Plnou láskou vpred!

Identity kvír ľudí v dominantne patriarchálnej heteronormatívnej spoločnosti potvrdzujú už okrídlené feministické heslo, že osobné je politické. Pred tým, že kvírstvo je nadmieru a primárne v negatívnom svetle zaťahované do politického súboja, neuhýba v zbierke Od svého vyoutování… ani petya stach. Prostredný oddiel – II. / pro lásky kvírstvo / soudružstvo – je v zmysle hesla „bojovat nebo utéct“ v názve zbierky tým druhým činom: (od)bojom.

Zvyšné dva oddiely komplementárne predstavujú subjektnú osobu s kvír identitou skôr v intímnej polohe dýchania a líhania (samej či s partnerskou osobou). Leitmotívom sa tu stáva oscilácia medzi nemožnosťou a možnosťou preklenutia tak vzdialenosti medzi nami navzájom, ako aj vzdialenosti k sebe samým: „kde jsme se naposledy dotýkalx – / navzájem? vlastního těla? země?“; „chtěla bych se dostat zpátky k sobě (zase se cítit) – / zpátky k tobě (jedno jde s druhým připadá mi)“.

Symbolicky tak vidieť oba póly systému „fight or flight“ („bojovat nebo utéct“). Toho útočného sa autorstvo zbierky zmocňuje s vervou, akú obvykle optikou patriarchátu pripisujeme mužom (najčastejšie vojakom). Práve preto je táto transgresia taká pôsobivá – a zrkadlí sa v nej tranzícia subjektnej osoby (obe vidíme v prvej časti interpretovaného úryvku). Text sa tu dá čítať jednoducho: porazíme patriarchát jeho vlastnými zbraňami!

Všimnite si, ako k opisu patriarchálneho usporiadania spoločnosti sedia militaristické výrazové prostriedky – platí to aj o mužnosti. Tá je v patriarchálnom uvažovaní základnou, bezpríznakovou podobou bytia, ako keby bol jediným plnohodnotným variantom človeka muž. To petya stach ironicky komentuje vo viacerých básňach oddielu: „když se ptáš tak ano – // pořád mi stojí / dost na všechny úřední úkony“.

Úryvok aj báseň kulminujú v predstave utopického usporiadania spoločnosti – vesmírneho feministického komunizmu, ktorý býva práve mužným mužským osadenstvom internetu (manosférou) vysmievaný. petya stach však túto utópiu skicuje celkom presvedčivo, i keď vlastne nepriamo – nie cez odbojové, ale práve cez tie intímne básne vyjadrujúce preferovanú, pretože odzbrojenú, a tým plnohodnotnú podobu ľudského bytia.

petya stach: Od svého vyoutování nosím jen boty ve kterých můžu bojovat nebo utéct. Krucemburk, JT’s nakladatelství, 2025.

Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia