O generačných aforizmoch

Chcel som vstať skoro
Slovenčina je krutá I.
a skoro som aj vstal.
Aforizmus je krátky, hutný žáner, ktorý autorstvu nenecháva veľa manévrovacieho priestoru – čím väčší rozsah, tým väčšie riziko toho, že výsledok nebude trefný, úderný, výstižný. Tie najlepšie aforizmy pritom spravidla komentujú celospoločenské dianie a často v nich absentuje subjektná osoba, aby boli formulované čo najuniverzálnejšie. Ak sa podarí nadčasovosť, považuje sa to za výhru.
V predmetnom aforizme Tomáša Uleja z jeho štvrtej knižky Zas píš! však aspoň v náznaku subjektná osoba existuje a vypovedá do istej miery univerzálne, ale zároveň aj akoby generačne. Čo sa týka básnických výrazových prostriedkov, text je založený na jednoduchom chiazme „vstať skoro – skoro vstať“. Práve ten hovorí o špecifickej(?) životnej skúsenosti mileniálskej generácie.
Kdesi v útrobách internetu som narazil na meme (inak formát tiež príznačný predovšetkým pre mileniálstvo) s výrokom, že „dospelosť je, keď sa raz ráno zobudíš trochu unavený a už ti to ostane po zvyšok života“. Taký je presne výsledok úsilia subjektnej osoby o skoršie vstávanie. A dôvod tohto pokusu? Môžu to byť osobné ambície, no aj tie sú azda vyvolané pre našu generáciu definujúcim naratívom produktivity: máme sa čo najviac snažiť a aj si privstať – najmä kvôli práci, ale i mimo nej.
Existuje totiž permanentný tlak na to, aby sme stále „niečo robili“. Napríklad počas pandémie covidu sme mali rozbehnúť vlastný biznis, osvojiť si ďalší cudzí jazyk, naučiť sa hrať na hudobný nástroj alebo aspoň kváskovať. Tento tlak vytvára skresľujúci obraz, že všetko „zmysluplné“ sa dá a má kvantifikovať, a je prekurzorom prebujnenej idey „hustle culture“ (ktorej snáď nepodľahne aspoň generácia Z a mladší ľudia).
Interpretovaný Ulejov aforizmus je tak obžalobou dominujúceho spoločensko-ekonomického systému: patriarchálneho kapitalizmu. Možno však skôr nechtiac – jeho názov posúva text do polohy samoúčelnej slovnej hry a zbavuje ho ostria. A to je škoda, pretože potrebujeme angažované aforizmy. Práve vďaka (dô)vtipným, ľahko zapamätateľným textíkom si možno uvedomíme, že ak chceme zmeniť svet k lepšiemu, skoré vstávanie v mene produktivity môže byť kontraproduktívne.
Tomáš Ulej: Zas píš!, Koloman Kertész Bagala, 2024.
Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia