Le Monde Diplomatique

Limity fínskeho integračného modelu

Élisa Perrigueur

Obmedzenia týkajúce sa zlúčenia rodiny, práva na azyl či získania občianstva… Fínska vláda prehodnocuje systém prijímania utečencov, cudzincov s povolením na pobyt i tých s pracovným vízom. V krajine, ktorá bola dlho známa otvorenosťou voči migrantom, tento obrat odhaľuje rozpory severských spoločností.

Fialové alebo neónovo žlté svetelné kruhy osvetľujú atramentovú oblohu, ktorá už popoludní zahaľuje lesy na západe Fínska, neďaleko pokojných vôd Botnického zálivu. Táto čarovná žiara však nepochádza z polárnej žiary, ale zo svetiel skleníkov v meste Närpiö. Takmer polovica uhoriek a 60 % paradajok pestovaných v krajine s 5,6 milióna obyvateľov pochádza práve z tejto obce – a to napriek krutým zimám. Zelenina priniesla prosperitu jej 9600 obyvateľom odvtedy, čo podľa miestnej legendy jeden fínsky emigrant priniesol po prvej svetovej vojne sadenicu paradajky z Ameriky. Paradajky, ktoré sú považované za ovocie i zeleninu, sa tu každé leto oslavujú karnevalom.

Štvrtina pracujúcich v Närpiö – väčšina z nich sú cudzinci – pracuje v skleníkoch, s priemernou mzdou 1700 až 2000 eur. Podľa miestnych úradov má až 22 percent obyvateľov cudzí pôvod, čo z tohto mestečka robí jedno z najkozmopolitnejších vo Fínsku. Mestské jazykové centrum je túto zimu zaplnené do posledného miesta. Do mesta nedávno prišlo približne tridsať žien z Ázie, Bieloruska a Ukrajiny, ktoré sa pridali k svojim partnerom. Absolvujú integračný program pre zahraničných pracovníkov: kurzy fínčiny alebo švédčiny a vyše sto hodín venovaných spoločenskému a kultúrnemu životu Fínska. Rozhodli sa pre švédčinu, ktorá v regióne prevláda (a používa ju približne 5 % Fínov). Je to dedičstvo histórie: krajina žila šesť storočí pod švédskou nadvládou, potom ju v roku 1809 pripojili k Ruskému impériu a v roku 1917 získala nezávislosť.

„Pracovala som v skleníkoch. Teraz si chcem nájsť prácu v cestovnom ruchu a dopriať deťom budúcnosť. Nechystám sa odtiaľto odísť,“ hovorí s úsmevom pani Xuan Tran, ktorá prišla z Halongského zálivu vo Vietname. Jej dve deti navštevujú drevenú školu ukrytú medzi brezami. Riaditeľ školy Staffan Holmberg, ktorý ju vedie od roku 1988, už učil deti z mnohých krajín – z Bosny, Vietnamu, Sýrie, Ukrajiny či Bieloruska. V ten deň sa všetci pripravovali na oslavu svätej Lucie, kresťanskej mučeníčky. „Potom nasleduje čínsky nový rok, ramadán, Veľká noc,“ vymenúva Holmberg. Všetky deti majú každý týždeň aj hodinu náboženskej kultúry, pričom si môžu vybrať medzi luteránstvom, pravoslávím, islamom alebo kurzom etiky. Okrem toho absolvujú intenzívne hodiny fínčiny či švédčiny a dve hodiny výučby v materinskom jazyku týždenne, aby si udržali kontakt s krajinou pôvodu.

Dlhodobé úsilie

Starostka Mikaela Björklund víta príchod cudzincov: „Migranti prispievajú k rozvoju Närpiö. Miera nezamestnanosti je tu iba 3,2 %, zatiaľ čo celonárodný priemer je približne 8 %. V žiadnom prípade nechceme, aby odchádzali, naopak, staviame na ich integrácii,“ zdôrazňuje politička zo Švédskej ľudovej strany Fínska, centristického hnutia zastupujúceho švédskojazyčnú menšinu, ktoré je súčasťou vládnej koalície. Okolo nej sa v modernej nemocničnej jedálni, ktorá slúži ako verejný priestor na stretnutia, zohrievajú osamelí seniori, rodiny aj pracovníci.

Až do roku 1993 bolo Fínsko krajinou vysťahovalcov. Za jedno storočie ho opustilo takmer milión obyvateľov. Odvtedy však krajina zaznamenáva pozitívne migračné saldo. V roku 2024 tvorili občania Európskej únie 2,4 % populácie a cudzinci z iných krajín 6,9 %.1 Prvých prisťahovalcov z Čile, Vietnamu a Bosny, prijatých v malom počte na konci 20. storočia, neskôr v 2000 a 2010. rokoch vystriedali študenti a ekonomickí migranti pochádzajúci najprv z Ázie a následne z Afriky. V roku 2015 prišli aj utečenci z Afganistanu, Sýrie či Iraku, ktorí prešli cez Švédsko. Vývoj politickej situácie v susednom Rusku, s ktorým má Fínsko spoločnú hranicu dlhú 1340 kilometrov, krajinu tiež výrazne poznačil. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 prichádzali Rusi a obyvatelia pobaltských štátov, najmä Estónci, a spolu s nimi aj Somálčania, ktorí dovtedy študovali v Moskve či Petrohrade.

Spolu so Švédskom bolo Fínsko v poslednom desaťročí v správach a medzinárodných rebríčkoch vykresľované ako „model integrácie“ pre prisťahovalcov – napríklad v Indexe migračných integračných politík (Mipex), ktorý hodnotí približne päťdesiat ukazovateľov: prístup na trh práce, zlúčenie rodiny, účasť na politickom živote, prístup k občianstvu, zákaz diskriminácie a ďalšie.2 „Nemáme radi nálepku modelu, každá obec má svoj vlastný vývoj,“ reaguje starostka Mikaela Björklund, keď sa snaží zmierniť prehnane oslavný mediálny obraz svojho mesta. „Nič nie je dokonalé, integrácia je výsledkom dlhodobého úsilia.“ Zároveň však dodáva so znepokojením: „Dnes sa od samospráv žiada väčšie nasadenie, hoci rozpočty poskytované vládou boli znížené. Navyše, integračný program pre cudzincov sa od roku 2025 skracuje pre väčšinu z nich z troch na dva roky.“

Vláda, ktorá sa ujala moci v roku 2023, chce znížiť štátny dlh šetrením vo verejných výdavkoch, okrem iného aj reformou migračnej politiky. Tá má podľa oficiálneho zdôvodnenia „poskytovať pomoc najzraniteľnejším a predchádzať zneužívaniu“. Cudzinec bude po novom musieť žiť v krajine osem rokov, namiesto doterajších piatich, aby mohol požiadať o občianstvo. Možnosti zlúčenia rodiny sa zužujú. A pre získanie trvalého pobytu bude potrebné preukázať šesťročný pobyt (oproti doterajšiemu štvorročnému) a ročný príjem aspoň 40 000 eur.3

Konzervatívneho premiéra Petteriho Orpa podporujú Národná koaličná strana (KOK, pravica), Švédska ľudová strana Fínska (SFP, stred), Fínski kresťanskí demokrati (KD, stredopraví) ako aj Strana Fínov (PS, identitárna a protiimigračná, predtým známa aj pod pomenovaním Praví Fíni). Táto posledná politická sila, často radená k extrémnej pravici, po účasti vo vláde v rokoch 2015 až 2017 a následnom rozkole dnes presadzuje svoje obľúbené témy.

Podľa viacerých organizácií na ochranu migrantov sa súčasné reformy opierajú práve o jeho program. Strana Fínov skončila v aprílových parlamentných voľbách 2023 druhá so 46 poslancami z 200, tesne pred sociálnymi demokratmi z SDP (43 kresiel), ktorí dovtedy viedli vládnu koalíciu. „Strana sa prezentuje ako politická sila ,malého ľuduʻ a robotníckej triedy proti elitám. Podarilo sa jej pritiahnuť voličov z vidieka a prímestských oblastí s programom podporujúcim fosílne palivá a odmietavým postojom k migrácii,“ vysvetľuje Sonja Pietiläinen, výskumníčka z univerzity v Oulu4 a členka švédskeho antifašistického kolektívu Zetkin5. Strana napríklad výrazne uspela v laponskom volebnom obvode na severe krajiny, kde podporuje tradičnú, no vysoko znečisťujúcu ťažbu rašeliny používanej ako palivo na vykurovanie. „Stavajú proti sebe imigráciu a stabilitu. ,Romantizujúʻ fínsku minulosť, ospevujú život robotníkov, ktorí rešpektovali kresťanské hodnoty v časoch väčšej sebestačnosti krajiny,“ dodáva Pietiläinen. Strana Fínov však utrpela ťažkú porážku v regionálnych voľbách v apríli 2025.

„Tieto reformy stavajú na prvé miesto zodpovednosť jednotlivca a oslabujú podporné prvky integrácie,“ konštatuje Anna Lehtinenová, riaditeľka Fínskej rady pre utečencov. Integračný model jej krajiny sa pritom historicky zakladal na inklúzii. „Lenže náš systém sociálneho štátu sa začal pomaly rozpadávať už od prvého desaťročia nového milénia.“ Fínsko tvrdo zasiahla globálna hospodárska kríza v roku 2008. Vzostup Strany Fínov, ktorá sa v roku 2011 stala treťou najsilnejšou politickou silou, sprevádzal čoraz ostrejší protiimigračný diskurz. „Rok 2015, keď do krajiny v krátkom čase prišli tisíce utečencov, sa hlboko zapísal do pamäti,“ pokračuje Lehtinenová. „Polarizácia verejnej mienky sa stala viditeľnejšou, hoci náš integračný systém vtedy preukázal svoju účinnosť.“

Vládna koalícia teraz obmedzuje príchod migrantov. Zákon o ochrane hraníc, prijatý v lete 2024, umožňuje pohraničnej stráži odmietnuť vstup z Ruska v niektorých prípadoch takzvanej inštrumentalizácie. Takéto opatrenie však podľa Dinushiky Dissanayakeovej, regionálnej zástupkyne pre Európu v Amnesty International, „spochybňuje záväzok Fínska rešpektovať princípy právneho štátu. Európska aj medzinárodná legislatíva sú jasné: princíp ,non-refoulementʻ, teda zákaz vrátenia utečenca do krajiny, kde mu hrozí prenasledovanie, musí byť vždy rešpektovaný.“ Fínsko, ktoré podporuje Ukrajinu a nedávno vstúpilo do NATO, obviňuje Moskvu, že posiela žiadateľov o azyl k jeho hranici, podobne ako Poľsko obviňuje Bielorusko.6 V druhej polovici roka 2023 prišlo z Ruska približne 1300 migrantov z Blízkeho východu, často na bicykloch. Hoci je toto číslo v porovnaní s príchodmi utečencov do Grécka či Talianska nízke, vláda premiéra Orpa ho vyhodnotila ako bezprecedentný pohyb a pokus o destabilizáciu. Koncom roka 2023 sa preto Helsinki rozhodli v mene národnej bezpečnosti zatvoriť väčšinu hraničných priechodov s Ruskom. Pred pandémiou COVID-19 pritom hranicu ročne prekročilo v oboch smeroch približne 9 miliónov ľudí, väčšinou kvôli cestovaniu či obchodu.

V marci 2025 upozornila fínska ombudsmanka pre nediskrimináciu Kristina Stenmanová na neprimerane vysoké spoločenské náklady novej migračnej politiky. Líderka Strany Fínov, zároveň ministerka financií a podpredsedníčka vlády Riikka Purrová, má však iný pohľad: „Politika integrácie nebola úspešná vzhľadom na nezamestnanosť a kriminalitu medzi mimoeurópskymi migrantmi. Pouličné gangy, ktoré pozostávajú najmä z mladých ľudí s prisťahovaleckým pôvodom, narušili bezpečnosť v niektorých mestách.“ Napriek týmto vyhláseniam nezamestnanosť zostáva na celoštátnej úrovni stabilná, v posledných rokoch okolo 8 %. Problém gangov, na ktorý sa Purra odvoláva, zasahuje predovšetkým Švédsko, no vyvoláva obavy aj vo Fínsku. V roku 2023 si tamojšie prestrelky vyžiadali 53 obetí. Ich páchatelia sú často zapojení do obchodu s drogami. Kým vo Švédsku odhady hovoria o približne 30-tisíc členoch takýchto skupín, vo Fínsku ich podľa úradov evidujú len okolo 150.7

Indickí informatici

V Helsinkách panuje počas tejto zimy pokoj. Popri tehlových domoch sa ponáhľajú postavy zabalené v kabátoch, ticho prerušujú len električky. Na brehu Fínskeho zálivu však rozprúdila život oslava v neoklasicistickej budove: organizácia Startup Refugees tam oslavuje ukončenie „mentorského“ kurzu. Ukrajinskí, indickí či afganskí inžinieri a informatici popíjajú proteínové nápoje a zdieľajú s fínskymi zamestnávateľmi v oblasti inžinierstva, telekomunikácií a elektronického priemyslu svoje profily na LinkedIne. „Startup Refugees organizuje obľúbené stáže, počas ktorých sa utečenci učia pracovnej kultúre a pravidlám komunikácie na pracovisku. Dostávame veľké množstvo prihlášok,“ hovorí nadšene spoluzakladateľka organizácie Aicha Manaiová, Fínka s tuniskými koreňmi. Ako dlho to ešte potrvá? „Vláda ukladá prepusteným zahraničným pracovníkom povinnosť nájsť si zamestnanie v priebehu troch až šiestich mesiacov, inak musia krajinu opustiť. Toto opatrenie odrádza, a pritom už aj jazyk a malá veľkosť Fínska predstavujú prekážku,“ obáva sa Manaiová. Projektový manažér Lukumanu Iddrisu z Ghany, ktorý v tejto krajine žije už desať rokov a obľúbil si ju, dodáva: „Všetky tieto prísne pravidlá zamerané proti cudzincom môžu viesť k nárastu čiernej práce, pretože kvalifikovaní pracovníci tu budú vždy potrební.“

V roku 2024 obyvatelia Fínska vo veku najmenej 65 rokov tvorili 23,4 % populácie, uvádza Eurostat – čo je nad priemerom Európskej únie, 21,6 %.8 Podľa Výskumného inštitútu pre fínsku ekonomiku (ETLA) však migračné saldo 24 000 ľudí v roku 2024 nestačí na kompenzovanie úbytku pracovnej sily.9 Vládna koalícia, ktorá je voči migrantom kritická, tak čelí rovnakej dileme ako iné európske vlády, napríklad tá talianska. Realita totiž naráža na predvolebné sľuby. Strana Bratia Talianska (Fratelli d’Italia) Giorgie Meloniovej, ktorá v roku 2022 vyhrala voľby s prísľubom obmedziť migráciu, bola už o rok neskôr nútená oznámiť vydanie 450 000 povolení na pobyt pre zahraničných pracovníkov. Podobný obrat nastáva aj vo Fínsku. Ministerka sociálnych vecí a zdravotníctva Kaisa Juusová zo Strany Fínov v parlamente vo februári varovala: „Do desiatich rokov pôjde do dôchodku 25 až 30 % našich zdravotných sestier (…). Budeme potrebovať zahraničnú pracovnú silu.“

Autorka je novinárka.

Preložil Michael Augustín (Ústav politických vied SAV, v. v. i.)

  1. « Migrant integration in Finland », Európska komisia, Brusel, 1. april 2025. ↩︎
  2. Migrant Integration Policy Index 2020. ↩︎
  3. « Government programme measures to reform migration policy », fínske ministerstvo vnútra, 2025. ↩︎
  4. Sonja Pietiläinen, « “They will not survive here” : Bordering, racialisation, and nature in the politics of the Finnish populist radical right », Journal of Language and Politics, roč. 23, no. 3, Amsterdam 2024. ↩︎
  5. Andreas Malm et Zetkin Collective, Fascisme fossile. L’extrême droite, l’énergie, le climat, La Fabrique, Paris, 2020. ↩︎
  6. Pozri Tristan Coloma, « Dans l’enfer de Białowieża », Le Monde diplomatique, marec 2023. ↩︎
  7. « Interior Minister : Finish street gang over- shadowed by sweden », 7. október 2023. ↩︎
  8. Eurostat, « Proportion de la population âgée de 65 ans et plus », štatistika z 23. mája 2025. ↩︎
  9. Alho Juha, « Reflections on the assumptions of Finland’s population forecast in the exceptional year of 2024 », 8. november 2024. ↩︎