2021 02 Kultúrne politikyTematický KapitálPracovné poznámky k zmene zákona o umeleckých fondoch, zvlášť k Fondu výtvarných umení

MKSR pripravuje zmenu zákona o umeleckých fondoch. Pri tej príležitosti vznikol pracovný dokument spísaný a pripomienkovaný vyše 50 odborníkmi a odborníčkami z oblasti vizuálneho umenia, ktorý sa snaží pomenovať možné kľúčové aspekty transformácie Fondu výtvarných umení z hľadiska potrieb pracovníkov a pracovníčiek v nezriaďovanom vizuálnom umení a kultúre.

Východisková situácia umelcov/kýň a pracovníkov/čiek vo vizuálnom umení a kultúre, ktorí/é pôsobia ako SZČO alebo živnostníci/čky.

Umelkyne a pracovníci v oblasti vizuálneho umenia (kurátorky, teoretičky, technici), ktorí/é nemajú status zamestnancov, nie sú vo väčšine prípadov za svoju prácu adekvátne ohodnotení/é a navyše, neexistuje žiadny transparentný systém udeľovania honorárov na základe dosiahnutého vzdelania, predchádzajúcich skúseností, či zázemia a prostriedkov danej inštitúcie. Celý proces sa tak odohráva prostredníctvom nie celkom jasného vyjednávania medzi inštitúciou a umelcom / teoretičkou / kurátorkou, pričom výška odmeny často nie je známa až do poslednej chvíle (čaká sa, koľko v rozpočte projektu „zvýši“ na prácu kurátora/ky či odmenu pre umelcov/kyne, ktorí/é svojmu kvôli asymetrickému postaveniu a finančnému podhodnoteniu často nemajú čas a kapacitu na vyjednávanie férových podmienok spolupráce). Existuje pritom niekoľko inšpiratívnych zahraničných modelov, ako nastaviť spravodlivý systém odmeňovania nezávislých pracovníkov v oblasti vizuálneho umenia, napr. poľský systém The Agreement for Minimum Payment for Artists, kanadský Artist Fees System, austrálsky Code of Practice, írsky Payment Guidelines for Professional Visual Artists, americký W.A.G.E. model.

Aby bol výstavný projekt vôbec realizovateľný, kurátori/ky a umelci/kyne musia často vykonávať prácu, ktorá presahuje ich povinnosti – robia produkciu, PR, inštalujú, upratujú priestory. Za túto prácu nedostanú žiadnu ďalšiu finančnú odmenu, akceptujú ju s tým, že ju urobia „popri“ svojich primárnych povinnostiach, čo je realizácia konceptu výstavy, či umeleckého diela.  Nutnosť vykonávať ďalšiu prácu nad rámec je v slobodnom umeleckom povolaní už považovaná za samozrejmosť, odoberá však veľkú časť energie a pozornosti, ktorú by umelci/kyne a kurátori/ky mali venovať dielu a výstave. Táto kumulatívnosť pracovných funkcií odkazuje na dlhodobú personálnu a finančnú poddimenzovanosť inštitúcií a v dlhodobom horizonte môže viesť k amaterizácií kurátorskej a umeleckej profesie.

Navyše, inštitúcie čoraz častejšie presúvajú aj samotný fundraising a administráciu projektov na umelcov/kyne a kurátorov/ky, keď od nich vyžadujú, aby si sami/y žiadali dotácie či štipendium na výstavu zo zdrojov Fondu na podporu umenia. Opäť – za túto prácu naviac nedostanú od inštitúcie žiadnu finančnú kompenzáciu, tou má byť poskytnutie priestoru a možnosť realizovať výstavu. Umelci, kurátorky, teoretičky (a zrejme aj technici) tak vlastne dotujú inštitúcie prostredníctvom štipendií a dotácií, ktoré majú primárne slúžiť na vytvorenie adekvátnych podmienok pre ich výskum, tvorbu, reflexiu. Umelecká práca je tiež často náročná na priestory (ateliéry či skladové priestory) i na materiál, pričom honoráre za umeleckú prácu tieto náklady väčšinou pokrývajú len čiastočne a inštitúcie ich nedokážu zabezpečiť, často kvôli vlastnej finančnej a priestorovej poddimenzovanosti.

Práca umelcov/kýň a kultúrnych pracovníkov/čiek, ktorí/é pôsobia v slobodnom povolaní v oblasti vizuálneho umenia, je založená na nepretržitej súťaživosti vo forme grantových dotácií s neistým výsledkom. Nedávne protipandemické opatrenia v koncentrovanej podobe ukázali, aký extrémne krehký je takto nastavený systém, pretože počíta s nepretržitou produktivitou a náhle výpadky (v príjmoch, práci, vzťahoch, zdraví) nedokáže riešiť a deleguje ich na samotných umelcov a kultúrnych pracovníkov s tým, že si nejako “kreatívne” poradia. V takto vyostrenom kontexte sa zároveň znovu-objavuje a zintenzívňuje uvažovanie o kultúrnych odboroch či iných platformách solidarity, ktoré by vytvorili vyjednávacie aj ekonomické  zázemie pre kultúrny a umelecký prekariát. Funkcie sociálnej inštitúcie by pre umelcov, kurátorky, produkčné, teoretikov, kritičky i mnohým ďalších profesií v slobodnom povolaní pohybujúcim sa v kontexte vizuálneho umenia mohol plniť práve Fond výtvarných umení.

Fond výtvarných umení:

FVU do veľkej miery dupluje aktivity FPU, avšak s neporovnateľne nižším rozpočtom (štipendiá – 100-150 Eur/mesiac, cestovné štipendiá – max. 165 Eur, podpora výstav – 365-500 Eur, pomoc v sociálne ťažkej situácii – max. 185 Eur/rok).

Najväčší zmysel by preto malo zamerať sa na nefinančnú podporu a využiť existujúcu infraštruktúru FVU – a to tak v administratívne-legislatívnom, ako i v materiálnom zmysle, a v rovine symbolickej relevantnosti, konkrétne:

1. Administratívne-legislatívna rovina – FVU by sa mohlo stať zastrešujúcou profesijnou organizáciou pre pracovníkov v oblasti vizuálneho umenia, v zmysle odborovej organizácie, na ktorú by sa mohli obrátiť v prípade, že by čelili prekarizácii alebo vykorisťovaniu (napr. vyžadovanie práce zadarmo a nulové honoráre, kumulácia práce nad rámec povinností, presun fundraisingu a administrácie z inštitúcií na umelcov, neistota ohľadne udelenia dotácie, max. ročný horizont projektov atď).

FVU by mohol:

– poskytovať právne poradenstvo a odborné konzultácie- poskytovať sociálnu podporu v ťažkej životnej či spoločenskej situácii

– viesť podporné programy pre umelcov/kyne v dôchodkovom veku, umelcov – rodičov a.ď.

– zastupovať záujmy pracovníkov/čiek v nezriaďovanom vizuálnom umení a kultúre, architektúre a dizajne na politickej úrovni, účasť FVU ako formy odborovej organizácie na tripartite a na pripomienkovaní legislatív

– spolupracovať s Inšitútom kultúrnej politiky na vytváraní kultúrnych politík s väčším ohľadom na potreby vizuálneho umenia a výtvarnej umeleckej obce

– navrhnúť a presadzovať transparentný systém odmeňovania umelcov/kýň, ale aj určovania finančnej hodnoty umeleckých diel

– vypracovať modely základných zmlúv (kúpno-predajných, výpožičných, zmlúv o spolupráci), ktoré by boli pre umelcov voľne dostupné

– prevziať od FPU agendu evidencie profesionálnych umelcov/kýň a viesť ju

– prepájať rôzne záujmové a profesijne organizácie, spolky či komory výtvarníkov, individuálnych výtvarníkov a umelkyne i ďalších profesionálov vo vizuálnom umení

To všetko v živom dialógu a v spolupráci s umelcami/kyňami a kultúrnymi aktérmi/kami. Takáto zastrešujúca platforma na Slovensku absolútne absentuje a aj vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu a jej ekonomické a spoločenské následky sa ukazuje ako nevyhnutná.

2. Materiálna rovina I. – poskytnutie a otvorenie priestorov, ktorými FVU disponuje (Antverpy, Paríž) na rezidenčné pobyty, či aj rekreáciu pre pracovníkov v oblasti vizuálneho umenia. Práve absencia priestorov na tvorbu, ale aj nedostupnosť rekreácie vzhľadom na veľmi nízke honoráre vo vizuálnom umení, sú dôležitými aspektmi freelance práce v umení. Na stránke FVU sa nedá dohľadať, akými priestormi disponuje. Podľa medializovaných informácií Fond v roku 2006 predal kaštieľ v Moravanoch nad Váhom a v roku 2013 lukratívny meštiansky dom v centre Košíc, ktorý získala v tom čase neexistujúca firma. Vo výročných správach FVU však tento príjem vôbec nefiguruje. Ak teda FVU ešte disponuje budovami, ktoré by boli využiteľné na účel rezidencií alebo rekreácie (napr. v Antverpách a Paríži), táto možnosť by mala byť oveľa lepšie a efektívnejšie komunikovaná smerom k umeleckej obci. Mal by teda vzniknúť nový transparentný mechanizmus, cez ktorý by sa umelci o rezidenciu alebo rekreáciu mohli uchádzať.

3. Materiálna rovina II. – poskytnutie dielní a ateliérov na realizáciu a uskladnenie umeleckých diel za režijné náklady. Nie je celkom jasné, akým majetkom FVU disponuje. Vie sa však, že užíva a prenajíma priestory v budove fondu situovanej v bratislavskej Trnávke. Pôvodne tam boli umiestnené dielne a ateliéry, ktoré slúžili umelcom. Takéto priestory sa mohli prostredníctvom eurofondov (napr. IROP 3) transformovať na kreatívne centrum a mohlo tak dôjsť k doplneniu vybavenia pôvodných dielní o nové digitálne prevádzky, ktoré by slúžili umelcom. FVU by mal aktívne komunikovať s mestom, s BSK pri nachádzaní nových priestorov, ktoré by slúžili začínajúcim umelcom ako inkubátory, ale aj ostatným umelcom ako ateliéry, dielne, predajne umenia, galérie, sklady a pod. Netýka sa to len Bratislavy, ale aj ďalších slovenských miest. FVU by mal aktívne komunikovať s vedením vysokých umeleckých škôl tak, aby získal aktuálne informácie o končiacich absolventov, o ich potrebách a  zázemí.4. Symbolická relevancia – FVU by mal zvážiť zlúčenie aktuálne udeľovaných cien v oblasti vizuálneho umenia a architektúry (spolu 11 cien) tak, aby z nich vznikli relevantné a rešpektované ocenenia, ktoré by boli oslobodené od sponzoringu zo súkromného sektora. Ceny by museli byť oveľa efektívnejšie komunikované smerom k (odbornej) verejnosti, vrátane zloženia odbornej poroty, možnosti prihlásiť sa a kritérií pri výbere nominovaných a laureátov/tiek.

Navrhované kroky:

1. Vyjasniť vzťah, špecifiká, kompetencie, poslanie FVU voči FPU.

2. Iniciovať kvalitatívny a kvantitatívny sociologický výskum, ktorý by zmapoval pracovné podmienky pracovníkov v oblasti vizuálneho umenia (a potenciálne architektúry a dizajnu) a jej problematické aspekty. Výskum by sa mal realizovať nezávisle od FVU, ideálne prostredníctvom IKP. Výskum je nevyhnutný, pretože poskytne tvrdé a relevantné dáta, transparentne, objektívne a otvorene popíše životnú i pracovnú situáciu v tomto segmente umenia. Získaním týchto dát získa organizácia mandát na vyjednávanie o zlepšení podmienok pracovníkov.

3. Zverejniť evidenciu priestorov a objektov, ktorými disponuje FVU na Slovensku aj v zahraničí. Táto evidencia musí byť jasným a transparentným súpisom hmotného a nehmotného majetku, ktorý FVU vlastní, alebo si prenajíma.  Súčasťou musí byť aj analýza toho, kto je vlastníkom jednotlivých budov, na základe akého mandátu FVU budovy predáva, prenajíma. Dôležitý je aj finančný odhad hmotného a nehmotného majetku. V prípade potreby je treba nechať vypracovať aj súdno-znalecký posudok.  FVU by mal kumulovať majetky v prospech ľudí pracujúcich v umení a kultúre a nie sa ho náhle a netransparentne zbavovať. Na majetkový audit by malo nadviazať vypracovanie transparentného mechanizmu, cez ktorý by sa umelci mohli uchádzať o pobyty a využitie priestorov.

4. Uskutočniť hĺbkový ekonomický audit FVU. Je nevyhnutné zverejniť finančnú súvahu príjmov a nákladov, ziskov a strát za roky dozadu (ideálne od roku 1989). Nič z toho nie je komplexne a transparentne zverejnené na webe FVU. Na jeho základe premyslieť a aktualizovať spôsoby financovania FVU (členské príspevky, 2% dane, výnosy zo správy majetkov, a.i.).

5. Uskutočniť analýzu právnej subjektivity FVU a jej zmysluplnosť pre nastávajúce obdobie. Klásť si otázky, aký typ právnej subjektivity je pre fond najideálnejší tak, aby mohol vykonávať celé spektrum činností pre pracovníkov v oblasti umenia a kultúry – od poradenstva, cez komunikáciu s úradmi štátnej správy až po sociálnu podporu. V štatútoch FVU je nutné presnejšie definovať poslanie fondu a nástroje napĺňania jeho poslania. Súčasný popis je v tomto ohľade vágny a nedostatočný.

6. Realizovať personálny audit FVU. Je nevyhnutné zistiť, koľko ľudí fond zamestnáva, aká je ich kvalifikácia, akým spôsobom získali jednotlivé pracovné posty, v akých platových triedach sa pohybujú. Súčasťou auditu má byť aj preverenie spôsobu volieb do Rady FVU, na základe akých predpisov, nominácií tieto voľby prebehli. Funkčné obdobie riaditeľa/riaditeľky FVU je potrebné presne stanoviť v zákone. Navhnúť a dodržiavať transaprentné výberové konania pre obsadzovanie pracovných pozícií v FVU a prípadných dozorných orgánov.

7. Prehodnotiť členenie oblasti výtvarných umení v zákone (aktuálne je členený na: 1. pôvodnú výtvarnú tvorbu, 2. architektúru, 3. umeleckú fotografiu, 4. reštaurátorstvo, 5. úžitkové umenie, 6. výtvarnú teóriu a kritiku), tak, aby zahŕňali aj súčasné umelecké formáty a médiá (performancie, intervencie, digitálne a sieťové umenie, nové technológie a médiá…) Premyslieť členenie samotných fondov tak, aby zastrešovali všetky oblasti umeleckých činností, a to ako voľných, tak úžitkových.

8. Zlepšiť a zefektívniť komunikáciu s odbornou aj laickou verejnosťou, spolupracovať so špecializovanými periodikami a médiami, prípadne zvážiť vydávanie vlastného periodika.

Iniciátorky dokumentu:
Zuzana Jakalová a Ivana Rumanová, kurátorky a teoretičky
Kontakt: FVUreforma@protonmail.com

Signatári a signatárky:
Judit Angel, kurátorka a riaditeľka tranzit.sk
APART Collective
Dalibor Bača, umelec
Petra Báliková, projektová koordinátorka, tranzit.sk
Peter Barényi, umelec
Dušan Barok, teoretik a kurátor
Nikolas Bernáth, kurátor, VUNU
András Cséfalvay, umelec
Anna Cséfalvay, architektka, WOVEN Architects
František Demeter, umelec
Zuzana Duchová, kultúrna organizátorka
Tomáš Džadoň, umelec
Daniel Grúň, kurátor, pedagóg VŠVU
Petra Housková, kurátorka, Šopa Gallery
Oto Hudec, umelec
Anetta Mona Chişa, umelkyňa
Zuzana Ivašková, vedúca oddelenia kultúry Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy
Beata Jablonská, kurátorka a pedagogička VŠVU
Michal Janák, architekt, PLURAL
Martin Jančok, architekt, PLURAL
Zuzana Janečková, umelkyňa a kurátorka, redaktorka Artalk.cz
Mária Janušová, kurátorka
Andrea Kalinová, umelkyňa, Spoločnosť Jaromíra Krejcara
Jana Kapelová, umelkyňa a pedagogička VŠVU
Dorota Kenderová, riaditeľka Východoslovenskej galérie
Mira Keratová, kurátorka
Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU
Barbora Komarová, kurátorka
Dávid Koronczi, umelec a pedagóg VŠVU
Zuzana Kotíková, KAIR Košice
Stanislav Krajčí, umelec
Ján Kralovič, kurátor, pedagóg VŠVU
Michaela Kučová, kultúrna organizátorka a teoretička
Jaroslav Kyša, umelec, pedagóg VŠVU
Marianna Maczová, architektka, WOVEN Architects
Eliška Mazalanová, kurátorka, tranzit.sk
Boris Meluš, grafický dizajnér, Nová Cvernovka
Veronika Michalíková, architektka, WOVEN Architects
Jana Mikuš Hanzelová, kultúrna organizátorka, Diera do sveta
Juraj Mydla, umelec
Ilona Németh, umelkyňa
Kristína Országhová, umelkyňa, teoretička
Simona Papšová, umelkyňa
Michaela Pašteková, kurátorka, pedagogička VŠVU
Martin Piaček, umelec, pedagóg VŠVU
Danica Pišteková, architektka, WOVEN Architects
Katarína Poliačiková, umelkyňa
Lýdia Pribišová, kurátorka KHB a šéfredaktorka Flash Art Czech & Slovak Edition
Robert Repka, kurátor a kultúrny organizátor, Diera do sveta
Peter Sit, umelec
Peter Szalay, teoretik architektúry, SAV
Bohdan Smieška, kultúrny organizátor, KUBA
Mária Štefančíková, umelkyňa, redaktorka a editorka Artalk.cz
Lucia Tkáčová, umelkyňa a kurátorka
Katarína Trnovská, riaditeľka GMB
Jaro Varga, umelec
Nina Vidovencová, umelecká teoretička a aktivistka

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2021 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia