práca v kultúre
nervózne prežúvam žemľu
kričím na kohosi cez skype
vychádzam od seba
a opäť vchádzam
pozerám či ostal
tam ešte niekto
a pani upratovačka
chodí okolo a láskavo
sa usmieva
usmieva sa tak
nenútene a jednoducho
akoby nebola ženou
ale dieťaťom
kričím do mikrofónu
„kde sú moje peniaze“
„kde sú moje texty“
„kde sú moje nervy“
a pani
si čosi mrmle
a ukladá riady do skrine
ruky sa trasú
líca očerveneli
chcem všetko preklínať.
hlboká noc
prichádza
a pani upratovačka
sa usmieva
upokojil som sa
dojedol žemľu
umyl tanierik
pozrel sa na pani
a povedal jej hrdo
naivne a slávnostne
„dobre
že nepracujete v
kultúre“
a ona s tým istým
úsmevom
odvetila
„v podstate som celý život
pracovala
v tlačiarni tu
v centre mesta
teraz je tam päť
hviezdičkový hotel
s reštauráciami
a wellnessom
tlačila som všetko
tlačila som všetkým
bola to tá najkrajšia
práca
je mi za ňou smutno
za tými časmi
keď som bola mladá
a tlačila som
takže je pravda
že práca v kultúre je na nervy
ale budeme čestní
a buďme aj úprimní
že je to tiež práca
krásna
zasievať sad v púšti
skúsiť zastaviť vlak
klopať na zavreté dvere
odovzdávať sa
do poslednej kvapky
práca v kultúre
to je poézia
práca v kultúre
to je próza
práca v kultúre
je iný rozmer
rozmer našej existencie
dohovorila
a šla sa vychystať domov
ja budem ďalej sedieť v kuchyni
sedieť ako antická socha
budem myslieť na jej úsmev
na tlačiareň ktorá už neexistuje
a na srdce ktoré jej umožňuje
sa tak jednoducho usmievať
tak jednoducho usmievať
akoby nebola ženou
ale nevinným dieťaťom
veselá pieseň o Bratislave
neustále sa mi pripomínala pieseň
estrádneho typu ktorá v skutočnosti neexistuje
teda v skutočnosti existuje ale iba v mojej hlave
kdesi tam v hlbočine mojich pľúc
a v pulze mojich buniek
pesnička s jednoduchým, ťahavým refrénom
BRAAAATIIISLAAAAVAAAA! BRAAAATIIISLAAAAVAAAA!
cítim sa tu ako doma,
a môj nie celkom zrozumiteľný jazyk
dúfam že už je typický
pre mojich tunajších bratov a sestry.
a potom sa túlam týmto mestom a ten vnútorný
estrádny spevák v čiernom lesklom obleku
spieva
BRAAAATIIISLAAAAVAAAA! BRAAAATIIISLAAAAVAAAA!
sprevádza ma Dunaj
back vocal mu robí koniec mája
na perkusie hrá neudržateľný studený vietor
na bas gitare hruškovica
melodickú linku nahrá svetlo mesiaca
a osvetľovačmi sú moji priatelia
pieseň ďalej znie
lebo som presvedčený
že to nie je naposledy
a my raz opäť zahráme túto pieseň ako prídavok
pieseň o Bratislave
a o tých ktorí jej pridávajú na kráse
Preklad: Valéria Juríčková
