Česi sa boja, že prídu kvôli utečencom o svoje hodnoty, napríklad „dát si k snídani pořádnou sekanou”, vypiť si pivko či v pokoji pozerať na hladinu rybníka. Na Slovensku skandujú holohlavé hlavohrude, volajú Kotlebovo meno a tešia sa z pekného bieleho dňa. V Rakúsku zas polícia prerezáva cestu neonacistom a hooligans, keď ich protest vo Viedni bojkotujú antifašisti a ľudia zastávajúci sa práva na život tých, ktorí putujú z vojnových krajín do strednej a západnej Európy.

Aj takéto absurdné obrazy demonštruje film Tomáša Rafu Utečenci sú tu vítaní, ktorý mal v prvej polovici marca premiéru na streamovacej platforme DAFilms.

Česko Čechom, Slovensko Slovákom, žiadnych utečencov u nás nechceme. Sme za vystúpenie z Európskej Únie, proti multikulturalizmu, proti cudzincom. S takými heslami sa stotožňuje priemerný Európan a jeho profil odhalila na kosť najmä migračná kríza, ktorá sa najvypuklejšie začala prejavovať v roku 2015. Maďari narýchlo menia zákon, aby sa migrujúcej masy čo najefektívnejšie striasli, Česi zo strachu pred islamistickými atentátnikmi nakupujú zbrane. Slováci rodinu moslimov osočujú a ohrozujú na ulici priamo pred policajtmi.

Tomáš Rafa cestoval za utečencami a pozoroval strohú realitu ich migrácie, po tom, ako sa dostali do susedných štátov. Pre politikov a „pôvodných obyvateľov” ohrozených európskych krajín sú problémom, číslami z mäsa a kostí, ktoré je potrebné eliminovať, vyhnať, odpratať.

Tieto sugestívne a surovo presné obrazy nepotrebujú komentár. Obzvlášť v kontexte minulých rokov, keď bola utečenecká tematika denným chlebom médií a hlavnou témou bežných rozhovorov. Jeho film odhaľuje netoleranciu, strach z inakosti či neochotu porozumieť problému komplexne. Nadradenosť je obzvlášť obludná voči tým, ktorí zo svojich domov odísť naozaj museli a hľadajú pomoc.

Film odkrýva najmä neschopnosť vyspelých spoločností vysporiadať sa so svojou pýchou a predovšetkým s extrémizmom. Absentuje tu kolektívna pamäť, udalosti nie tak dávnej prvej a druhej svetovej vojny sa pohodlne rozplývajú v nevedomí.

Extrémizmus, ultranacionalizmus a fašizmus by mali byť zákonmi tlmené omnoho radikálnejšie. Nenávisť tu totiž nechceme a budeme sa čudovať, keď nám opäť spadne na hlavu v podobe hnedých nenávistných hlupákov pri moci. Nezmyselný hnev primitívnych truľov možno zmierňovať azda len sústredenou a zodpovednou výchovou a zákonmi. Naše kolektívne bezvedomie by sme tak mali začať kultivovať na školách a to čo najskôr.

Múdri a vzdelaní ľudia totiž dobre vedia, že násilie a krik sú prejavmi ich vlastného zúfalstva a vysielateľovi sa zaručene vrátia ako bumerang. Pozdravujem všetkých zakomplexovaných tupcov zvečnených v Rafovom filme a ich nevraživosti prajem čierno-čiernu noc.

Roberta Tóthová

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2021 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia