Je na mieste uctiť si obete Červenej armády, Ficova cesta za Putinom je však urážkou Ukrajiny

Ôsmeho mája si Európa pripomína bezpodmienečnú kapituláciu Nemeckej ríše pred vojskami protifašistickej koalície Veľkej Británie, USA a ZSSR. K nej sa pridávali ďalšie štáty a odbojové hnutia. My sme do nej vstúpili Slovenským národným povstaním. 

Obete vojny

Na najničivejšej vojne v dejinách sa aktívne zúčastnilo do 80 štátov a vyše 100 miliónov vojakov, pričom populácia planéty predstavovala vyše dve miliardy. Na bojiskách i v zázemí, v plynových komorách a na popraviskách, hladom, mrazom a strádaním zahynulo podľa dostupných odhadov viac ako 70 miliónov ľudí. Z toho vojenské straty predstavujú do 25 až 30 miliónov. Asi 40 miliónov ľudí bolo skaličených. K stratám na životoch v štátoch zasiahnutých vojnou treba pripočítať more poníženia, strachu, stresu a psychických tráum ľudí, ktorí prežili boje, koncentračné a zajatecké tábory, vyčíňanie teroristických kománd SS a ich domácich pomáhačov. Ľudí, ktorí prišli o najbližších príbuzných, často o celé rodiny, a ktorí sa nedokázali vrátiť do normálneho života; a tiež ženy, ktoré si nemohli nájsť životného partnera, pretože príliš veľa mužov padlo.

Historik Tony Judt v knihe Povojnová Európa na margo obetí na oltári víťazstva nad nacizmom uvádza:  „Odhaduje sa, že v rokoch 1939 až 1945 zomrelo v dôsledku vojny okolo 36,5 milióna Európanov. Zhruba toľko obyvateľov malo na začiatku vojny Francúzsko. Toto číslo nezahrňuje počet prirodzených úmrtí. Celkový počet mŕtvych je ohromujúci… Najviac zarážajúci je počet civilných obetí, ktoré sa nezapájali do bojov: aspoň 19 miliónov, čiže viac než polovica z celkového počtu… Civilné straty na území ZSSR predstavovali viac než 16 miliónov, čo je približne dvojnásobok sovietskych vojenských strát.“ Ak vezmeme do úvahy všetky obete – civilné i vojenské – potom bolo podľa Judta vojnou najviac postihnuté Poľsko, Juhoslávia, ZSSR a Grécko. Poľsko stratilo pätinu predvojnovej populácie, Juhoslávia osminu, ZSSR  11-tinu, pričom v Bielorusku a na Ukrajine bol pomer mŕtvych a preživších ešte o niečo horší než v Poľsku. Na zdôraznenie kontrastu Judt uvádza, že Nemecko prišlo 15-tinu, Francúzsko o 70-tinu a Británia 125-tinu obyvateľstva.

Obete Československej republiky predstavovali okolo 365-tisíc občanov. V koncentračných táboroch, ktorými prešlo zhruba 350-tisíc osôb, zahynulo asi 235-tisíc ľudí, z toho 149-tisíc Židov. Počet padlých československých vojakov a partizánov bol asi 12-tisíc. Počas vojny, okrem ďalších civilných obetí, bolo umučených a zavraždených vyše 15-tisíc detí prevažne židovského pôvodu, časť z nich v 90-tich nacistami vypálených obciach na území ČSR.

Americký historik John L. Gaddis v knihe Studená vojna konštatuje, že na všetkých bojiskách zomrelo menej než 300-tisíc Američanov. Navyše, boje sa s výnimkou Pearl Harbor odohrávali na miestach vzdialených od ich území. Veľká Británia mala 357-tisíc padlých, čo je 90-krát menej než v prípade vojakov Červenej armády.

Úctu k týmto obetiam národov Sovietskeho zväzu, ktoré boli cenou za porážku nacizmu usilujúceho sa spolu s japonským militarizmom o svetovládu, preto nie je možné znižovať poukazovaním na anexiu Krymu a na inváziu Ruskej federácie na nezávislú Ukrajinu. Tí mŕtvi červenoarmejci a červenoarmejky predsa nemôžu za Putinov imperializmus, za to, že 22. februára 2022 spáchal zločin proti mieru a začal najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945. Za to, že spôsobil nesmierne utrpenie Ukrajine.

Ôsmeho mája predsa neoslavujeme NKVD, SMERŠ ani Stalinove gulagy a zločiny, ktorých sa dopustil. Pripomíname si obete v mene skončenia utrpenia – zväčša mladých mužov a ženy –, ktoré zapríčinilo nacistické Nemecko, i obete, ktoré vznikli v mene zabránenia ďalšej genocídy v Hitlerovej Novej Európe. Neslobodno zabúdať, že keby Stalingrad padol, Nemci by sa dostali k ruským ropným poliam a ovládli by celý surovinový, priemyselný, vedecký a ľudský potenciál Sovietskeho zväzu a nacistický sen o ovládnutí sveta by sa stal reálnym.

Ôsmeho mája si pripomíname, že oslobodenie obnovenej Československej republiky stálo život vyše 140-tisíc sovietskych, 33-tisíc rumunských, vyše 120 amerických a takmer 100 poľských vojakov, ako aj životy tisícov slovenských a českých vojakov, partizánov, odbojárov a ich druhov z vyše 30 národností, ktoré sa pripojili k SNP.

Citové vydieranie

Pri pohľade na obete spred 80 rokov však platí aj niečo iné. Za to, že vtedajšiu Československú republiku oslobodili, až na malú časť, príslušníci mnohonárodnostnej Sovietskej armády, nemáme dôvod byť vďační V. Putinovi. On nás neoslobodil, našu úctu si ničím nezaslúžil. On sa na dávnych obetiach dnes iba politicky priživuje.

Obete príslušníkov sovietskej armády ani v najmenšom neznamenajú ospravedlnenie pre ruskú revizionistickú agresiu voči Ukrajine. Osloboditeľská misia Červenej armády spred ôsmich desaťročí v žiadnom prípade nie je odpustkom na večné časy pre imperialistické avantúry súčasného Ruska ako jedného z nástupníckych štátov ZSSR, ako sa nás o tom snaží presvedčiť premiér Robert Fico.

Putinov krutý režim osobnej diktatúry dnes posiela do väzenia každého, kto si čo len trochu dovolí kritizovať jeho vojnu. Niet žiadneho dôvodu, aby predstavitelia štátov EÚ legitimizovali svojou účasťou na vojenskej prehliadke ku Dňu víťazstva agresiu proti suverénnej Ukrajine, s ktorou má EÚ podpísanú asociačnú dohodu. Navyše, je úplne zvrátené prísť niečo oslavovať s hlavou štátu, ktorá má všetky štáty EÚ na zozname nepriateľov! Prečo by sa predstavitelia členských štátov EÚ mali povzniesť nad tým, že V. Putin surovo porušuje Chartu OSN, že nezávislú Ukrajinu pokladá za umelý štát a ukrajinskému národu upiera svojbytnosť a vyhlasuje ho za nejakú odnož ruského národa?

Premiér Fico sa nás pokúša citovo vydierať – ak by som nešiel oslavovať do Moskvy, bolo by to neúctivé k obetiam boja proti fašizmu. Jeho stranícky podpredseda Ľ. Blaha ide ešte ďalej. Tých, ktorí nejdú 9. mája hrdo do Moskvy uctiť víťazstvo nad fašizmom, obviňuje, že sú fašisti a otvorene podporujú fašizmus. B. Zala mu na to odpovedal: „Na rozdiel od iných, ste práve vy, ktorí idete hrdo do Moskvy, fašisti. Idete podporiť fašistický režim Putina, jeho imperiálnu politiku, vojenskú agresiu voči Ukrajine, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré na okupovaných územiach pácha režim Putina, na pozvanie ktorého idete oslavovať. To je, ako ísť počas druhej svetovej do Hitlerovho hlavného stanu oslavovať napadnutie Poľska!“

Falšovanie dejín

Je tu však ešte jeden dôležitý moment. Rusko zaútočilo na štát, ktorý bol ako Ukrajinská sovietska socialistická republika tiež súčasťou Sovietskeho zväzu. Vedie vojnu proti národu, ktorého predkovia hrdinsky bojovali po boku Rusov za odrazenie útoku nemeckého Wehrmachtu na ZSSR a potom za oslobodenie Európy. Putin tak znesvätil pamiatky obetí, ktoré priniesol ukrajinský národ pred 80-timi rokmi v boji proti nemeckému nacizmu. Znesvätil tak aj bratstvo v zbrani  vojakov mnohonárodnej Červenej armády. Ukrajinci tvorili jej druhú najväčšiu zložku. Vojenskú uniformu ich nosilo až sedem miliónov.

Viac než polovica frontov mala na konci vojny veliteľov ukrajinského pôvodu. Každý piaty Hrdina Sovietskeho zväzu bol Ukrajinec. Podľa štúdie z roku 2014 opierajúcej sa o oficiálne demografické údaje ZSSR žilo v roku 1940 na území Ukrajiny 41,3 milióna ľudí. V januári 1945 ich bolo ani nie 27,4 milióna. Rozdiel 13 917 000 predstavuje celkový počet ukrajinských obetí. Pravda, s tým, že veľkú časť obyvateľstva tvorili Rusi, Poliaci, Židia atď. Ukrajinskí občania tvorili polovicu obetí celého Sovietskeho zväzu.

Aj to je súčasť historickej pamäti, za ktorú by sme podľa R. Fica mali bojovať. Ak tak veľmi chce ísť 9. mája do Moskvy a vyjadriť vďaku osloboditeľom, prečo nikdy neprejavil túžbu navštíviť 8. mája v Deň spomienok a zmierenia Kyjev a položiť veniec aj pri pamätníku ukrajinských obetí druhej svetovej vojny a ukrajinských osloboditeľov Slovenska?

Skupina popredných európskych historikov nedávno v LeMonde vydala varovanie, že Putinov režim falšuje dejiny. Rozhodne odmietajú ospravedlňovanie ruskej invázie na Ukrajinu jej označovaním za „fašistický štát“, ktorý treba „denacifikovať“. Píšu: „Putinovo tvrdenie, že Ukrajina dnes oslavuje nacistov a ich kolaborantov, nie je len fakticky nepravdivé – je to urážka tragických dejín tejto krajiny.“

Autor je bývalý ľavicový politik a diplomat

Text vznikol s podporou Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike