Preplnené jasle a materské školy či dvojzmenné vyučovanie na prvom stupni základných škôl sú dodnes pre mnohých dokladom úspešnej populačnej politiky socialistického režimu. Tzv. Husákove deti však neboli len výsledkom rôznych propopulačných opatrení (dekriminalizácia interrupcií, uvoľnenie rozvodovej legislatívy) a pronatalitných sociálnych politík (rodinné prídavky, predĺženie materskej dovolenky, mladomanželské pôžičky). Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov totiž dospievali a zakladali rodiny silné ročníky, ktoré sa narodili po druhej svetovej vojne. Pri absencii možností štúdia, zvyšovania si kvalifikácie či kariérneho rastu, ale aj sklamaní z vývoja po roku 1968 sa mnohí z tejto generácie zamerali na uspokojenie a naplnenie svojich životov práve pri budovaní rodiny a rodinného zázemia. Socialistický režim po roku 1948 sa dynamicky menil a vyvíjal, prinášal so sebou mnohé negatívne, ale aj pozitívne javy. Spomienkový optimizmus pamätníkov nám často podsúva práve tie pozitívne, najmä v kontexte rodinnej a sociálnej politiky. Aká však bola realita? Pohľad do minulosti Československá republika vznikla v roku 1918 spojením území s rôznou hospodárskou, spoločenskou a kultúrnou úrovňou, ale aj s odlišným reprodukčným správaním obyvateľstva. Táto rôznorodosť sa premietla tiež do nejednotnej, či až výrazne protichodnej (porov. P. Tišliar) populačnej politiky československého štátu, v ktorom sa spojili populácie v rozdielnej etape prechodu od starého demografického režimu k novému, modernému. Zmeny v pôrodnosti a úmrtnosti, ktoré túto tranzíciu po [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Keby som prestal brať, do pol roka umriem
Ďalší
