medzi ňou a terčmi je tmavozelená netkanka siahajúca do výšky dvoch metrov, čo je podľa prevádzkujúcich tejto atrakcie zjavne dostatočná výška na ochranu návštevníkov a návštevníčok terasy.
Bašta má slam poetry posledné dva roky vo svojej pravidelnej dramaturgii. A tentoraz sa okrem večerného podujatia Femislamu uskutočnil cez deň aj workshop slam poetry, zameraný na kreatívne techniky písania. Podľa slov dramaturgičky kultúrneho centra Veroniky Edo Pachovej je príbeh slam poetry v Bašte jednoduchý. Tento žáner zasiahol miestnu komunitu, ktorá začala slam sama tvoriť. „Bašta je typická tým, že, ako aj iné kultúrne centrá, láka ľudí, ktorí majú iné záujmy, než nájdu v mainstreamovej kultúre. To, že sa večery slam poetry uchytili práve v Bašte, je do veľkej miery náhoda spojená s tým, že tu v meste sú ľudia, ktorí sa slamu začali venovať a našli v ňom spôsob sebavyjadrenia,“ zhodnotila Veronika.
Slam poetry prichádzala do Bašty tak raz za rok v rámci Panslamu (čo v preklade pre človeka mimo slam komunity znamená „tour slam poetry“). Zmena nastala v momente, keď Veronika organizovala podujatie venované angažovanému umeniu a oslovila hlavného organizátora Slam Poetry SK Tomáša Straku s tým, aby urobil workshop. Z ľudí, čo ho navštívili, sa neskôr vyprofilovali slamerky a slameri, a tak sa v Bašte začali konať lokálne slam poetry večery.
Čo konkrétne obyvateľstvu Bardejova na tomto žánri učarovalo? Slam poetry je performatívna súťaž autorskej poézie. Čiže je to súťaž, na ktorej ľudia čítajú alebo prednášajú svoje básne. Vo svete sa podoba takéhoto eventu líši od krajiny ku krajine. Dá sa povedať, že každá disponuje jemnými špecifikami. V slovenskom kontexte sa vytvoril nasledovný úzus: podľa počtu slamerov*iek sa súťaž skladá z dvoch alebo troch kôl, počas ktorých prezentujú svoju poéziu. Najtypickejšou formou sú napríklad dve kolá a päť súťažiacich plus nesúťažný slam moderátorky*a. A čo zo slam poetry robí súťaž? Ako sa určuje, kto zvíťazí? Podstatným faktorom je porota. Na začiatku večera vyzve moderátor či moderátorka publikum, aby sa dobrovoľne prihlásili osoby, ktoré by chceli pomocou bodov od 0 do 10 hodnotiť slamerky v danom kole. Z divákov sa teda dobrovoľne alebo polo-dobrovoľne stane porota (niekedy sa stane porotou človek, ktorý je skrátka po ruke.) Po každom výstupe moderátor*ka vyzve porotu, aby číselne slamerku*a ohodnotili. Je takáto súťaž objektívna? A je osoba, čo vyhrá, skutočne najlepšou slamerkou? Ako niekdajšia majsterka Slovenska v slam potery musím skonštatovať, že určite nie.
Kde sa vzal, tu sa vzal, FEMISLAM
Špecifikom Bardejovského slam poetry eventu je prívlastok FEMI. Na Slovensku má Femislam celkom mladú históriu. V posledných rokoch sa uskutočnilo zatiaľ len päť slam poetry večerov. Odkiaľ sa čisto ženská exhibícia vzala? Po oslovení pár pamätníkov som sa dostala k menu Bob Hýsek, teda k českému slamerovi, ktorý mi ponúkol vhľad do tohto pojmu v českom kontexte – a ten ovplyvňuje aj slovenský.
Bob založil Femislam v Olomouci v roku 2016 (slam poetry v Čechách existuje od roku 2003). V polovici prvej dekády si na ženskej slamovej scéne renomé získalo len pár slameriek. Bob teda usúdil, že je potrebné podporiť ženský element. Rozhodol sa pozvať existujúce slamerky z Čiech a Moravy a usporiadať ich samostatné majstrovstvá, ktoré nazval FEMISLAM. Spočiatku bolo kritériom účasti „žena, čo slamuje“, ale približne po treťom ročníku sa začala presadzovať koncepcia „úspešné ženy tohto roku“. Znamenalo to, že začali pozývať všetky víťazky lokálnych slamov z celých Čiech.
„Už na začiatku sa ukázalo, že ženský slam je úplne iný, než ten mužský. Ženy boli omnoho osobnejšie, vnútornejšie, intímnejšie, poetickejšie, nevyužívali niekedy až lacnú extravaganciu performerov. Nebol to len ‚ha ha slam‘, bolo to viac ‚deep‘. Femislam si získal veľkú obľubu a prestíž a býva vždy vypredaný. Keď som minulý rok v rámci ďalšej podpory žien navrhol, že by víťazka Femislamu automaticky postupovala do celorepublikového zmiešaného finále, slamerky to zamietli. Nechceli byť zvýhodňované, vraj si môžu postup na lokálnych kvalifikáciách zariadiť samy,“ napísal mi Bob. A dozvedela som sa od neho napríklad aj to, že formát má v každom meste iný názov, niekde ho nazývajú Ladies slam, niekde Women’s slam a podobne. V každom prípade, Bob túži, aby jedného dňa tento formát vôbec nebol potrebný.
Kontext slovenskej a českej slam potery je však rozdielny. Slovenská scéna sa môže pýšiť možno aj polovičným zastúpením slameriek z celkového počtu. Je absolútne bežné naraziť na line-up večera, na ktorom je minimálne polovica, ak nie väčšina ženských mien. Je teda potreba usporadúvať u nás niečo ako Femislam? Nemôže to skôr ublížiť inak organicky vyváženému zastúpeniu performeriek na scéne? A je naozaj mužský a ženský slam iný? Je mužský a ženský humor iný?
To podstatné som vysvetlila a na zodpovedanie otázok využijem popis program tak, ako bol uvedený v evente na Facebooku: „Pred vystúpením bude prebiehať workshop introspektívnej poézie pod vedením Tatiany Kaľavskej. Prostredníctvom arteterapeutických cvičení sa pozrieme do svojej minulosti, ako nás formovala, okrajovo sa budeme hrať aj s formou, skúmať svoje emócie, budeme písať básne sebe aj iným. Výstupy – texty môžu byť dosť intímne, preto bude na rozhodnutiach účastníkov a účastníčok, či budú chcieť svoje diela v rámci workshopu aj zdieľať.“
„Mám celkom dobrý pocit z toho, že sme tu skoro samé ženy.“
Jednohlasne sme sa zhodli, že vymeniť chladné múry (inak krásnej) Bašty za slnečný dvor bude lepší nápad. Skupinka piatich žien a jedného muža odštartovala workshop na dvorčeku pred Baštou. Toto rozhodnutie sme niekoľkokrát oľutovali. Obdobie po Veľkej noci je vcelku bohaté na svadby a v Bardejove na námestí sú dva veľké fotogenické kostoly. Každú chvíľu nás preto vyrušilo esúvéčko s bábikou na kapote.
Toto bol Tánin premiérový workshop. Táňa je lokálna Bardejovská slamerka, ktorá sa zhodou okolností prvýkrát objavila na mojom workshope v Bašte. Pamätám si to celkom jasne. Táňa, žena v strednom veku, trocha ostýchavo prišla s tým, že jej muž je kolega jedného lokálneho slamera a chcela by to skúsiť. Sama pracovala ako riaditeľka a súčasne učiteľka v materskej škole v Železníku. Neskôr, keď sme sa lepšie spoznali, prezradila mi, že vyštudovala produktový design v Londýne a potom sa venovala najmä materstvu. Písala si do šuflíka a slam jej akosi prišiel vhod. Na svojom prvom slame prečítala texty a nekompromisne vyhrala celý večer.
Krok po kroku sme nasledovali Tánine zadania a vytvárali texty. Na moju otázku, či Femislam nejako súvisí s jej workshopom odpovedala pragmaticky, že bol väčší predpoklad, že niekto na workshop príde, ak po ňom bude nasledovať aj slam. To, že Bašta počúva túžby komunity, ktorá tvorí jej diváctvo, sa jej začína vracať. Z občasných diváčok sa stávajú pravidelné, z pravidelných divákov sa stávajú účastníci workshopov, z účastníčok workshopov sa stávajú performerky a kruh sa uzatvára, keď niekto z komunity posúva svoje skúsenosti ďalej, napríklad prostredníctvom workshopu. Táňa si zadania nazbierala v rámci sebacibrenia. Neskôr si ich začala prispôsobovať a teraz sa dá povedať, že pôvodné cvičenia sa stali inšpiráciou. Takmer každé cvičenie sme zavŕšili čítaním svojich textov. Len málo z nich, zrejme tie najosobnejšie, si účastníčky a účastník nechali pre seba. Niektoré cvičenia odkazovali na blízkych ľudí a vzťahy s nimi, čo zrejme spôsobovalo ostych. Akosi ľahšie sa celej skupine hovorilo o tom, čo ktorá z nás prežíva sama vo svojej intimite. Keď však už prišlo na blízkych, zdieľanie informácií bolo tabu. Pri poslednom cvičení moja vetchá pozornosť už odbiehala poprosila som Táňu, aby som nemusela čítať výsledok. Jednoducho, tri a pol hodiny mi naozaj stačili.
Tesne pred začiatkom večera sme sa začali zoskupovať pri našom stole, kde sedela pani, ktorá, ako sa ukázalo neskôr, určovala rytmus celého večera. A nebola to moderátorka Diana. Bola to jej osemdesiatštyriročná stará mama Judita, ktorá zhodou okolností trávila čas v Bardejovských kúpeľoch.
Vitajte na bardejovskom Femislame
Sála sa pomaly zapĺňa. Začiatok podujatia sa neprekvapivo posúva o pár desiatok minút, aby sme si stihli kúpiť drinky a hlavne, aby sa nás nazbieralo dostatok. Na prvý pohľad je zrejmé, že v publiku je oveľa viac mužov ako žien.
„Príjemný dobrý večer priateľky a priatelia, vitajte na bardejovskom Femislame,“ osloví publikum moderátorka Diana, ktorá sa roky venuje stand up komédii. Jej pôsobenie v slam poetry je relatívne čerstvé, avšak hneď prvý rok sa jej podarilo klasifikovať na Majstrovstvá Slovenska.
Diana hneď na úvod pokladá publiku obligátnu otázku: „Bol z vás už niekto niekedy na slam poetry?“ A vyzýva nás, aby sme sa prihlásili: „Je tu niekto po prvýkrát?“ Aby zistila, nakoľko má vysvetľovať, čo slam poetry je, aké sú pravidlá a ako sa hlasuje. Definíciu slam poetry už máme za sebou, avšak zostali nám ešte pravidlá a tie sú tri:
- slamer*ka musí mať vlastný text;
- nesmie mať kostým;
- nesmie mať rekvizitu.
Ďalšie pravidlo, ktoré sa uplatňuje len počas semifinále a majstrovstiev Slovenska, je, aby text trval maximálne tri minúty a pätnásť sekúnd. Ak sa limit nedodrží performerke*ovi sú odpočítané body.
Po objasnení pravidiel je čas na určenie poroty. Moderátorku vyruší ruch pri našom stole. A v tomto bode odštartuje príjemná hra, ktorá sprevádza celý večer – babka verzus Diana. Babka sa snaží Dianu odfotiť, ale smartfón sa jej vyšmykne, prísediace slamerky jej asistujú, zatiaľ čo ona nahlas a vtipne komentuje situáciu.
Diana sa rozhodne situáciu využiť ako hru a nenecháva sa vyviesť z miery. Pani Judita komentuje dianie na javisku po celý večer, a tak sa stáva ikonickou postavou, hlasom ľudu – hlasom božím.
Zostáva už len predstaviť slamerky, ktoré vystupujú či už pod svojím občianskym menom alebo pseudonymom (čo je obvyklejšie v Česku). V rámci dnešného večera sa predstavili Abby, Sára, Táňa a Viktória. Slamerky si pri príchode na javisko vyberajú z klobúka papierik, na ktorom je číslo určujúce ich poradie.
Ešte pred samotnou súťažou začne Diana „zahriatím publika“ a prednesie svoj slam, na ktorom si porota vyskúša bodovanie. „Môj najväčší problém je aktuálne ten, že som zamilovaná,“ okomentuje Diana svoj nadchádzajúci text.
„To video má dosah asi nula,
ale ani Fulla
nezačínal klaňačkou…,“ odznie v texte, ktorý opisuje Dianu, ako si obzerá fotky svojho nového priateľa na jeho instagramovom feede a algoritmy jej ponúkajú rôzne výrobky. Láska, vzťah k vlastnému telu, netabuizovaná ženská sexualita a ekológia sú charakteristické pre jej slamy. Pod vplyvom účinkovania v stand up comedy sa skôr orientuje na pobavenie poslucháčstva než na pohladenie jeho poetickej duše. Po skončení performance prichádza na rad takzvaná kalibrácia poroty, ktorú moderátorka vyzýva, aby ju číselne ohodnotili.
Prvou súťažiacou večera je Abby. Tá sa vo svojom prvom texte (ale aj v iných) hrá s takzvanou „slovenglishtinou“.
„Blýska sa a hromy divo bijú už 30 rokov a Slovensko stále tvrdo spí.
A spití týpci z piči spisujú petície spitting in our faces.
This is his cis kiss of death
a radšej by som bola deaf,
ako by som mala stále počúvať, že definičný obor funkcie ľudí s ľudskými právami sú všetci reálni ľudia okrem intervalu od L cez GBTI až po A.
Ale nebudem len melancholická…“
Abby vo svojich textoch rieši veľmi osobné témy týkajúce sa života trans*ženy. Jej humor a nadhľad, veľmi vycibrené hranie sa so slovami, s anglicko-slovenskými prešmyčkami a silná rytmika sú unikátom na scéne. Keďže Abbynu tvorbu dobre poznám, o to viac sa zameriavam na publikum, ktoré ju bez predsudkov hodnotí krásnymi vysokými známkami v rozmedzí od desať do osem. Bez škrupulí som sa Abby po vystúpení pýtala, ako sa po prvýkrát cíti ako súčasť Femislamu aj v kontexte spoločenskej situácie. Podľa jej slov bolo pre ňu najpríjemnejšie, že jej účasť nebola nijako spochybnená, ale vnímaná ako samozrejmosť: „Táto komunita to berie úplne kontrastne oproti väčšine na Slovensku. A cítim sa úplne included.“ Prezradila mi tiež, že ďalší svoj text napísala práve na mieru Femislamu.
Ďalšia v poradí sa predstavila Viki, študentka geografie, ktorá sa na javisku hneď na úvod vrhá na kolená a hovorí o svojom osobnom živote, strachoch a láske:
„Ja v tebe, ty nikde.
Ja v tele s tebou v lete,
tak budeme – budem jedno bytie.
A zamknime prosím,
v srdci ťa nosím.
Hasiči neprišli
a smetiari tiež nie.
Z pórov ťa nevytlačím
Si vo mne…“
Pri Viktóriiných veršoch som spozornela a venovala sa opäť publiku. Pri Abby som pozorovala divácku otvorenosť a pri Viki ich citlivosť. To, že diváctvo je najmä mužské mi hrá do karát, avšak nesklamalo ma. Známky sa rôznia – od osmičiek po desiatky. Porota je teda otvorená aj citlivej poézii, nie len srande.
Táňa prichádza na javisko, ktoré ako domáca veľmi dobre pozná. Ako sama o sebe hovorí, dvíha medzi ženami v slame vekový priemer a ako jediná je aj mamou dvoch detí. Zrenie, hľadanie vlastnej identity po materstve a rovnoprávnosť žien sú pre jej tvorbu typickými témami:
„Ženy z mojej sociálnej bubliny a ja zrejme…
do krásy a múdrosti.
Dosť bolo skromnosti,
dobrými dievčatami sme už boli.“
Keď potlesk pre Táňu odznie, Dianina babka skonštatuje: „Proste život!“
Poslednou v prvom kole je Sára, výtvarníčka a učiteľka na ZUŠ. Jej tvorba je charakteristická tým, že nie je ničím charakteristická. Na každé podujatie prináša iné tvary, iné rytmy a témy. Sára s výrazným košickým akcentom ako prvá tematizuje mužstvo a prechádza od chlapčenstva až po dospelosť:
„Tie úžasné chlapčenské nápady začínajú už v rannom detstve. Ako napríklad: Poďme sa hrať s tými mŕtvymi žabami.“
Sáru porota ohodnotí tiež a prichádza na rad pauza. Máme dvadsať minút na osvieženia tela aj mysle. Druhé kolo začína zmenou poroty a otočením poradia slameriek.
Druhé kolo
Z druhého kola abstrahujem.
Sára povedala:
„Všetci muži sú chlapci!
Nemôžeš chcieť z chlapca muža urobiť,
to skôr môžeš počať z ducha svätého a porodiť.“
A publikum sa smialo.
Táňa povedala:
„Ženy v reproduktívnom veku
s ich pohupujúcimi sa prsiami, s ich mäkučkými oblými bokmi,
s ich militantnými panvami,
čo rozhodnými krokmi smelo sa nesú ulicou
vyzbrojené maternicou…“
A publikum sa smialo.
Viki povedala:
„Muži neľúbia a ja ich svojou láskou nesmiem vystrašiť.
Obliala som ťa láskou a starostlivosťou.
Vyliala na teba moje city, svoju zraniteľnosť a svoju odovzdanosť
a ty si sa sťažoval, že si mokrý.“
A publikum sa smialo.
Abby povedala:
„Rieš tam radšej potreby niečie,
ostaň v kuchyni, ten koláč sa sám neupečie.“
A publikum sa smialo.
A Diana povedala:
„Ja idem spočítať body. Ale podľa mňa moja babka, keďže je slovenčinárka, vie veľa básní. Povieš nám niečo?“
A publikum sa smialo.
A babka povedala:
„Mne netreba mikrofón. Toľko tu bolo rečí o láske, o mužoch a ženách, ale nemohli by sme jeden bez druhého žiť. Dám vám jednu nie veľmi dobrú radu, nie moju, ale od môjho obľúbeného básnika Jána Štrassera. Ja už som dlho sama. Môj nebohý manžel ma stráži z neba a možno preto mám toľko energie, lebo viem že ma stráži.
A Štrasser hovorí:
„Prší a prší.
Vysedávam doma.
Vravím a som strašne sám.
Vravíš, ak si sám, vynásob sa dvoma.
Spravím to a som dvakrát sám.
Je to dobrá rada?“
A publikum sa smialo.
Darovanému vtipu…
Humor sa zo slam poetry nedá vylúčiť, ale nie je nutný. Diskusia o jeho (ne)prítomnosti je, povedala by som, večnou témou tohto žánru. Či si „kupovať“ body od publika vtipom alebo sa posnažiť predniesť tú najlepšiu poéziu, akú viem vytvoriť.
Diana vyhlásila výsledky a nastala nečakaná situácia v podobe remízy na prvom mieste, o ktoré sa delili Viki a Abby. V takomto prípade pravidlá hovoria, že by mal nasledovať rozstrel. Každá slamerka pridala ešte jednu báseň.
Abby povedala:
„Ja Abigail Vranová som objektívne a fundamentálne zlý človek.
Som zlá because I am not normal.“
Viki povedala:
„Zabaľ nás do týždňa zmyselnosti v prenajatom apartmáne starej lesby, ktorá snívala o našej realite už v 69 roku.“
A nastala opäť remíza.
Potrebujeme ženský slam?
Predtým, ako pre pani Juditu prišiel taxík, ktorý ju odviezol späť do kúpeľov, stihli sme prehodiť pár slov. Pani Judita chodieva vďaka vnučke na slam poetry pravidelne. „Úvahy týchto mladých žien vychádzajú z ich vnútra a boli prispôsobené našej súčasnej situácii. Predtým som bola na zmiešanom slame. Musím povedať, že aj muži ma očarili, dokonca hovorili aj o svojich rodinných vzťahoch, čo ma veľmi prekvapilo, lebo o tom väčšinou takto verejne nehovoria. Rozdiel medzi ženským a mužským slamom je podľa mňa veľmi minimálny.“
Je ťažké potvrdiť slová Boba alebo pani Judity. Ja ako aktívna slamerka a ako žena skôr zaobalím svoje pravdy a pocity do humoru, lebo sa v ňom cítim komfortne. Avšak možno som presne tá výnimka, čo potvrdzuje pravidlo. Niekedy až s nemým úžasom pozerám na kolegyne, ktoré trúsia svoje pocity bez strachu z výsmechu alebo z nízkych bodov. Po skončení podujatia som položila do pléna otázku, či je teda na Slovensku potrebné usporadúvať Femislam. Veronika Edo Pachová uzavrela túto tému slovami, že nejde o to, či majú muži a ženy rovnaké zastúpenie v slam poetry, ale ktorá téma potrebuje viac rezonovať v spoločnosti.
A ja dodávam, že ženský slam je rovnaký ako ten mužský – svojimi témami, nápaditosťou, literárnou náročnosťou, performativitou, humorom… Avšak ženský slam má čosi navyše – odvahu hovoriť o osobných témach a skúsenostiach. Česť a sláva výnimkám!
Veľmi dúfam, že rovnako ako čitateľov a čitateľky printovej verzie túžba donúti manuálne si naťukať linky do prehliadača, tak vás všetky a všetkých privedie zvedavosť na slam poetry.
K reportáži odporúčame pustiť si týchto pár piesní:
youtube.com/watch?v=rIx0BtgfCDI
youtube.com/watch?v=WM133A3vqLE
youtube.com/watch?v=gLF-_Z8TK1k
youtube.com/watch?v=184zDeR7wzY
youtube.com/watch?v=SWPoLuGhXc0
Autorka je (aj) slamerka
