Kapitalistický trh vie, ako naložiť s každou komoditou. Možno by nás nemalo prekvapovať, aká pestrá je škála ľudí pripravených ísť s kvír identitou na trh, zbaviť ju kritických postojov a spraviť z nej fetiš. Máločo uchvátilo ľudskú myseľ tak ako fetiš. Už len to slovo vyvoláva vášne. Francúzsky bádateľ Charles de Brosses ním v osemnástom storočí označoval objekty, ktoré boli považované za magické. „Fetišizmus“ vtedy označoval prvé vývinové štádium náboženstva, uctievanie vecí. Neskôr tento termín prevzali sexuológovia pri zrode svojej disciplíny v devätnástom storočí, aby mohli patologizovať nenormatívne formy sexuality. V sexuálnom zmysle sa výraz fetiš používa aj v súčasnosti najčastejšie. V niektorých akademických kruhoch sa s ním však stretneme skôr vo význame, v ktorom ho ešte pred sexuológmi použil Karl Marx vo svojej teórii o produktoch práce v kapitalizme. Pod fetišizmom sa tu myslí tovarový fetišizmus – vnímanie veci a jej hodnoty ako konštituovaných vzťahmi medzi ňou a ďalšími vecami. Marx sa proti tejto logike tovaru-fetišu snažil upozorniť na to, že fetišizmus zahmlieva vzťah medzi vecou a človekom. Celá hodnota a história tovaru sa v tejto logike redukuje na jeho výmennú hodnotu. Akoby tovar nikdy neprešiel rukami človeka. Akoby nebol konštituovaný spoločenskými vzťahmi. Objekt sa stáva fetišom [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Iný svet je nutný, ale Sophie Lewis ho neponúka
Ďalší
