Koniec „Osloskej trilógie“ Joachima Triera, koniec umenia a spoločenského života

Laura Staab22. júna 2022254
foto: Vizuálne materiály Spoločnosti Jaromíra Krejcara

Filmy „Osloskej trilógie“ Joachima Triera – Repríza (2006), Oslo 31. augusta (2011) a Najhorší človek na svete (2021) –  si chcú klásť seriózne otázky: Aký je  tvorivý a intelektuálny život? Čo je v umení autentické? Má honba za umením rovnaké črty ako honba za láskou? Sprevádzajú ju útrapy, frustrácia a sklamanie? Môže človek dospieť, no zachovať si mladícku dychtivosť po knihách, filmoch či hudbe? Dá sa byť v dospelosti racionálnejší? Dá sa vyhnúť „kocovinám“ a zlomeným srdciam bez toho, aby sme nadobudli buržoázne maniere?  

Stredobodom záujmu trilógie je zápas o rovnováhu medzi intenzitou citu a strasťami každodenného života. Na počiatku stojí Repríza, filmový „Künstlerroman“, v ktorom sa dvaja mladíci, Phillip (Anders Danielsen Lie) a Erik (Espen Klouman Høiner) túžia stať autormi vysokej literatúry. Nasleduje Oslo 31. augusta, literárna adaptácia  o jednom dni, dlhej noci a nasledujúcom ráne tridsaťštyriročného Andersa (Anders Danielsen Lie), ktorého dočasne prepustili z rehabilitačného strediska pre alkoholovo a drogovo závislých, aby sa zúčastnil pohovoru na pozíciu redaktora vo vydavateľstve. Trilógiu uzatvára Najhorší človek na svete, obľúbená romantická komédia, ktorú kritika vrelo prijala už pri premiére v Cannes a vyslúžila si aj dve nominácie na Oscara (Cena Akadémie za najlepší cudzojazyčný film a Cena Akadémie za najlepší pôvodný scenár). [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.