Nemlčať je zlato. Keď športovkyne nemajú v postojoch hokej

Okrem nových rekordov a skvelých športových výkonov priniesli zimné olympijské hry aj tradičnú trojkombináciu „ľudia, príbehy, emócie“. Zatiaľ čo príbehy niektorých boli umlčané samotným organizačným tímom (ako v prípade ukrajinského skeletonistu Vladyslava Heraskevyča), ďalšie ovládli sociálne siete a rozdúchali oheň polarizácie v tieni toho olympijského.

Svojou bezprostrednosťou počas zlatom oceneného výkonu mnohých strhla americká krasokorčuliarka Alysa Liu. Jej tímová kolegyňa Amber Glenn, ktorá získala zlato v tímovej súťaži, hovorila z pozície členky kvír menšiny o tom, ako sa v USA zhoršili životné podmienky pre ľudí ako ona. Na následnú kritiku z radov fanúšikov Donalda Trumpa reagovala: „They hate to see two woke bitches winning.“ Girlhood v športe is back, baby.

Držať hubu a krok ako olympijská disciplína

Olympijskí športovci a športovkyne sa na tlačovkách alebo sociálnych sieťach právom vyjadrovali k dianiu vo svete. V kontraste k tomu je na mieste spomenúť umelcov a umelkyne, ktorí na filmovom festivale v Berlíne predvádzali neraz krkolomnejšie výkony než akrobatickí lyžiari. Zlatú medvediu medailu za vykrúcanie si odniesol herec Neil Patrick Harris. Dostal otázku, či sa už predsa len netreba zamyslieť nad nastupujúcim fašizmom. Vágnu odpoveď nakoniec zaviedol na opis škótskeho počasia. Zatiaľ mu ako privilegovanému milionárovi skôr prší do nosa než do topánok. Netreba pritom ani pripomínať, ako by sa vo fašistickom režime žilo homosexuálovi, ktorý s manželom vychováva deti vynosené surogátnou matkou.

Späť však pod olympijské kruhy, kde sa o politike hovorilo bez ohľadu na dookola omieľanú mantru Medzinárodného olympijského výboru, že politika do športu nepatrí. Britský lyžiar Gus Kenworthy patril medzi prvých olympionikov, ktorí rozprúdili debatu, keď na svoj profil zavesil fotku s nápisom „Fuck Ice“. Športovec neváhal priznať, že žlté písmo na snehu je naozaj jeho moč. Medzinárodný olympijský výbor, našťastie, nereguluje súkromné príspevky, hoci pri tých oficiálnych si dáva extrémny pozor.

Nečudo, že servítky pred ústa si nebrali najmä účastníci a účastníčky zo Spojených štátov amerických. Akrobatický lyžiar Hunter Hess otvorene hovoril o zmiešaných pocitoch, ktoré uňho vyvoláva súťaženie pod pruhovanou vlajkou s hviezdami – symbolom aktuálne spájaným s Trumpovou érou. Samotný prezident ho za to označil pojmom „real loser“ a republikánsky člen snemovne reprezentantov Tim Burchett športovcovi odkázal, aby sklapol a šiel sa hrať do snehu. Doslova: „Shut up and go play in the snow.“

Ukážkovou dohrou je aj vtip Donalda Trumpa na adresu ženského hokejového tímu, ktorý získal zlato. Počas telefonátu so šéfom FBI Kashom Patelom, ktorý bujaro oslávil víťazstvo amerických hokejistov priamo v ich šatni, si Trump zavtipkoval, že do Bieleho domu bude musieť pozvať aj ženy – inak ho zbavia funkcie prezidenta. Reprezentantky jeho pozvanie už oficiálne odmietli.

Zlatíčka

Ženské krasokorčuľovanie nikdy nepatrilo k mojim obľúbeným kratochvíľam, hoci pri párových či mužských kategóriách som dokázala svojho času presedieť hodiny. Priznávam sa, že mnohé jazdy mi vždy pripadali uťahané, sentimentálne a presladené. Lauren Servideo píše pre Teen Vogue o šifónovo bledofialovej a trblietavo modrej rozprávkovej siluete ľadovej princeznej. Človek hneď vie, aké korčuľovanie si k tomuto zjavu priradiť.

Alysa Liu si vybojovala zlato v trblietavých šatičkách, tam však stereotyp končí. Jej vlasy sú politika. Jej pírsing je politika. To, že s krasokorčuľovaním pred štyrmi rokmi ako šestnásťročná skončila, je politika. Zatiaľ čo odborná verejnosť ju vtedy považovala za veľkú americkú nádej, ona sama mala pocit, že okrem korčuľovania nič nerobí. Vrátila sa uvoľnená a vo veľkom štýle. Sledovať ju na ľade vlastne nedáva zmysel. Všetko odskáče, odkrokuje, jej piruety sú ukážkové, ale tvári sa a hýbe nenútene, akoby sa nikto nedíval. Ak sa aj dívame, jej je to jedno. V mori zošnurovaných výkonov a stresových reakcií je to osviežujúci pohľad.

Alysa Liu otvorene hovorí o svojom imigrantskom pôvode, ale aj o podobnostiach medzi USA a Čínou, z ktorej musel utiecť jej otec pre účasť na prodemokratických protestoch na Námestí Nebeského pokoja v roku 1989. Šíria sa videá, ako sa zúčastnila zhromaždení solidarity pre Palestínu. Keďže je však od roku 2002 prvou Američankou, ktorá vyhrala zlato v samostatnej súťaži, oslavujú ju aj mnohí členovia hnutia MAGA. A minulosť jej otca vyzdvihujú ako ukážku toho, ako sa útekom zo zlej Číny do dobrých Spojených štátov splnil rodine americký sen.

Alysa Liu tento rok siahla na zlato ziskom 226,79 bodov za krátky program a voľnú jazdu. Obúvajú sa do nej najmä tí, ktorí tvrdia, že keby mohli súťažiť Rusky, s ľahkosťou by ju preskákali. Je síce pravda, že víťazka z Pekingu Anna Ščerbakovová mala 255,95 bodov, no podľa vlastných slov bola taká zničená a vyhorená, že jej rok trvalo, kým sa z víťazstva vôbec začala tešiť. Ďalšia Ruska, Alexandra Trusovová, dosiahla 251,73 bodov a získala striebro. Táto vtedy sedemnásťročná športovkyňa reagovala na výsledky pred kamerami zúfalým plačom a slovami: „Všetci majú zlaté medaily, všetci okrem mňa. Nenávidím každého, nenávidím tento šport. Už nikdy nebudem korčuľovať. Nikdy!“ O tlaku, ktorý podráža nohy, by vedel hovoriť ďalší americký krasokorčuliar Ilia Malinin. Nakoniec nemusel povedať nič, pretože si zvolil výrazové prostriedky, ktoré sú mu bližšie: očakávaný favorit, ktorý v Miláne v sólo súťaži mužov skončil na ôsmom mieste, vyjadril svoje pocity v exhibičnom vystúpení.

Vrcholové športovkyne sa tu – rovnako ako napríklad v gymnastike – stretávajú so športovou starobou oveľa skôr než v iných disciplínach. Tlak na všetky musí byť obrovský. O to viac je dnes zaujímavé vidieť ich spoločnú radosť, na pohľad zvonka úprimnú. V amerických krasokorčuliarskych tímoch sa navyše po incidente Tonye Harding a Nancy Kerrigan dbá na skupinovú súdržnosť. Na stupienkoch víťazov, ale i v zákulisí a médiách už nevidíme bezcitné robotické rivalky. Práve vrcholové športovkyne často strácajú bezstarostnosť detstva v prospech športových výkonov. A zrazu celý svet sleduje, že ruka v ruke môžu korčuľovať spoločenský prehľad a flitrové šaty, národná hrdosť a kritika pomerov, súťaživosť a žičlivosť.

Kráľ je nahý

Infantilizácia kritických hlasov je stratégiou tých, ktorí nechcú viesť vecnú polemiku, ale zdanlivo oslabiť dôveryhodnosť oponentov a oponentiek. Vytvárajú dojem, že problémom nie je téma (vraždy v Minneapolise, potláčanie ľudských práv, ochrana siete obchodníkov s ľuďmi, spolupráca s genocídnym režimom a podobne, ak zostaneme len v USA), ale ten, kto ju pomenúva. A ešte jej aj mlieko tečie po brade, čo tá o tom vie!

V slovenskom mediálnom priestore sme tento ukážkový typ dehonestácie zažili nedávno tiež. Takéto označenie si vypočulo zamestnanectvo RTVS od ministerského úradníka Lukáša Machalu, ktoré nazval deckami. Na margo Petry Vlhovej vo svojom statuse navyše napísal: „Športovci, rovnako ako herci, by sa do politiky montovať NEMALI!“ Dovolím si podotknúť, že práve úradník Machala by si mal v tomto smere spytovať svedomie: štátny zamestnanec je u nás totiž povinný pri výkone svojej funkcie dodržiavať princíp politickej neutrality.

Označiť kritikov a kritičky za neskúsené deti je pritom efektívny spôsob, ako ich slová a konanie zbaviť politickej váhy – deti sa predsa napomínajú, neberú sa vážne. Infantilizácia nevytvára len obraz nezrelosti. Vytvára hierarchiu, v ktorej jeden smie rozhodovať a druhý má poslúchať. Koľko mladých hlasov musí teda naraz zakričať, že kráľ je nahý? A predovšetkým v časoch, keď sa zdá, že mocní muži sa kryjú navzájom a s dievčatami a mladými ženami robia a chcú robiť niečo úplne iné, než ich počúvať.

Autorka je spisovateľka

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.