2019 12 Politika architektúryReportážny KapitálKinobus – Dialóg regiónov bez stereotypov 

Matej Sotník9. decembra 2019243

 

Kinobus má svoju vlastnú unikátnu temporalitu – zakúsiť jeho bezčasie znamená neraz vybočiť z trasy či programu, v malej skupinke si vytvoriť alternatívny festival vo festivale, byť otvorený náhode a pocitu. Každý rok sa to na Kinobuse mnohým podarí. Program založený na istej obskúrnej dramaturgickej invencii umožňuje skĺbiť konceptuálne a experimentálne formy s tradičným ľudovým umením či kreatívnou intervenciou súčasného umenia do lokálneho kontextu. Návštevník má možnosť rozpustiť sa vo voľnej „dramaturgii” vidieckeho terénu a v dobrodružstve objavovania rurálnej krajiny každý rok v inej časti Slovenska. Kinobus je silne zážitkový, nesmierne hravý a nevyspytateľný. Pre mnohé účastníčky a účastníkov predstavuje autentický návrat domov, ktorý je na malom Slovensku všade tak blízko. Ľudia aj v najvzdialenejších častiach Slovenska dostávajú možnosť opäť navštíviť roky zatvorené kiná (v niektorých mestečkách dokonca Kinobus znovuetabloval kinokultúru), a môžu zažiť iný folklór, než ten čoraz expanzívnejší a generický. Všetko pritom zastrešuje idea revitalizácie a vytvorenia priestoru pre vznik potrebného medzibublinového dialógu. Viac ako na uplynulý Kinobus sa v nasledujúcom texte zameriam na jeho koncept. 

 

Mapa slovenských festivalov sa z roka na rok zahusťuje, vznikajú nové platformy a etablované prehliadky sa profesionalizujú, už na prvý pohľad vidno skvalitňovanie dramaturgickej a kurátorskej praxe. Týka sa to dlhoročných udalostí s užším zameraním ako napríklad Kiosk, Medzihmla či Divadelná Nitra, ale aj mladých multižánrových akcií, akými sú napríklad kvalitatívne zaujímavo nastavený nitriansky FLAAM festival či rodovo orientovaná novinka ArtWife v Liptovskom Mikuláši. Na poli filmových festivalov sú stabilne navštevované piešťanský Cinematik, Art Film Fest v Košiciach či menšie 4 živly v Banskej Štiavnici, pôvodne zadefinované ako filmový seminár. Najvýraznejším úkazom na tejto mape je pre mňa však Kinobus – Nielen filmový festival. Jeho myšlienka pozostáva z viacerých angažovaných a inovatívnych prvkov. Ústrednou myšlienkou je revitalizácia zatvorených kín a obecných kultúrnych domov – niekdajších socialistických „palácov kultúry”, ktoré po zmene režimu stratili svoju pôvodnú funkciu (kultúrnu i ideologickú) a občasne nadobúdajú novú, alebo definitívne chátrajú. Je to tiež spájanie komunít naprieč sociálnym spektrom a rozmanitými spoločenskými realitami, a tiež vytváranie priestoru „pre vyjadrenie skupín, ktorých hlas je vytesnený z verejného diskurzu,” ako organizátori opísali svoj cieľ v období spolupráce s projektom Caravan Next, zameraným na komunitné a sociálne angažované divadlo v Európskej Únii (Kinobus bol jeho súčasťou v rokoch 2016 až 2018). Východiskom tohto medzinárodného projektu „je snaha iniciovať reflexiu spoločenského, ekonomického a politického diania v Európe prostredníctvom súčasného umenia a participatívnych projektov, ktoré prepájajú miestne komunity, umelcov, kultúrnych aktivistov.” Umelecká spolupráca tradičných lokálnych umelcov či umelkýň so scénou súčasného umenia z inej oblasti Slovenska  je každý rok dôležitou súčasťou dramaturgie Kinobusu. 

V dialógu s dlhoročnými organizátormi Kinobusu, spoluautorkou konceptu, kultúrnou antropologičkou Ivanou Rumanovou a filmovým i divadelným dramaturgom zo Stanice Žilina-Záriečie Martinom Krištofom, skúsim v nasledujúcom texte rozvinúť kontexty, ktoré rok čo rok v úvode septembra napĺňajú frázu nekonvenčný festivalový zážitok zmyslom

 

Tradície i súčasné umenie mimo komfortnej zóny

 

Keď štáb Kinobusu podniká vzrušujúci road trip s cieľom výskumu terénu na ďalší ročník, aby dokázal citlivo vstúpiť do lokálneho diania a nadviazať na jeho prejav, najprv vždy pozoruje a snaží sa precítiť vzťahy tak, ako sa na danom mieste odohrávajú. Sú to často nuansy, ktoré organizátori ohmatávajú a s ohľadom na čo najfunkčnejší dialóg sa im snažia porozumieť. „Dobrou zámienkou, ako sa dostať do lokálneho prostredia a naším alibi je oprava starého kina. V ľuďoch vzbudí spomienky na časy, keď bolo kino v prevádzke a na všetko, čo sa tam dialo. Kino je nostalgický fenomén.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *