Nová Burma. Exilové mjanmarské umenie ako výraz nádeje aj protestu
Na začiatku februára uplynulo päť rokov od prevratu v Mjanmarsku, kde sa k moci opäť dostala vojenská junta. Mnohí mladí umelci a umelkyne odvtedy zaznamenávajú príbehy trpiacej rodnej krajiny z exilu.
Je nedeľné popoludnie a rezidenčná štvrť v uličkách okolo hlavnej štvorprúdovky na výjazde z druhého najväčšieho mesta v Thajsku, Chiang Mai, je pokojná. Určite aj preto, že tu hučí silný dážď, ktorý sa v týchto hodinách objavuje každý deň napriek tomu, že už je oficiálne po období dažďov. Taxík zastaví neďaleko hlavnej cesty pri dvojposchodovom dome s veľkou, zelenou záhradou. Zo stromu visí mokrá hojdačka. Za ňou je niekoľko drevených stolov so stoličkami a ďalšia nízka stavba. Tento komunitný priestor slúži na rôzne akcie aj na pokojné pitie tu servírovanej kávy pri knihe.
Vyjdem na druhé poschodie, pri stolíku pri schodoch mi mladá žena ponúkne útlu brožúru v angličtine s názvom Každodenná rezistencia v Mjanmarsku. Spýta sa, či potrebujem nálepku s prečiarknutým fotoaparátom, ktorú si môžem nalepiť na tričko a dať tak ostatným prítomným vedieť, že nechcem, aby ma fotili. Nálepku nepotrebujem, ale tuším, že nejeden účastník či účastníčka áno. Z terasy je výhľad na okolité hory ukryté v oblakoch. Za zatvorenými dverami, v miestnosti s projektorom a so stoličkami rozloženými v niekoľkých radoch sedí asi dvadsať ľudí z Mjanmarska.
Tridsaťtriročný Kyaw s okuliarmi a spomínanou nálepkou na hrudi sa postaví medzi plátno a obecenstvo. Uvedie v angličtine svoj krátky animovaný film, ktorý vychádza z jedného z piatich príbehov v brožúrke, čo som dostala pri vstupe. Mladý Barmčan zozbieral v Thajsku príbehy ľudí na úteku a dal im podobu komiksu. „Našou výzvou je, ako svetu komunikovať to, čo sa deje v Mjanmarsku. Komiks priláka väčšiu pozornosť,“ zdôvodňuje neskôr, keď spolu hovoríme. „Všade sa píše o hrôzach, ktoré sa v Mjanmarsku odohrávajú. My sme chceli vyzdvihnúť aj príbehy tých, ktorí pomáhajú komunite,“ dodá.
Neuspokojil sa s komiksami. Počas pandémie, ešte kým žil v Mjanmarsku, sa pomocou inštruktážnych videí na YouTube a online kurzov zadarmo naučil uviesť obrázky do pohybu pomocou 3D animácie. V najbližších piatich minútach sledujeme animovaný príbeh barmskej krajčírky Ma Zin Moe a jej rodiny.
Nový zmysel v cudzej krajine
Hlavná postava z animovaného filmu Ma Zin Moe je pôvodom z Rangúnu, najväčšieho mesta v Mjanmarsku. Jej manžel pracuje ako taxikár a keď bol ešte študentom, tiež protestoval proti vtedajšiemu diktátorovi. Mjanmarsko sa v priebehu mnohých dekád po britskej kolonizácii ocitlo pod vládou vojenských generálov. Na začiatku roka 2021, v ktorom sa krátky film o Ma Zin Moe odohráva, však Mjanmarsko ešte stále zažíva obdobie zdanlivo postupujúcej demokracie.
Všetko sa mení v prvý februárový deň. Vojenská junta sa prevratom dostáva k moci. Syn Ma Zin Moe začína spolu s ďalšími prevažne mladými ľuďmi protestovať proti týmto udalostiam. Film ukazuje, že vytvárajú koalíciu študentov, ktorá organizuje protesty naprieč krajinou. Mladík sa musí kvôli tomu presťahovať z rodičovského domu do takzvaného bezpečného domu, odkiaľ aktivisti vykonávajú svoju činnosť. Armáda však nešťastnou náhodou zistí, kde sa s kolegami skrývajú a v dome ich prekvapí. Pri strete s armádou syna Ma Zin Moe zavraždia.
Rodina musí utiecť z Rangúnu, keďže už pre nich nie je bezpečným miestom. Pridávajú sa k desiatkam tisíc ľudí, ktorí po prevrate hľadajú útočisko v susednej krajine. Ma Zin Moe sa musí v novej krajine zmieriť so synovou násilnou smrťou, v čom jej pomáha aj návrat k šitiu. Vďaka neziskovej organizácii šije menštruačné pomôcky pre vysídlené ženy v Mjanmarsku. Jej manžel pomáha doručovať jedlo barmskej komunite. V práci pre barmskú komunitu nachádzajú zmysel života vo vyhnanstve.
Po záverečných titulkoch sa ozve potlesk, hoci v miestnosti zostane trpký pocit. Mnohí prítomní a prítomné prišli do Thajska približne v rovnakom čase ako Ma Zin Moe, vrátane autora filmu. Kyaw sa opäť postaví pred publikum a neistým hlasom pozve k sebe Ma Zin Moe, ktorá sedí v hľadisku v rade predo mnou. Po krátkom dialógu so ženou sediacou vedľa nej sa dotyčná postaví a povie, že Ma Zin Moe nedokáže v tej chvíli rozprávať. Žena, ktorej režim „ukradol“ syna, má slzy v očiach. Kyaw rešpektuje jej rozhodnutie. Napokon tento priestor na okraji Chiang Mai považuje barmská komunita tiež za takzvaný bezpečný dom, kde sa stretávajú ľudia na úteku.
Program pokračuje rozprávaním o projekte mapujúcom to, ako zemetrasenie z minulého roka ovplyvnilo ľudí v zasiahnutých oblastiach Mjanmarska. Na záver nás Kyaw pozve ochutnať cestoviny pripravené podľa tradičného receptu z okolia mesta Mandalay na severe krajiny. Ďalšie dve mladé účastníčky akcie mi vysvetľujú, ako sa varí krémová omáčka z cíceru a kde v Chiang Mai servírujú najlepšie barmské jedlo. Kuchyňa zo susedného štátu sa po prevrate v roku 2021 stala dôležitou súčasťou miestnej kulinárskej scény.
Umelecké kolektívy odporu
Chiang Mai je dnes akýmsi hlavným hubom barmskej exilovej umeleckej obce, ktorú tvoria predovšetkým mladí ľudia. Umelcov a umelkýň podobných Kyawovi tu žijú desiatky, možno aj viac. V posledných rokoch vzniklo niekoľko iniciatív, ktoré podporujú hlasy umelcov v tom, aby nezmĺkli a ďalej vypovedali o Mjanmarsku. Tvoria s jednoduchým cieľom – aby sa svet neprestal pozerať na to, čo zažívajú ľudia v Mjanmarsku.
„Chceme tiež ukázať rezistenciu (voči vláde) z Chiang Mai,“ vysvetlila mi v rozhovore Ma Hnin, ktorá bola pri založení a aktuálne je riaditeľkou umeleckého kolektívu A New Burma, v preklade Nová Barma. V roku 1989 zmenila vojenská junta koloniálny názov krajiny Barma na Mjanmarsko, avšak aktivistická obec neraz používa názov Barma, čím vyjadruje nesúhlas s vládou junty.
Tento kolektív podporuje kreatívnych ľudí v Thajsku i vo vnútri Mjanmarska prostredníctvom grantov aj vystavovaním ich práce naprieč svetom. Ma Hnin som stretla v Bangkoku na medzinárodnej konferencii, kde A New Burma vyzdobil steny Univerzity Thamassat plagátmi viacerých barmských umelcov a umelkýň.
Na plagátoch v modro-červenej farbe zachytil umelec Noah Chan lososy, ktoré prirovnal k migrujúcemu obyvateľstvu Mjanmarska. Lososy putujú slanými vodami a v oceáne dozrejú, ale ich pôvod je v sladkej vode. Nu KOKO Ku zase na svojich pestrofarebných plagátoch zachytáva Barmské dni – sériu o každodennosti v krajine. Typický dopravný prostriedok, z ktorého vzadu trčí cestujúci, žena s prírodným farbivom thanaka na lícach nesúca kôš s kvetmi. Príbehy o vnútornom vysídlení, ktoré zasiahlo viac ako tri milióny ľudí, aj o lietadlách nad hlavami civilistov v dedinách. To sú len niektoré z projektov, ktoré kolektív podporil od roku 2022.
A New Burma je názov, ktorý napovedá, že mladí ľudia si predstavujú nové Mjanmarsko – Mjanmarsko pre všetkých. Mjanmarsko, kde má svoje miesto spravodlivosť namiesto porušovania ľudských práv. Takzvaná generácia Z totiž zažila slobodné obdobie krajiny. „Desať rokov cítili slobodu, ktorú im zo dňa na deň vzali, preto bojujú,“ myslí si Ma Hnin.
Čas nádeje
V roku 1988 protestovalo obyvateľstvo Mjanmarska proti diktátorovi Ne Winovi, ktorý od roku 1962 uplatňoval v krajine vojenskú silu. Po tomto pokuse o zvrhnutie vojenskej vlády sa ľudia v Mjanmarsku pokúsili získať slobodu aj počas Šafránovej revolúcie v roku 2007 – vtedy sa do ulíc vydali aj budhistickí mnísi. Aj toto povstanie proti zhoršujúcej sa ekonomickej situácii a politickej represii sa skončilo násilným potlačením.
Situácia v krajine sa začala meniť až v roku 2012, keď sa v doplňujúcich voľbách dostala do parlamentu po dekádach zákazu fungovania opozičná Národná liga za demokraciu (NLD) v čele s držiteľkou Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij. Do parlamentných lavíc išla doslova z domáceho väzenia. Zo 45 dostupných miest obsadila NLD 44 a pootvorila tak dvere možnej zmene, po ktorej túžilo niekoľko predchádzajúcich generácií.
V apríli 2012 som strávila v Mjanmarsku tri týždne, v uliciach všetkých navštívených miest i dedín bolo cítiť nádej. Všade viali vlajky NLD, žltý vták a biela hviezda na červenom podklade. Ľudia hrdo nosili tričká s podobizňou líderky Aun Schan Su Ťij. Mnohí vkladali nádej do rúk práve tejto bojovníčky za ľudské práva, dcére politika Aun Schana, ktorý zohral významnú úlohu v boji vtedajšej Barmy za nezávislosť od Veľkej Británie.
Mjanmarsko bolo po roku 2012 prakticky jedinou krajinou, ktorá prechádzala zásadnou transformáciou. Predstavovalo diktatúru, ktorá sa akoby zo dňa na deň otvorila svetu a nastúpila na cestu demokracie. Počas mojich štyroch návštev do roku 2016 som videla, že otvoriť sa svetu znamená aj viac áut v uliciach miest, ktoré neraz vytvárajú dopravný chaos. Viac fliaš Coca-Coly v obchodoch a vôbec všetkého možného, čo je symbolom západného kapitalizmu. Aj stupňujúci sa čínsky vplyv. Viac mobilov v rukách ľudí. Kým stála jedna sim karta aj tristo dolárov, prístup na internet malo menej ako jedno percento populácie. Keď klesla cena na dolár, v priebehu pár rokov sa pripojila pätina krajiny. Pre mnohých užívateľov a užívateľky internet rovná sa Facebook. Hoci mnohí používali sociálne siete napríklad na organizáciu protestov, veľkú časť obyvateľstva nikto nenaučil kriticky myslieť, a tak bolo jednoduché šíriť na sociálnych sieťach aj nenávistné správy, ktoré môžu viesť až napríklad k eskalácii genocídy moslimskej menšiny Rohingov. Vo víre meniaceho sa mjanmarského sveta zažívali jeho obyvatelia, aké to je mať viac možností. A viac slobody – niekedy bez zodpovednosti.
Po pár rokoch ukázalo, že Aun Schan Su Ťij nemá takú moc, akú by jej radi odovzdali miestni. A to ani vo chvíli, keď v riadnych voľbách v roku 2015 dostala jej strana NLD väčšinu v parlamente a Su Ťij sa stala de facto premiérkou krajiny. Podľa ústavy však vojenská junta držala naďalej štvrtinu parlamentu vo svojich rukách. V skutočnosti nikdy úplne neprišla o moc a nedala priestor úplnej demokratizácii krajiny.
Čas hrôzy
Napriek tomu prevrat z 1. februára 2021 barmskú populáciu prekvapil. „Šírili sa reči o tom, že by sa mohlo niečo také udiať, ale nevenovali sme im pozornosť. Keď sa na to pozerám spätne, bola to chyba,“ opisuje Kyaw to, ako sa armáda dostala opäť k moci.
V novembri 2020 vyhrala NLD voľby do parlamentu. Strana solidarity a rozvoja Únie blízka vojenskej junte získala iba 33 kresiel, v porovnaní s takmer 400 kreslami pre NLD. Prevrat sa udial v deň, keď mali noví poslanci a poslankyne zložiť prísahu. Namiesto toho skončili v domácom väzení a prezident aj ministri vrátane Aun Schan Su Ťij v policajnej väzbe. Ulice Rangúnu sa zmenili na bojovú zónu. „Pár dní po prevrate začali ľudia protestovať proti junte. Nechceli sme sa vrátiť do čias pred tým, ako bola NLD zvolená do parlamentu,“ spomína Kyaw, ktorý sa pridal k protestujúcim.
Okrem toho založil na Facebooku a Instagrame účty, na ktorých informoval o dianí v krajine. Tvrdí, že hoci vojenská junta vtedy sociálne médiá neobmedzovala tak ako v súčasnosti, všetkým spolupracovníkom a spolupracovníčkam odporúčal, aby používali krycie mená.
Medzinárodná organizácia Human Rights Watch odhaduje, že za posledných päť rokov uväznila armáda viac ako 30-tisíc politických väzňov. Viac ako 2200 ľudí vo väzniciach zomrelo, pričom konečné číslo môže byť vyššie. Politických oponentov čaká vo väzniciach mučenie a iné formy násilia – vrátane sexuálneho. Civilisti naprieč krajinou zažívajú opakované vojenské útoky. Stále viac územia kontrolujú armádne sily etnických štátov. Mjanmarsko je rozdelené na sedem etnických štátov, sedem regiónov a hlavné mesto Nepito. Avšak vojenská junta upevnila svoju moc vo fingovaných voľbách na prelome rokov 2025 a 2026. Po tom, ako zakázala väčšinu politických strán a umožnila voľby iba v tých častiach krajiny, ktoré má pod kontrolou, výhra Strany solidarity a rozvoja Únie nie je prekvapením.
Ak nechcel Kyaw skončiť ako syn hlavnej postavy z jeho filmu, musel odísť z krajiny. Z podobných dôvodov opustila v posledných rokoch Mjanmarsko veľká časť mladých ľudí. Hoci neprotestujú, utekajú pred povinnou vojenskou službou, ktorú vláda zaviedla. Zostať znamená zúčastniť sa na občianskej vojne, ktorá ma na konte už tisíce obetí. Kyaw najprv absolvoval univerzitný program v sociálnom podnikaní v Thajsku, teraz sa venuje aj rozprávaniu príbehov svojich súkmeňovcov. Patrí medzi umelcov a umelkyne, ktorých prácu podporil v minulosti kolektív A New Burma.
Liečivé účinky umenia
A New Burma od svojho pôsobenia v Thajsku pracovala už s viac ako 200 umelcami a umelkyňami – vo svete aj v Mjanmarsku. S umelcami vo vnútri krajiny hľadajú spôsoby a cesty, ako dostať umenie k ľuďom v represívnom režime, ktorý kontroluje miestne médiá a cez sociálne médiá šíri propagandu. „Sú dediny, v ktorých nie je internet. Práve tam umelci a umelkyne, s ktorými pracujeme, organizujú filmové premietania,“ približuje Ma Hnin. Podobne ako Kyaw, aj ona pochádza z generácie, ktorej rodičia boli v uliciach v roku 1988. „Museli sme vtedy ujsť do Thajska a v roku 2002 sme dostali azyl v Austrálii,“ približuje mi príbeh svojej rodiny. Do Mjanmarska sa vrátila v roku 2015. Pracovala ako šéfkuchárka a zároveň v Rangúne spoluvytvorila priestor pre stretávanie sa kreatívnej obce. „Keď došlo k prevratu, tento priestor sa zmenil na akési kreatívne centrum rezistencie. Napríklad sme robili kurzy prvej pomoci, keďže v uliciach Rangúnu sa strieľalo,“ spomína Ma Hnin, ktorá sa neskôr vrátila do Thajska.
Umenie má podľa nej aj liečivé účinky. „Len nedávno sme vydali knihu Purple Flowers will Bloom. Jej autorkou je antropologička a fotografka Khin Sandar Nyunt, ktorá žije v aktívnej vojnovej zóne,“ vysvetľuje. „Minulý rok sa opakovane vydala na frontovú líniu a zdokumentovala, čo sa tam deje. Potom prišla za mnou s tým, že chce urobiť knihu. Akoby do tej knihy naliala všetko, čo cítila, čo videla. Až po tom, ako kniha vyšla, sa dokázala posunúť ďalej,“ opisuje Ma Hnin to, ako umenie môže pomôcť ľuďom z Mjanmarska, ktorí si v sebe nesú nemálo tráum. Navyše, kniha sa podľa nej stala platformou pre hnutie odporu v krajine.
Kyaw je presvedčený, že storytelling – rozprávanie príbehov má terapeutické účinky aj pre ľudí, ktorí sa mu zdôverili so svojím osudom. „Mnohí mi povedali, že pocítili určitú úľavu. Navyše, ak má niekto podobný príbeh, môžu nájsť útechu a solidaritu,“ myslí si. „Nie je to len rozprávanie príbehov. Všetko sú to umelecké formy, ktoré sprevádzajú revolúciu. Nevieme, ako dlho revolúcia potrvá, ale v slovách toho druhého môžeme nájsť upokojenie.“
Kyaw chce svoj film aj päť príbehov ľudí na úteku dostať k thajskému aj medzinárodnému publiku aj s pomocou medzinárodných neziskových organizácií. Kolektív A New Burma v novembri minulého roka tiež dostal niekoľko diel spriaznených umelcov a umelkýň na výstavu v Berlíne. Mladí ľudia z Mjanmarska vedia, že žiadna revolúcia sa bez umenia nezaobíde a pozývajú aj nás, aby sme ich sledovali práve tu.
Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike. Za obsah je plne zodpovedný vydavateľ; postoje prezentované v texte nemusia nutne predstavovať stanovisko nadácie.