Koncentrovaný výkrik Ukrajiny

Marek Godovič23. marca 2022306
zdroj: https://dakhdaughters.com

O tom, ako významne môže ovplyvniť politika súčasné umenie, by vedeli rozprávať ukrajinskí umelci a umelkyne. Počas uplynulej dekády sa ich na Slovensku v divadle a performancii objavilo niekoľko a vždy išlo o silné divácke momenty. Vedeli nielen umelecky strhnúť, ale aj dodať silný aktivistický akcent, ktorý dokázal odkryť pozadie udalostí, ktoré sa diali u nášho východného suseda. Divadelní umelci a umelkyne ako Sashko Brama či Dakh Daughters zarezonovali svojou otvorenosťou a na slovenské pomery ďaleko väčšou nekompromisnosťou, než na akú sme zvyknutí.

Ukrajinský režisér, dramatik a divadelný aktivista Sashko Brama na Slovensku hosťoval na Divadelnej Nitre v roku 2015 s inscenáciou R+J. Teda rok od udalostí na kyjevskom Majdane a rok od anektovania Krymu. Dvoch udalostí, ktoré radikálne ovplyvnili Ukrajinu ako krajinu a Ukrajincov ako jej obyvateľov. Pre divadlo to bola udalosť, na ktorú bolo treba umelecky reagovať, konfrontovať sa s ňou, nájsť korene stavu alebo autenticky zachytiť osudy a udalosti.

Rómeo a Júlia na Majdane

Režisér sa inšpiroval Shakespearovým Rómeom a Júliou, aby na ukrajinských reáliách demonštroval tragédiu stavu, v ktorej sa Ukrajina nachádzala. Ako dokáže vojna zdeformovať myslenie ľudí, zradikalizovať ich, ale pritom nevedome vytvoriť niečo nečakané a bolestne krehké ako je vzťah? Julia z východoukrajinskej oblasti Donbas a Roma zo západoukrajinského Ľvova na Majdane túžia po tom istom – obaja tvrdohlavo chcú slobodu. Po anexii Krymu a nepokojoch na východe krajiny politika zasiahne do ich vzťahu a nedobrovoľne sa ocitnú proti sebe. Brama nepotrebuje citovať tragédiu napísanú v minulosti, aktuálne udalosti diktujú jeho fragmentárny autorský text, ktorý v inscenácii zaznieva na pozadí rockovej hudby a videoprojekcií.

S vojnovými udalosťami súvisí aj inscenácia Vojenské meno Rama. Vytvoril ju v koprodukcii so slovenským Divadlom Pôtoň, s ktorým ho spája dokumentárny spôsob práce s textom a autentickými udalosťami preskúmanými až na dreň. Inscenácia odráža skutočný príbeh Julie Haribol, ktorá sa rozhodla vymeniť svoj dobre rozbehnutý život za dobrovoľnú prácu zdravotníčky na fronte na východe Ukrajiny. Spolu s dvomi hercami, ktorí sa v performancii objavia ako vojaci, sú súčasťou sveta, v ktorom musia prežiť. Pritom už v čase premiéry predstavenia existovalo riziko, že mužskí kolegovia herečky Niny Khyzna, ktorá stvárňovala Júliu, budú povolaní na vojnu. Až ukrutne skutočné a reálne, keďže v súčasnosti mnohí umelci miesto vytvárania nových konceptov svojich diel rukujú na front. Rovnako ako v R+J tu Brama pracuje s fragmentom, videoprojekciou či dynamickou hudbou.

Sashko Brama v súčasnosti na sociálnych sieťach zverejňuje svoje zábery zo železničných staníc plných utečencov, aktivizuje a apeluje na ľudí na Západe videami, ktorými dokumentuje dianie na Ukrajine.

Burcovanie z divadelného javiska

Iným spôsobom, nedokumentárnym a nepolitickým, ale podobne razantne a nekompromisne, sa k realite svojej krajiny stavia hudobné a performatívne zoskupenie siedmych umelkýň Dakh Daughters. Vzniklo v roku 2012 v kyjevskom centre súčasného umenia Dakh. Členky Dakh Daughters vystupovali v decembri roku 2013 na Euromajdane a stali sa jednou z tvárí masových protestov, kde sa dostali do oveľa širšieho povedomia. Oblečené do huňatých kožuchov vzbudzovali dojem až mytologických postáv, ktoré uzimenému davu dodávali pocit rituálneho odhodlania do boja, a to za prítomnosti vojakov a policajtov.

V roku 2016 na Divadelnej Nitre hosťovali s koncertom Ruže v réžii Vlada (Vladislava) Troitského, rok predtým sa s koncertom predstavili aj na festivale Pohoda. Performancia sa pred slovenských divákov a diváčky dostala v čase, keď vojna na východnej Ukrajine už dávno neplnila stránky novín, v médiách sa stala skôr klasickou správou, na ktorú si ľudia v Európe zvykli. Vytesnili ju z myslenia i zo svojho záujmu. Zmierili sa s novou skutočnosťou. A možno toto zmierenie bolo chvíľu prítomné v hľadisku Divadla Andreja Bagara. Ale hudobníčky a speváčky svojou hudbou a textami dokázali divákov zaktivizovať a pripomenúť im udalosti na Ukrajine. Punk a rock či reggae zmiešané s kabaretom spolu s naliehavými textami vytvorili atmosféru demonštrácie, v ktorej zarezonovala napríklad pieseň To je moje more ako apel na protest voči anektovanému Krymu. Z pohodového slnečného rytmu prímorskej oblasti postupne vygradovala do silného politického odkazu. Alebo burcujúci až pochodový rytmus piesne Ruže/Donbas, ktorý vytvoril naliehavú nepreniknuteľnú bariéru odhodlania voči strachu a kde slová vypenili až do výkrikov na prahu zrozumiteľnosti.

Vojna tu je už dávno

Z textov piesní Dakh Daughters cítiť Tarasa Ševčenka, Josifa Brodského, ale aj Charlesa Bukowského a Williama Shakespeara. Básňami, podobne ako replikami, hudobníčky medzi sebou vedú dialóg, už zmieňovanú rockovú hudbu dokážu umiestniť aj do formy ľudovej piesne. Silne ovplyvnené kabaretom (nazývaným aj freak kabaret), s výrazným líčením, čierno-bielymi kostýmami v strihu 30. rokov 20. storočia, rozmernou farebnou projekciou a štylizovaným pohybom vytvárajú spektakulárnu performanciu, ktorou vyjadrujú podstatnú esenciu emócií človeka zmietaného udalosťami, nad ktorými nemá moc, ale hľadá si k nim vzťah, silu konfrontovať sa a bojovať, a to všetko v zúfalom volaní po láske. Pre svoj revolučný zápal prirovnávané k Pussy Riot, pre vzťah k folklóru k fínskemu zoskupeniu Värttinä alebo dokonca k Spice Girls s Molotovovými kokteilami si našli svojbytný performatívny spôsob vyjadrenia, ktorým dokážu strhnúť publikum.

Dakh Daughters od roku 2014 neustále upozorňovali a protestovali proti ruskej agresii voči svojej krajine. Svojimi vystúpeniami v Európe i USA pripomínali, že vojna na Ukrajine stále pokračuje, že sa nezačala 24. 2. 2022, ale je tu už osem rokov.

Antigona podľa Sofokla a Brechta v réžii francúzskej režisérky Lucie Berelowitsch je jedno z najsilnejších diel, na ktorých Dakh Daughters spolupracovali. Stvárňujú v nej antický chór, veľmi razantne ovplyvňujú celkový odkaz diela. V inscenácii zaznie trojica jazykov: francúzština, ukrajinčina a ruština. Svojím zborovým spevom hudobníčky vedú nekompromisný dialóg s Kreónom. Témy ako bratovražda, izolácia tyrana či diktátora dostávajú nástojčivý rozmer novej reality, ktorá nás v súčasnosti obklopila.

Autor je divadelný kritik a dramaturg

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: