Podobne ako režisér Christopher Nolan, aj španielsky komiksový autor Jordi Lafebre uvažoval nad tým, ako sa dá vrátiť čas. Podobne ako film Memento, aj komiksová novinka Navzdory všemu rozpráva príbeh opačne, než sme zvyknutí a zvyknuté. Najprv nám prezradí koniec a každá kapitola potom poskočí o isté časové obdobie do minulosti. Na rozdiel od detektívnej zápletky v Memente, Lafebre túto metódu využil na zachytenie zmien v romantickom vzťahu.
V Navzdory všemu sa stretáva tvrdohlavá, no energická starostka Ana so študentom fyziky a námorníkom Zenom. Oboch ich priťahuje pocit slobody, no obaja ho vnímajú trochu rozdielne. Vplyv plynutia času sledujeme zároveň na tejto dvojici, ale aj na niekoľkých, priam symbolicky pôsobiacich, prvkoch príbehu: Ana sa napríklad roky snaží pretlačiť stavbu mosta, ktorý by mesto potrebovalo, no znamenalo by to aj zbúranie niekoľkých budov.
Lafebreho dielo, mimochodom nominované na Eisnerovu cenu, zaujme hlavne tým, ako mieša experimentálny prístup rozprávania s idylickým, možno aj trochu príliš sladko pôsobiacim vizuálom. Autor medzi svoje inšpirácie zaraďuje aj klasické 2D animované Disney filmy, štýl kresby v Navzdory všemu skutočne pripomína hlavne éru tých romantických z 80. a 90. rokov, ako Kráska a zviera alebo Aladin. Rovnako ako inšpirácie, aj nový komiks sa vyznačuje dekoratívnosťou, ľúbivými odtieňmi farieb a láskavým, hoci trochu naivným, zobrazením postáv.
Niekto by to možno označil ako gýč. Ešte zvláštnejšie pôsobí jedna konkrétna scéna na lodi, kde zjednodušené zobrazenie cudzinca príliš pripomína v minulosti často kritizované a zraňujúce stereotypy starých disneyoviek. Možno je to zámer poukázať na chyby zastaraného dizajnu, no autor neponúka jasný kľúč k interpretácii scény. Na druhej strane, Lafebre sa snaží búrať stereotypy romantických príbehov. Vo vzťahu Any a Zena nie je nič tradičné, hoci predstavuje bežný problém, keď silnú vášeň brzdí strach jedného z partnerov z viazania sa a vernosti.
A hoci musím spomenúť ešte jednu výtku, čítanie komiksu je veľmi príjemné a svižné a podnecuje k uvažovaniu o plynutí času a o vlastných vzťahoch. A aj keď sa pointu príbehu čitateľstvo dozvie hneď v úvode, záverečná scéna predsa len prekvapí. Nehovoriac o tom, že táto posledná kapitola je vyrozprávaná celá opačne. Nedá mi teda ešte nespomenúť pochybnosť, či pri skokoch do minulosti autor zachováva všetky zákonitosti reality. Zdá sa, že stavba mostu trvá trochu dlhšie, než by sme si mysleli. Napríklad pre porovnanie, Most SNP začali stavať v roku 1967 a verejnosť ho začala využívať v roku 1972, Starý most v Bratislave zas v ére monarchie vznikal len dva roky. Stavba fiktívneho mostu v knihe však zdanlivo trvá desaťročia. Zaujímavé tiež je, že autor zasadil dej do akéhosi bezčasia, mimo dejín, hoci možno práve tie by mu ho pomohli uzemniť v konkrétnom kontexte.
Jordi Lafebre: Navzdory všemu. Paseka, 2024.
Marek Hudec
