V novembri 1989 navštívil Jeffrey Sachs Juhosláviu. Strávil niekoľko dní v Belehrade a Ľubľane a so svojím hostiteľom Janezom Drnovšekom, prezidentom juhoslovanského predsedníctva, diskutoval o probléme hyperinflácie. Sachs bol v tom čase svetoznámym harvardským profesorom ekonómie, ktorý stratégie prechodu ekonómie od socializmu ku kapitalizmu testoval už v Bolívii a do istej miery aj v Poľsku. Počas svojej návštevy priznal, že prostredie juhoslovanskej ekonomiky, ktoré sa snaží zlepšiť, až tak veľmi nepozná. Po krátkom oboznámení sa s komplikovaným systémom samosprávy skonštatoval, že je mu záhadou, prečo je vlastne juhoslovanská ekonomika v takej kríze. Napriek tomu navrhol určité zlepšenia, najmä centralizáciu ekonomiky. Tá by podľa neho mohla otvoriť cestu k stabilnejšiemu ekonomickému systému. Tvrdil, že jeho zistenia a návrhy boli striktne vedecké, a tým pádom odolné voči možným politickým vplyvom a konotáciám. Sachs mal pravdu, ale len čiastočnú – a nie v očakávanom zmysle. Zložitú politickú a sociálnu situáciu neskorého juhoslovanského socializmu skutočne nechápal, a práve preto jeho návrhy uviazli v mínovom poli politických nepokojov. Desiatky rokov trvajúci boj v Juhoslávii sa medzi jej republikami viedol o ideologické a praktické aspekty ekonomiky a politiky. Juhoslovanský socializmus bol od prerozdelenia medzi Tita a Stalina v roku 1948 oblasťou politických a ekonomických inovácií, ktoré okrem [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
