Rozhovor s Omarom Barghoutim
Hnutie za práva Palestínčanov a Palestínčaniek býva veľmi často predmetom rôznych zavádzajúcich domnienok. Platí to hlavne v súvislosti s globálnym zápasom, ktorý iniciovala a vedie palestínska občianska spoločnosť. Tá vyzýva na bojkot, stiahnutie investícií a sankcie proti režimu apartheidu, ktorým vládne Štát Izrael nad Palestínčanmi a Palestínčankami. Obrátili sme sa na Omara Barghoutiho, uznávaného palestínskeho obhajcu ľudských práv, stratéga a spoluzakladateľa hnutia BDS, aby sa nám pokúsil objasniť pozadie vzniku a rozmach hnutia. Približuje aj prekážky a paradoxy, ktorým v Palestíne i v zahraničí čelia aktivistky a aktivisti nenásilných kampaní za palestínske práva.
Čo viedlo pred pätnástimi rokmi palestínsku občiansku spoločnosť k tomu, aby vyzvala na bojkot, stiahnutie investícií a sankcie (BDS) voči Izraelu?
BDS spustila v roku 2005 najširšia koalícia palestínskej spoločnosti. Odvtedy sa stalo kľúčovou súčasťou palestínskeho ľudového odporu a najefektívnejším prejavom medzinárodnej solidarity so zápasom domorodého palestínskeho obyvateľstva za slobodu, spravodlivosť a rovnosť. Výzva žiada, aby sa Izrael stiahol z území okupovaných od roku 1967, ukončil svoj inštitucionalizovaný a uzákonený systém rasovej nadvlády (ktorý spĺňa definíciu apartheidu OSN) a aby rešpektoval právo palestínskych utečencov vrátiť sa do svojich domovov a na pozemky, zhabané po tom, ako ich vyhnali počas nakby – etnických čistiek v Palestíne v rokoch 1947 – 1948.
Hnutie BDS je hlboko zakorenené v desaťročiach nenásilného palestínskeho ľudového odporu. Inšpiruje sa juhoafrickým hnutím proti apartheidu, hnutím za občianske práva v USA a v menšej miere protikoloniálnymi zápasmi v Indii a Írsku. BDS vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a preto dôsledne a kategoricky odmieta všetky formy rasizmu a diskriminácie, vrátane antisemitizmu. Z pohľadu hnutia by identita nikdy nemala zmenšovať alebo okliešťovať nárok ľudí na ich práva. BDS je nasmerované na spolupáchateľstvo, nie identitu.
Musíme zdôrazniť, že na režime okupácie, blokády, etnických čistiek a apartheidu nie je nič židovské. Preto ani nenásilný, morálne zásadový ľudskoprávny zápas za ukončenie tohto systému útlaku nenesie v sebe nič protižidovské.
Aké hodnoty vyznáva hnutie BDS? Kde hľadáte spojenectvá?
BDS sa zakladá na inkluzívnych, antirasistických princípoch. Vďaka tomu udržiavame väzby vzájomnej solidarity s hnutiami, ktoré bránia práva ľudí na úteku, migrujúcich, Afroameričanov, žien, pracujúcich, domorodých národov, LGBTIQ komunít, etnických a náboženských menšín atď. Čoraz viac židovských aktivistiek a aktivistov z Izraela podporuje BDS a dekolonizáciu. Pomáhajú odhaľovať izraelský režim útlaku a zasadzujú sa za jeho izoláciu.
Čím viac sa Izrael paktovaním so xenofóbnymi, rasistickými a evidentne antisemitskými silami v USA, Európe, Brazílii a inde posúva ku krajnej pravici a čím viac narastá vplyv BDS, tým nižšie klesá obľúbenosť Izraela vo svete. Na obranu partnerstva premiéra Benjamina Netanjahua s antisemitskými krajne pravicovými lídrami v celom svete povedala poslankyňa Likudu Anat Berko: „Možno sú antisemiti, ale sú na našej strane.“
Naproti tomu, stále viac ľudí uznáva BDS ako významného partnera v boji za globálnu spravodlivosť, proti fašistickým silám, xenofóbii a divokému neoliberalizmu.
Zoznam úspechov BDS každým rokom narastá. Čo považujete za doposiaľ najväčší z nich?
Už niekoľko desaťročí nebola žiadna iná forma solidarity s palestínskym zápasom za oslobodenie taká efektívna a vplyvná ako BDS. Účinky BDS cítia veľké investičné fondy, korporácie, cirkvi, odborové zväzy, univerzity, umelkyne a umelci a sociálne hnutia na celom svete.
Predovšetkým však BDS uspelo zjednotením palestínskych požiadaviek voči medzinárodnému spoločenstvu. Začlenilo Palestínu do rôznych medzinárodných snáh o dosiahnutie spravodlivosti a podarilo sa mu etablovať ukončenie spoluviny na porušovaní práv Palestínčanov a Palestínčaniek Izraelom ako najdôležitejší prejav solidarity.
BDS zmenilo podobu solidarity s Palestínou. Zväčša symbolické gestá solidarity mali v minulosti malý vplyv na represívny izraelský režim. BDS prinieslo strategické kampane, ktoré postupne dostávajú tento režim do izolácie. Korporácie a inštitúcie za svoju účasť na izraelských zločinoch proti Palestínčanom a Palestínčankám platia vysokú cenu.
Domáci ľudový odpor a efektívna solidarita zo zahraničia – najmä v podobe BDS – musia ísť ruka v ruke, aby nabrali silu potrebnú na odstránenie útlaku zo strany Izraela a dosiahli palestínske oslobodenie.
Ak by Izrael mal dodržať medzinárodné právo, rezolúcie OSN a ľudské práva Palestínčaniek a Palestínčanov, musel by od etnokracie prejsť k demokratickej forme vlády. Prečo by sa to malo udiať a čo by to znamenalo?
Represívne režimy nikdy v histórii dobrovoľne neprestali s útlakom a nevzdali sa privilégií, ktoré z neho čerpali. Vždy bolo treba nejakým spôsobom proti nim bojovať a skončenie útlaku si vynútiť. Od juhoafrického apartheidu cez vládu francúzskeho osadníckeho kolonializmu v Alžírsku, britskú kolonizáciu Indie až po rasovú segregáciu na americkom Juhu v minulom storočí – tieto represívne režimy sa skončili iba vďaka efektívnemu, strategickému odporu.
V hnutí BDS veríme, že nenásilný odpor v kombinácii s medzinárodnou solidaritou vo forme strategického nátlaku dokáže ukončiť aj izraelskú okupáciu, osadnícky kolonializmus a apartheid.
BDS však nezaujíma stanovisko k politickému výsledku tohto koloniálneho konfliktu. Či už pôjde o jeden štát so spravodlivosťou a demokratickými právami pre všetkých, alebo dvojštátne riešenie založené na úplnej implementácii medzinárodného práva, pre existenciu udržateľného a spravodlivého mieru musia byť rešpektované tri základné palestínske práva z výzvy BDS z roku 2005 (v slovenčine tu).
Medzi izraelskými politickými stranami vládne všeobecná zhoda na výlučne sionistickom charaktere štátu. Aké slovo majú v spoločnosti palestínske občianky a občania Izraela? Za akých podmienok sa môžu aktívne zapájať do politiky?
Palestínske občianky a občania Izraela trpia v systéme rasovej nadvlády a diskriminácie, ktorý je inštitucionalizovaný a vymáhaný prostredníctvom desiatok rasistických zákonov. Čelia obmedzeniam a zákazom pri kúpe a prenajímaní pôdy v správe štátu, ktorá tvorí 93 % územia. Sú odsunutí do oddeleného, segregovaného, menej kvalitného vzdelávacieho systému a vo všetkých oblastiach sú im odopierané rovnaké práva.
Je pravda, že v izraelskom parlamente (Knessete) sú palestínske poslankyne a poslanci. Ich členstvo je ale prísne podmienené akceptáciou Izraela ako židovského štátu. Prakticky sa teda musia vzdať svojich národných práv a – ako domorodá národnostná menšina – prijať svoje vylúčenie zo samotnej definície štátu. V roku 2018 Knesset odmietol rokovať o návrhu zákona, ktorý požadoval rovnosť pre palestínskych a židovských občanov. V tom istom roku parlament schválil tzv. zákon o židovskom národnom štáte, ktorý ústavne zakotvuje dlhé roky existujúcu realitu apartheidu. Vo svojich Základných zákonoch s funkciou ústavy Izrael fakticky neuznáva princípy rovnosti. Je jediným štátom na svete, ktorý nepatrí svojim občiankam a občanom, ale iba jednej etnicko-náboženskej podmnožine občianstva.
Popredný expert na medzinárodné právo prof. Richard Falk je spoluautorom správy OSN, ktorá konštatovala, že Izrael režim apartheidu uplatňuje na palestínsky ľud ako celok – bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Teda aj na palestínske občianky a občanov Izraela.
Ako štát perzekvuje aktivistky a aktivistov BDS? Aká je Vaša osobná skúsenosť?
Izrael od roku 2014 bojuje proti hnutiu BDS ako proti „strategickej hrozbe“. Ohromný globálny vplyv BDS viedol Izrael k tomu, že na boj proti nemu vyčleňuje obrovské finančné, právne a politické zdroje. Izrael a jeho spojenci vo svete vyhlásili hnutiu BDS globálnu vojnu, ktorá zahŕňa rozsiahlu propagandu, legislatívnu vojnu a špionáž. Izraelské ministerstvo určené na boj proti BDS v zúfalstve zriadilo jednotku na očierňovanie palestínskych, izraelských a medzinárodných obrancov a obrankýň ľudských práv v hnutí BDS.
Ako spoluzakladateľ hnutia tiež zažívam nactiutŕhanie a represie. V posledných piatich rokoch mi izraelské úrady svojvoľne zakázali vycestovať. Pred dvoma rokmi som nemohol podporiť svoju nebohú mamu pri operácii rakoviny v Jordánsku. V roku 2016 sa mi izraelský minister spravodajských služieb vyhrážal cielenou likvidáciou. Oboje odsúdila Amnesty International.
Lobistické skupiny a protipalestínski podporovatelia Izraela prostredníctvom zastrašovania, špionáže a zneužívaním obvinení z antisemitizmu chcú Izrael udržať – ako raz povedal arcibiskup Desmond Tutu – „na piedestáli“, mimo dosahu zodpovednosti a kritiky.
Väčšina štátov v USA schválila legislatívu proti BDS. Početné organizácie a krajiny EÚ (vrátane Slovenska) prijali definíciu IHRA v podobe, ktorá stotožňuje kritiku Izraela a sionizmu s nenávisťou voči Židom. Ako čeliť takémuto očierňovaniu a pokusom o umlčanie hlasov palestínskeho odporu a medzinárodnej solidarity?
Prudký nárast falošných obvinení z antisemitizmu odráža zúfalú snahu Izraela a jeho podporovateľov spropagovať novú, protipalestínsku definíciu antisemitizmu. Ako minulý rok uviedlo viac než 40 medzinárodných židovských skupín na čele s Jewish Voice for Peace, definícia „pomáha zaštítiť Izrael pred vyvodením zodpovednosti v zmysle univerzálnych štandardov ľudských práv a medzinárodného práva“.
Kým je Izrael opitý mocou a teší sa relatívnemu úspechu pri schvaľovaní legislatívy alebo rezolúcií proti BDS v 27 štátoch USA, nemeckom parlamente a inde, unikajú mu silnejúce obavy a rozhorčenie, ktoré tieto mccarthyovské taktiky vytvárajú. Tri federálne súdy už zmrazili legislatívu proti BDS v štátoch Kansas, Texas a Arizona, odvolávajúc sa na jej nezlučiteľnosť s prvým dodatkom ústavy USA.
Rozhodujúcu úlohu pri odhaľovaní protiústavnosti izraelskej legislatívnej vojny (tzv. lawfare) proti BDS zohráva American Civil Liberties Union (ACLU). Takáto legislatíva podľa nej „pripomína prísahy vernosti z obdobia mccarthyizmu“. Podľa nedávneho prieskumu je 72 % všetkých Američaniek a Američanov proti zákonom trestajúcim bojkot Izraela, pretože obmedzujú ústavné právo na slobodu prejavu a pokojný protest.
V máji 2019 si nemecký Bundestag prijatím izraelskej definície IHRA a rezolúcie osočujúcej BDS ako „antisemitské“ vyslúžil silné odsúdenie od viac než 240 židovských a izraelských vedkýň a vedcov, vrátane svetových kapacít vo výskume antisemitizmu a dejín holokaustu. Podľa ich stanoviska „zavádzajúca“ definícia vôbec neprispieva „k tomu, aby pokročil skutočný, veľmi aktuálny boj proti antisemitizmu“ a ignoruje explicitné odsúdenie „všetkých foriem rasizmu vrátane antisemitizmu“ zo strany hnutia BDS.
Zdá sa, že izraelská stratégia napriek masívnym investíciám proti BDS zlyháva. Nedávno to priznali niektoré veľké organizácie z Izraela a z prostredia proizraelskej lobby. Významným nezdarom izraelskej legislatívnej vojny proti BDS napríklad bolo, že od roku 2016 Európska únia, vlády Švédska, Írska a Holandska aj popredné medzinárodné ľudskoprávne organizácie Amnesty International, International Federation for Human Rights (FIDH) a American Civil Liberties Union obhajovali právo na bojkot Izraela ako vec slobody prejavu.
Niektorí ľudia podporujúci BDS – alebo ľudské práva Palestínčanov a Palestínčaniek vo všeobecnosti – občas majú antisemitské názory (napríklad, že Židia vlastnia médiá alebo že útoky z 11. septembra boli židovským sprisahaním). Ako riešite tento fenomén?
Palestínsky národný výbor BDS (BNC), najväčšia koalícia palestínskej občianskej spoločnosti, ktorá vedie celosvetové hnutie BDS za palestínske práva, kategoricky odmieta akýkoľvek prejav rasizmu, vrátane antisemitizmu. Na viditeľnom mieste na svojej stránke má smernice pre skupiny, ktoré používajú skratku BDS alebo tvrdia, že sú súčasťou hnutia. Partneri podľa týchto inštrukcií „majú v zmysle záväzku hnutia BDS využívať iba nenásilné metódy a riadiť sa etickými a antirasistickými princípmi hnutia.“
Uvádza sa tam tiež: „Akákoľvek skupina, ktorá propaguje alebo toleruje vyjadrenia či aktivity v rozpore s princípmi antirasizmu a nenásilia alebo podkopáva palestínske práva vymenované vo výzve BDS, nemôže k hnutiu patriť. Nebude sa považovať za jeho súčasť a BNC ju požiada, aby prestala používať akronym BDS a akokoľvek sa vyhlasovať za prepojenú na hnutie.“
Počas pätnástich rokov existencie BDS sa takéto porušenia pravidiel vyskytli extrémne zriedkavo. V každom takom prípade však BNC rýchlo a rozhodne odsúdil a sankcionoval skupiny a jednotlivcov, ktorí údajne podporujú BDS, ale vyjadrujú sa rasisticky, napríklad voči Židom za to, že sú Židia.
Výzva BDS zároveň vyslovene povzbudzuje izraelské Židovky a Židov, aby sa pridali ku kampani za palestínske práva. Ako na túto iniciatívu zareagovala izraelská spoločnosť?
Keďže sa BDS zameriava na spolupáchateľstvo a nie identitu, stále spolupracujeme s progresívnymi antisionistickými izraelskými Židovkami a Židmi, ktorí podporujú palestínske práva v zmysle medzinárodného práva. Naším hlavným izraelským partnerom je Boycott from Within – skupina židovských akademičiek, feministov, LGBTIQ aktivistiek, študentov, umelkýň a ďalších, ktorí v roku 2009 podporili BDS. Hoci Boycott from Within združuje relatívne málo osôb, má veľkú zásluhu na tom, že vplyv BDS vo svete stúpa – a to najmä v oblasti kultúry.
Hnutie BDS požaduje zbrojné embargo voči Izraelu, Mjanmarsku, Saudskej Arábii alebo SAE. Ako to so solidaritou s Palestínou – na oficiálnej úrovni aj v širokej verejnosti – vyzerá v arabskom svete?
Najdespotickejšie arabské režimy sa voči Izraelu správajú priateľsky, nakupujú jeho špionážne a sledovacie zariadenia a zbrane. Absolútna väčšina Arabiek a Arabov však stále považuje Izrael za nepriateľa arabského sveta číslo jeden. Otázka Palestíny je pre nich stále ústrednou témou. BDS silnie v Maroku, Tunisku, Libanone, Jordánsku, Kuvajte a do určitej miery v Egypte.
Náš najväčší úspech v bojkote spoluvinných korporácií sa týkal Veolie. Firma sa v roku 2015 úplne stiahla z Izraela, lebo pod tlakom BDS vo svete prišla o miliardy dolárov. BDS Kuvajt v tejto kampani zohralo veľmi dôležitú úlohu, pretože len v tejto krajine Veolia po izraelskom masakre v Gaze v roku 2014 prehrala tendre za 2,25 miliardy USD.
BDS Egypt rozhodujúco prispelo k ukončeniu problematického partnerstva medzi telekomunikačným gigantom Orange a Izraelom.
Čo si myslíte o pozíciách medzinárodného spoločenstva vo všeobecnosti?
Sú štátni aktéri konzistentní vo svojich stanoviskách k využívaniu sankcií, aby pomohli krajinám zosúladiť sa s medzinárodným právom – najmä, keď je v hre pokračujúce, úmyselné, systematické a masové porušovanie ľudských práv?
EÚ uvalila rozsiahle sankcie na Rusko, keď zabralo Krym. Európske štáty vrátane Nemecka uvalili zbrojné embargá a iné sankcie na tyranský saudský režim pre brutálnu vraždu Džamála Chášukdžího – hoci nie pre zločiny proti ľudskosti v Jemene. V posledných desaťročiach uložila EÚ sankcie o.i. na USA, Čínu, ba dokonca na Rakúsko, ale nikdy na Izrael – napriek siedmim dekádam apartheidu, koloniálneho útlaku palestínskeho obyvateľstva a stupňujúcim sa izraelským zločinom. Nie je toto definícia dvojitého metra?
S ochranou od americkej vlády pred kritikou a sankciami požíva Izrael veľkú mieru beztrestnosti. Desaťročia mu doslova prechádza vraždenie, etnické čistky, okupácia a apartheid.
OSN vo februári zverejnila zoznam 112 spoločností, ktoré podnikajú v ilegálnych izraelských osadách na Západnom brehu a podieľajú sa tak na izraelských vojnových zločinoch. Ceníte si tento krok, alebo ho vnímate skepticky?
Palestínska občianska spoločnosť vrátane BNC privítala tento dlho očakávaný zoznam firiem, ktoré nesú svoj podiel viny na expanzii ilegálnych izraelských osád, ktorá podľa medzinárodného práva predstavuje vojnový zločin. Zo strany orgánov OSN ide o prvý významný a konkrétny krok k tomu, aby boli izraelské a medzinárodné korporácie brané na zodpovednosť, keď umožňujú hrubé porušovanie palestínskych práv Izraelom a profitujú z neho.
V stanovisku palestínskej občianskej spoločnosti sa však uvádza: „početné firmy a banky, priamo či nepriamo zapojené do podnikateľských aktivít v osadách alebo s nimi, ešte v databáze nie sú. Ľudskoprávne skupiny, ako napríklad nezávislá izraelská výskumná skupina Who Profits alebo projekt Investigate výboru American Friends Service Committee, dôsledne zdokumentovali, že sa G4S, Hewlett Packard, Elbit Systems, Caterpillar, Hyundai Heavy Industries, Volvo, Heidelberg Cement, Cemex a iné známe spoločnosti nepopierateľne podieľajú na ilegálnej výstavbe izraelských osád. Napriek tomu na zozname OSN chýbajú.“
Hnutie BDS vyzýva občiansku spoločnosť, aby zvýšila tlak na Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a trvala na naplnení rezolúcie 31/36 Rady OSN pre ľudské práva. Spolu musíme od úradu požadovať, aby odolal politickým tlakom – či už zo strany USA, európskych štátov alebo Izraela – a zaviazal sa, že bude zoznam priebežne aktualizovať.
Palestínske stanovisko uzatvára: „Žiadna medzinárodná alebo izraelská spoločnosť, ktorá sa podieľa na umožňovaní, uľahčovaní alebo profitovaní z izraelského režimu útlaku, by sa nemala tešiť beztrestnosti. Je najvyšší čas, aby všetky verejné inštitúcie, obecné zastupiteľstvá, cirkvi, odborové zväzy, kultúrne organizácie, univerzity, investičné fondy apod. ukončili zmluvné vzťahy, verejné obstarávania a investície s účasťou firiem na zozname hanby OSN a vyhli sa tak spoluvine za ilegálne osídľovanie palestínskeho Západného brehu.“
Rozhovor viedli Elena Teplanová a Barbora Weberová
