Šport, občianstvo, komunita, osobnosť, láskavosť. Týmito heslami, ktoré som si prečítala na webovej stránke kolektívu Sokol Pražský, sa riadia hrdinovia filmu Na značky! filmárky Márie Pinčíkovej. A pri troche zlomyseľnosti to všetko pojme ich problematické heslo „Jedinec nič, kolektív všetko”.
Zapálení protagonisti sú sokolmi telom i dušou. Ani pokročilý vek a ani zmena režimu nepodlomili ich kolektívneho ducha a zápal pre športové aktivity spartakiády. Byť sokolom neznamená len športovať, ale najmä pestovať odkaz Miroslava Tyrša a Jindřicha Fügnera, ktorí verili, že najväčšou cnosťou jednotlivca je obeta v prospech celku.
V Pinčíkovej celovečernom debute vystupujú sokoli ako rozkošný kolektívny hrdina spájajúci všetky generácie, pamätníkov aj mileniálov. Autorka ich sleduje počas príprav na veľkolepú šou. Tá sa koná raz za šesť rokov. Bez silenej exponovanosti odhaľuje ich márnu snahu vytvoriť dokonalé obrazy spolupatričnosti aj finálne zadosťučinenie, ktoré je katarzným prekvapením. Sokoli nesklamú a naplnia motív „from zero to hero”.
Po vzhliadnutí filmu ma prepadla potreba vedieť, aká je holá realita, z ktorej námet nadmieru vydareného debutu vychádza. Dramaturgicky i esteticky je totiž film premyslený ako hraná forma, protagonisti i priebeh východiskovej situácie sú však autentické. Autorka tak svätí prostriedky bardov dokumentaristiky, ktorí podvoľujú realitu fantazírovaniu. Robí to citlivo a zároveň dokumentaristicky dôsledne, film je poctivou štúdiou prostredia.
Vybraní hlavní hrdinovia – tréner Mirko a člen jeho tímu, dospievajúci Radek – naplnia príbehový oblúk bez rozpakov, prirodzene. Filmárka potenciál bizarného sveta prekukla, ťaží z neho maximum, no jej humor je láskavý. Na značky! je komédia o nemotornej a nehynúcej láske k športu. Má aj romantický motív, aj happy end a navyše otvára okrem iných i tému vlastenectva.
Kladie otázku, čo znamená združovať sa pod vznešenými heslami, byť verní „duchovnému dedičstvu nášho národa” či skrývať svoju zraniteľnosť za kolektív.
Mária Pinčíková: Na značky!, Slovensko, Česko, 2021.
Roberta Tóthová
