Očakávaná katastrofa

Parlamentné voľby v Rakúsku, ktoré sa konali v nedeľu 29. septembra, dopadli pre parlamentnú ľavicu katastrofálne. Krajne pravicová FPÖ sa stala najsilnejšou frakciou v parlamente a krajina sa musí obávať najhoršieho. Ako sa to stalo?

Keď Slobodná strana Rakúska (FPÖ) v nedeľu vyhrala parlamentné voľby, hovorila o „historickom výsledku“. Po prvýkrát od roku 1945 sa krajne pravicová strana stane najsilnejšou frakciou v parlamente. Jej 28,9 % v žiadnom prípade nebolo prekvapením. Národno-konzervatívna populistická strana viedla v prieskumoch od konca roka 2022. Pozoruhodný je však jej vývoj: Ešte v roku 2019 sa FPÖ zaplietla do korupčného škandálu, prišla o svoje osobnosti, vládne pozície a v nasledujúcich predčasných voľbách sa prepadla na 16,2 % hlasov. Vtedy sa lídrom strany stal Herbert Kickl. Odkedy sa po roku 2000 preslávil vymýšľaním otvorene rasistických hesiel („Viedenská krv – príliš veľa cudzieho nerobí dobrotu“), bol považovaný za ideologického bruchovravca, ktorý zo zákulisia ovplyvňoval tváre z volebných bilboardov strany. Keď sa však Kickl ujal vedenia, prešiel do útoku.

Strana rýchlo prijala do svojho repertoáru extrémistické hlášky: „výmena obyvateľstva“, „veľký reset“ a najnovšie „remigrácia“. Karl Öllinger, zakladateľ organizácie Stopp die Rechten (Zastavme pravicu), tento proces stručne opisuje: „Predtým bola FPÖ pravicovou stranou s tendenciami ku krajnej pravici. V súčasnosti je FPÖ rasistickou stranou krajnej pravice, v ktorej ‚normálni‘ pravičiari alebo pravicoví konzervatívci nemajú takmer žiadne miesto.“

FPÖ si zároveň dokonale osvojila populistické metódy. Jej nárast popularity v mnohom kopíruje nárast popularity Smeru-SD po roku 2018. Keď rakúska vláda reagovala na pandémiu COVID-19 tvrdým lockdownom a zmätočnými opatreniami, FPÖ sa strategicky stavala do úlohy obrancu utláčaných (hoci najprv presadzovala oveľa tvrdší lockdown.) Keď vojna Ruska na Ukrajine viedla k zvýšeniu cien v strednej Európe, FPÖ tvrdila, že sa zasadzuje za mier a obchod. Na vrchole inflácie viedla v prieskumoch verejnej mienky – a odvtedy sa tam udržala. Propagovala sa ako obranca priemerného človeka pred elitami, ľudovej suverenity pred zasahovaním kvírových, ľavicových, globalistických elít.

Ak sa pozriete na volebný program strany, možno vás neprekvapí, že jej hospodárska politika je jednoznačne neoliberálna. Pod názvom „Pevnosť slobody“, z ktorého človeka rozbolí hlava, presadzuje znižovanie sociálnych dávok a podporných štruktúr, pričom sa zameriava na smerovanie peňazí do veľkých podnikov. Prečo teda bola sebaprezentácia FPÖ ako „nástroja ľudu“ taká úspešná?

Slabí súperi

Sila strany je spôsobená relatívnou slabosťou jej hlavných súperov. Doteraz vládnuca konzervatívna Ľudová strana Rakúska (ÖVP) sa zmieta vo viacerých korupčných škandáloch. Jej hospodárska politika viedla k druhej najvyššej miere inflácie v eurozóne, ktorú prekonalo len Slovensko. Koncom roka 2023 si približne pol milióna ľudí nemohlo dovoliť teplé jedlo denne. Minulý rok uniklo video kancelára Karla Nehammera, v ktorom naznačil, že takéto rodiny by sa nemali sťažovať, lebo určite „by sa mohli najesť v McDonalde“. Nakoniec získal druhé miesto s 26,3 % platných hlasov, čo je strata 11,2 % v porovnaní s výsledkom ÖVP v roku 2019.

Tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) sa v poslednom volebnom období zaoberala tvrdými vnútornými bojmi. Musela sa vysporiadať s niekoľkými PR-nočnými morami: Neustále verejné útoky na jej lídra vyústili do súboja dvoch kandidátov o kreslo predsedu strany. Výsledky straníckych volieb však museli odvolať, keď vyšlo najavo, že SPÖ zaregistrovala hlasy v nesprávnom stĺpci excelovskej tabuľky. Jej novozvolený líder Andreas Babler bol odvtedy ostro kritizovaný za svoju ľavicovú rétoriku – vlastnou stranou. Trápnym momentom tiež bolo, keď v auguste unikol e-mail druhého najvyššieho predstaviteľa strany, ktorý naznačoval, že Bablerov program je „uletený“. SPÖ sa roky nedokázala v parlamente prezentovať ako jednotná a spoľahlivá opozícia. Získala takmer rovnaký výsledok ako v roku 2019: 20,1 %.

Nárast podpory FPÖ má samozrejme ešte jeden dôvod: 19,21 % obyvateľov Rakúska vo volebnom veku nemôže voliť. Prekážky na získanie občianstva sú totiž astronomicky vysoké. Spomedzi viedenských pracujúcich vrstiev je podľa odhadov ich zákonného zastúpenia takmer 60 % vylúčených z možnosti voliť. To umožňuje xenofóbnym stranám získať medzi voličmi väčšiu podporu, než akú majú medzi skutočným obyvateľstvom. Umožňuje im to tiež presadzovať oveľa tvrdšie politiky, keďže veľká časť tých, ktorých sa uvedené politiky týkajú, ich nemôže brať na zodpovednosť. Čo teda znamená „oficiálny“ výsledok?

Machiavelliho hviezdna hodina

A tu sa to komplikuje: vieme, že FPÖ bude v nadchádzajúcom volebnom období najsilnejšou parlamentnou frakciou. Zatiaľ však netušíme, čo to znamená v súvislosti s výkonnou mocou. Rakúsko má poloprezidentský systém. Jeho ústava neurčuje, ako by sa mala zostavovať vláda. Zvyčajne prezident poveruje vedením vlády lídra najsilnejšej strany. V žiadnom prípade tým však nie je viazaný. Okrem toho môže otvorene odmietnuť zložiť prísahu niektorým kandidátom. Súčasný úradujúci prezident Alexander van der Bellen, dlhoročný kandidát Strany zelených, už v minulosti naznačil, že by možno nedovolil, aby sa Kickl stal kancelárom.

Ak by sme sa rozhodovali len podľa parlamentných kresiel, existujú tri možné koalície dvoch strán: FPÖ-ÖVP, FPÖ-SPÖ a (so sotva dostatočným počtom mandátov) ÖVP-SPÖ. Zatiaľ čo líder SPÖ Babler koalíciu s FPÖ otvorene odmietol, niekdajší kancelár Nehammer vyhlásil, že by s ňou koalíciu vytvoril – pokiaľ by jej súčasťou nebol Kickl. Môže sa tak stať, že van der Bellen znovu vymenuje Nehammera za kancelára a ten následne zostaví vládu s FPÖ ako slabším partnerom. Alebo by SPÖ mohla vyhodiť Bablera a začať rokovať s FPÖ. Momentálne si môžeme byť istí len tým, že prebieha veľa zákulisných rokovaní. Pravdepodobne prebiehajú už nejaký čas. Pre machiavelistov strán je to ich hviezdna hodina.

Ľavica na chvoste

Martin Sellner, jedna z najvýraznejších tvárí „identitárskeho hnutia“, označil výsledok neofašistov za „vysnívaný“. Naopak, voľby boli katastrofou pre rakúsku parlamentnú ľavicu. SPÖ je na historickom minime od roku 1945. Strana zelených získala len 8,2 % hlasov, čo je v porovnaní s rokom 2019 strata 5,2 %. Hoci boli vo vláde, beznádejne ich prevalcovala ÖVP. Ich silnejší partner blokoval iniciatívy Zelených vo väčšine kľúčových programov strany, najmä v oblasti zmeny klímy. Iniciatívy vytyčovali len v oblastiach, ktoré sú pre väčšinu ich voličov druhoradé. Napokon, napriek dobrým výsledkom v regionálnych voľbách v Grazi a Salzburgu sa Komunistickej strane Rakúska (KPÖ) nepodarilo prekonať hranicu vstupu do parlamentu.

Tí, ktorých sa politika dotýka najviac, sa musia obávať najhoršieho. Ako mi počas živého vysielania v deň volieb povedala hovorkyňa mimovládnej organizácie SOS Balkanroute, ktorá priamo podporuje utečencov: „ÖVP agituje proti prisťahovalcom rovnako ako FPÖ. Čo potom tieto výsledky znamenajú pre utečencov, pre migrantov? Je to katastrofa, je to jednoducho katastrofa. Ak sa FPÖ alebo ÖVP podarí zaviesť určité zákony, budeme sa s tým musieť vyrovnávať ešte dlhé roky.“ Pokračuje: „Pôjdeme do ulíc bez ohľadu na to, čo sa stane. Budeme bojovať.“

Autor je redaktor viedenského rádia Orange

Z angličtiny preložil Tomáš Hučko