Prejsť na hlavný obsah

Hľadať

Vaše vyhľadávanie momentálne nezahŕňa produkty.

Pre vyhľadávanie v e-shope prejdite sem.

Slovenské autorky ocenené v súťaži Básne SK/CZ

Ilustrácia: Soňa Uriková

Prinášame vám ukážky zo zborníka ocenených prác 15. ročníka literárnej súťaže Básne SK/CZ 2025. Víťazom hlavnej ceny v tomto ročníku je Ondřej Novotný. Prémie získali Zuzana Goleinová, Alžběta Janečková, Josef Kučera, Luz, Kristína Mičová, Gabriela Sedmáková, Jan Ševčík, Tina Štěrbová a Jan Trtílek. Začítajte sa do poézie troch slovenských autoriek, ktoré mapujú rodinné krajiny, dedičstvá tiel aj nánosy spomienok.


Zuzana Goleinová (*1999) 

Pochádza z obce spod Vysokých Tatier a žije v Bratislave. Absolvovala filmovú vedu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Aktuálne pôsobí v rámci doktorandského štúdia v Ústave divadelnej a filmovej vedy na Slovenskej akadémii vied. Vo svojom výskume sa venuje predovšetkým dokumentárnemu filmu a filmovej eseji. Jej básne boli publikované online v Revue Prostor a na platforme Psí víno.

Čertova skala (ukážka z cyklu)

1.
Dom so šestnástimi izbami, 
v detskej som nikdy nespala
Bála som sa drevených schodov,
zbierky plyšových zvierat,
okna, ktoré nepozerá von

Vidno z neho dovnútra stodoly,
na kostričky kún ležiacich na trámoch

Biela obývačka, červená obývačka, modrá spálňa
Umelé ovocie, dejiny umenia, stará pištoľ na pušný prach
sieťky proti muchám, 
muchy
V barovej skrinke za fľaškami vína 
drevená truhlička
Potvrdenie z miestneho úradu 
Nekolaborovali sme
Aj tak už bolo neskoro

Dedo sa z gulagu vrátil
Bol taký hladný, že videl cez kožu črevá
a v nich všetko, čo zjedol

Zvyšok života sedel pri peci a mlčal
V prvej zo šestnástich izieb

2.
Už sa ten dom nevie zväčšiť, aby sme sa všetci vošli doň
a povedali si pravdu

kto je koho otcom
a záleží na tom

3.
Dosku po doske rozoberieš starú kôlňu
Kto by si mohol pamätať viac, nežije
Dávno ťa prestal naháňať s nožom,
rozbíjať o hlavu stoličky
Delila vás jedna ulica

Pozrel sa na teba znovu až z jamy
keď nadskočila jeho truhla
ty si takmer spadla za ním

Náš cintorín je v strmom kopci
dávaš si vysoké gumáky
Keď nie je pokosené, bojíš sa vreteníc

Náš cintorín je herná plocha
Hady obchádzajú ostrovčeky hrobov
Len nesmú naraziť
do iného hada


Kristína Mičová (1994) 

Vizuálna umelkyňa pochádzajúca z Cetuny. Vyštudovala maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici a neskôr na VŠVU v Bratislave. Autorka sa pohybuje naprieč médiami – od fotografie, kresby, textu cez video až po inštaláciu. Tichým vizuálnym hlasom nám sprostredkuje, že na každom mieste a v každom časovom úseku sú prítomné mikro-príbehy, ktoré môžeme čítať cez jej diela. Venuje sa téme prežívania krajiny a fenoménu času. Za sebou má niekoľko samostatných, ale aj kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí. V roku 2022 spolupracovala so spisovateľom Jánom Púčekom na knihe Karpaty!, v ktorej sú zastúpené jej kresby a fotografie. Rada kráča a zbiera kamene.

Šamrole (ukážka z cyklu)

Leto, poludnie

leží na posteli
s rádiom na prsiach
a kapesníkom cez ústa
priľahnem si

takéto mäsiarky tu lietali
keď umrel tato
tu som ho mala
vystretého začiatkom leta

ešte predtým sa mi snívalo
že sa gúľa v snehovej guli

dediť budeme
kamene v malom poháriku
skryté v nočnom stole
medzi poznačeným počtom nájdených hríbov
a prázdnym plastovým puzdrom na mydlo

Pohraničie

nikdy nemyslela že hranice sú
tak blízko kým nezačalo odlesňovanie
náušnica zostala po prevádzačoch
deťom priniesla čo stratili
v zmiešaných lesoch ktoré nestihli vyrásť
topánky alebo lyže
robilo sa aj keď mrzlo
pomaranče nepestovali ale nachádzali
v snehu namiesto stromov ktoré mali sadiť budúcu jar

***

belice som rozmačkala
prstami nôh
na betónovom ostrovčeku

Šamrole

oblizuje suché prsty
tieto prsty
majú pachuť bábätiek, ílovitých bridlíc a bučiny celý jej život
pozerá
ako mi vyteká lepkavý sneh a hovorí
tieto formy mi vyrobil Ivan
pred štyridsiatimi siedmimi rokmi

ticho je zabúdanie


Gabriela Sedmáková (2002)

Rodáčka z Rožňavy, väčšinu života býva v Bratislave a jej okolí. Rok sa venovala divadelnej dramaturgii na VŠMU, aktuálne po návrate z ELAN pobytu na Karlovej univerzite dokončuje v Írsku bakalárke štúdium na Trinity College Dublin v odboroch Anglická literatúra a Klasické štúdiá. Prispieva do slovenských novín a časopisov, spolupracovala s mladou redakciou .týždeň.sk a na témy z oblasti literatúry a kultúry píše pre noviny Kapitál a magazín Vlna. S poéziou a aj prózou sa umiestnila a bola publikovaná v príslušných zborníkoch rôznych súťaží ako sú Medziriadky, Wolkrova Polianka, či Literárny Zvolen. Je dramaturgičkou a moderátorkou mladého bratislavského literárneho kolektívu Ursa Viridis, na ktorého aktivitách sa podieľala na Slovensku a v Čechách.

Mesto pri vode (ukážka z cyklu)

ODYSEA/SIHOŤ

prišiel domov
nesie nového boha

môj vynaliezavý muž má príbeh
vie, aké konce ma priťahujú
návrat do postele
spoločné hrobové miesto

vysvetľujem teórie samoty
prst, lov
dva, miméza
tri, samovznietenie

duše sa liahnu z vlhkej zeme
rozsvietia sa
hniezdia v bazovom kroví na brehoch

ukazuje mi iné spôsoby prosenia
zažil ich v zámorí
v záhyboch jeho hrdla
dýcham pínie a cestu

prelieva ma z dlane do dlane
zakázaná poľnohospodárska
a priemyselná činnosť
neprístupné pre verejnosť

voda zo studní je žiarivá
čoskoro ho otrávi
prvé pásmo ochrany

zaspí
vynášam modly
kŕmim čiernu hladinu
ráno ma nazve nesprávnym menom

horí voda

SÍDLISKÁ/DRUHÝ BYT

zmrznuté hrdlo zadržiava modlitby
k sadrovým patrónom
starká vravievala: títo orodujú najlepšie

leží vedľa, skrútený okolo
môjho primladého tela
ako okolo matky

oplakala som ho
pochovala
nie je tu
spí kdesi ďaleko
nedočiahnem
chyť sa ma
upieram na neho zrak
už ho niet

pozri
takto

masíruje mi podbruško
ani raz nevysloví, čo chcem počuť
sľúbili sme si úprimnosť, nie lásku
chvenie viečok
vriaci stisk
podobný dojčeneckej pästi

neviem, kam ho ísť hľadať
do cudzích perín
popola banských miest
nájdem ho všade, len nie v svätostánku
ktorý som postavila

jeho ruky mnou prechádzajú
ako viera
vysoké napätie
ďalej do priestoru
kým sa nezachytia o meno
čo ponúkne domov

neboj sa
presne
takto

z mokrého fľaku na plafóne
prší pánova kliatba
zasľúbenú krajinu pred sebou uzrieš
no do krajiny, ktorú dávam
nevojdeš