Český raper Labello stelesňoval od svojho prvého EP Autotune AF – pozitívne myslené – deviáciu na tunajšej rapovej scéne. Autor love songu pre Vandu Jandu, vcelku sofistikovaný negátor rapových klišé, módna ikona a majster jednoduchých a úderných meta-konceptov (od hudby až po merchandise) prišiel tentoraz s pomerne vážne (čože?) ladeným albumom HOLY LABELLO. Čo sa to vlastne stalo?
V podstate iba prirodzený progres. Labellov humor nevymizol, len sa stal menej okatým. HOLY LABELLO je album s jasne čitateľným konceptom hry so symbolikou kresťanskej viery. Vyšiel príznačne na Veľkú noc a prináša poctivo uchopenú interpretáciu toho, čo znamená robiť súčasný rap. Spolu s Labellom je dôležitou hviezdou albumu producent LVCIFER (aká irónia), prinášajúci v Labellovej kariére doteraz najmasívnejšie beaty s výraznou úlohou samplov a syntetizátorov inšpirovaných práve silou omšového organu. Už od nástupu prvého organového samplu v intre albumu vytvárajú atmosféru, ktorá je rovnako bonvivánska, ako – vďaka mohutnosti produkcie – religiózna. Párty sa mení na až spirituálny zážitok. Nielen v oblasti produkcie.
Téma duchovna poznačila aj Labellove texty prechádzajúce od (ešte stále) trochu ironického flexenia cez pamfletové reflektovanie scény až po osobnú introspekciu, ktorá pôsobí až prekvapivo prirodzene. Labello je naďalej autentický, len o čosi úprimnejší než v minulosti, bez loserskej sebaštylizácie a karikovania seba samého. Klasický trapový track vie s úplnou ľahkosťou preklopiť do baladických polôh. V tomto smere sú vrcholom albumu skladby Trefuju střed a Osvícení, v ktorých sa vyrovnáva s existenciálnymi absurditami, neurózami, tempom mestského života, vzťahovými patáliami aj artificiálnosťou súčasného rapu, a medzitým trefne rekapituluje svoju doterajšiu kariéru s decentnými presahmi do osobného života. Naďalej ostáva majstrom bonmotov, len je lyricky úspornejší. Väčšia heslovitosť, krátke strofy a jednoduché, osekané refrény ešte posilňujú výrazovú robustnosť a sebavedomý ťah na bránu (veľmi príznačná metafora vzhľadom k Labellovej láske k futbalovej estetike). Labello tu vystupuje ako priam literárna postava, lyrický subjekt moderného človeka, ktorý je stelesnením a zároveň oponentom civilizačných trendov, ktoré ho utvárajú a zároveň likvidujú.
HOLY LABELLO ako celok najviac pripomína rakúsku rapovú scénu situovanú okolo mentora jej meta-štýlu Yung Hurna či jej novších prírastkov, ako je napríklad Gola Gianni. Labellova irónia, afektívnosť a progresívna práca s produkciou kladie otázku ohľadom charakteru súčasného alternatívneho rapu v československom kontexte. Na rozdiel od nekonečného a už naozaj únavného žmýkania post-punkovej rytmiky, insitného prednesu a nemenej insitných textov na rapovej alternatíve (konkrétne projekty si asi každý domyslí) prináša Labellov album súdržný koncept reagujúci na súčasné trendy, podobne ako napríklad SIMILIVINLIFE. Či už v kontexte, alebo bez neho, HOLY LABELLO má ultimátny ťah na bránu. Čo skladba, to benger. Labello je síce reprezentantom slackerkého spôsobu života, jeho polihovanie, ale nie je bezmyšlienkovitým húlením na vavrínoch. Skôr naopak. Teraz povstáva zo svojho gauča. Volajte ho mesiáš.
Labello: HOLY LABELLO. Die Mannschaft, 2024.
