Walter Benjamin, popredný európsky ľavicový intelektuál, v roku 1927 navštívil Moskvu. V jeho Moskovskom denníku možno nájsť zvláštnu poznámku: „Boľševizmus prekonal súkromný život.“ Týmto konštatovaním sa vo svojom texte chcem zaoberať podrobnejšie, pretože upriamuje pozornosť na nové vymedzenie ako súkromného a verejného, tak aj osobného a politického v spoločnosti budujúcej komunizmus. Okrem lásky, sexuality, ženskej emancipácie a manželstva v porevolučnom Rusku sa budem venovať aj funkcii a zmyslu lásky v sovietskej beztriednej spoločnosti.

 

Problému radikálnej transformácie ľúbostných vzťahov a sexuálnej morálky – vrátane ich literárneho a filmového spracovania – v postrevolučnom sovietskom Rusku sa v posledných desaťročiach venovalo množstvo akademickej pozornosti. Sovietske dvadsiate roky boli bezprecedentným obdobím, keď sa mnoho komplexných a predtým nevyriešených problémov dostalo do hľadáčika nového socialistického štátu a otvorene sa o nich dlhodobo diskutovalo.

 

Je všeobecne známe, že boľševická vláda bezprostredne po Októbrovej revolúcii prijala množstvo zákonov. Súčasťou novej ústavy z roku 1918 bola aj deklarácia rovnosti mužov a žien v ich občianskych právach. Zavedený bol civilný sobáš aj nová manželská legislatíva, ktorá oboch partnerov uznala za právne rovnocenných, zároveň sa prestalo prihliadať na manželský či nemanželský status detí. Na základe možnosti vzájomnej dohody manželov sa zjednodušili rozvody. V januári 1918 vzniklo ministerstvo pre ochranu matiek a mládeže a o dva roky neskôr sa legalizovali interrupcie. Do autorského kolektívu týchto opatrení patrila aj Alexandra Kollontaj, ruská revolucionárka, teoretička a marxistická feministka.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Autorka pôsobí na Katedre sociálnych vied na Európskej univerzite humanitných vied vo Vilniuse

 

Preložil Martin Makara

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *