Časť 1.: Príbeh kultúrnej politiky otvorených dverí na Slovensku
„Som presvedčený, že teraz je najlepší čas, aby zdola začala debata o kultúrnej samosprávnosti… Samosprávnosť je základným predpokladom toho, aby bol kultúrny sektor silnejší, nezávislejší a slobodnejší. … Túžba po takzvanom osvietenom ministrovi, ktorý vnesie do kultúry harmóniu, poriadok a porozumenie, je nezmysel, len si to treba povedať nahlas. Energiu treba radšej smerovať k budovaniu samosprávnosti v kultúre, ktorá má potenciál zmeniť a zastabilizovať celý sektor bez neustálych politických výkyvov.“
– Jozef Kovalčik, Kapitál 30. 7. 2024
Kultúrna politika otvorených dverí nie je politologickým termínom. Odborný pojem otvorené dvere existuje v psychológii a ako metafora je všeobecne zrozumiteľný v každej kultúre, ktorá – jednoducho povedané – vie, čo sú dvere. Ja odkazujem na použitie tohto termínu na konferencii Kultúra a náš svet (Vízie a kontexty – Výzvy a priority), ktorú organizovalo Ministerstvo kultúry SR v Slovenskom národnom divadle v máji 2022.
Táto konferencia bola jedným z míľnikov v nateraz krátkej histórii participácie, teda účasti verejnosti na tvorbe slovenskej štátnej kultúrnej politiky. Od volieb v roku 2023 sa dvere na ministerstve kultúry skôr privierajú alebo rovno zabuchujú. Autokratická a jednostranne zameraná kultúrna politika, ktorú praktizuje súčasné vedenie ministerstva kultúry v gescii SNS je v absolútnom protiklade k politike otvorených dverí.
V rámci projektu Perspectives prinesieme v Kapitáli počas nasledujúceho roka seriál o výzvach štátnej kultúrnej politiky na Slovensku, ktoré boli na okraji záujmu dlhodobo už pred nástupom tejto vládnej garnitúry, a v súčasnosti ich ministerstvo kultúry ignoruje, či priamo blokuje ich riešenie. Pozornosť zameriame na témy, ktoré sú chronicky zanedbávané vo verejnej diskusii alebo sa o nich šíria mýty, a bude užitočné objasniť si aktuálny stav danej problematiky (na Slovensku aj v medzinárodnom kontexte), ideálne aj s návrhmi možných riešení a scenármi vývoja.
Východiskom bude stále platný dokument Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 (ďalej: Stratégia), ktorého výsledky a odporúčania súčasná vláda neberie na vedomie. Hlavným dôvodom pre opakovaný návrat k tomuto dokumentu je, že jeho závery odzrkadľujú reálne potreby rezortu kultúry. Stratégia začala vznikať v postcovidovom období (hoci množstvo dát sa ešte týkalo obdobia pred pandémiou COVID-19) a je doteraz najrozsiahlejším dokumentom, ktorý vznikol v úzkej spolupráci s odbornou verejnosťou (čiastočne tak bola vytvorená už stratégia kultúry na obdobie rokov 2014 – 2020, no teraz bol proces spolutvorby oveľa širší).
Treba konsolidovať!
Pri tvorbe stratégie bolo kľúčovým analytické oddelenie ministerstva kultúry – Inštitút kultúrnej politiky, ktorý približne od roku 2018 systematicky buduje základňu pre dáta a informácie. V septembri 2024 sa stal inštitút pre ministerstvo kultúry nadbytočným, všetci jeho zamestnanci a zamestnankyne boli prepustení/é a oddelenie sa zrušilo. Ministerstvo kultúry tento krok odôvodnilo potrebou konsolidácie verejných financií. Tento argument používa s obľubou pri väčšine svojich súčasných zásahov. Spolu s týmto oddelením boli zrušené aj ďalšie oddelenia alebo pracovné miesta. Od nástupu nového vedenia v októbri 2023 bolo cez dvere ministerstva kultúry nenávratne vyprevadených viac ako 40 % zamestnancov. Bez akéhokoľvek plánu, akým spôsobom rezort ďalej zamýšľa zhromažďovať dáta potrebné na kompetentné riadenie. Webová stránka Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030, na ktorej boli uložené dokumenty aj dokumentácia participácie verejnosti na tvorbe stratégie, je v súčasnosti funkčná iba čiastočne, o osude archívu Inštitútu kultúrnej politiky, kde boli uložené dokumenty, nemáme žiadne informácie.
Seriál Keď príde čas konať chce aj preto zaznamenať stav, v akom rezort kultúry prevzala koalícia SMER–Hlas–SNS v októbri 2023, predovšetkým sa však bude snažiť byť prípravou na obdobie, kedy bude nutné začať naprávať škody, ktoré vznikli a ešte vzniknú deštruktívnym pôsobením aktuálneho vedenia ministerstva kultúry. Vývoj v politike je dynamický, stať sa môže čokoľvek, seriál bude na tieto zmeny reagovať. Prinesieme v ňom podľa možnosti aktualizované dáta a prehľad situácie v danej oblasti kultúry od doby schválenia Stratégie (jún 2023). Pomenujeme, ako sa s ňou dá ďalej pracovať (po roku, po dvoch, po ďalších voľbách), aby nevyšli nazmar financie a energia venované príprave tohto dokumentu.
Dúfame, že seriál podnieti niektoré aktívne skupiny na istý čas suplovať oficiálnu kultúrnu politiku, zhromažďovať informácie a dáta, sledovať situáciu v medzinárodnej kultúrnej politike, byť v kontakte s kolegami a kolegyňami. A v zmysle úvodného citátu od Jozefa Kovalčika, ideálne bude, ak stratégiu reálne venovanú rozvoju kultúry prevezme do rúk kultúrna verejnosť. Spoliehať sa na politické elity dnes nestačí.
Témy a ciele kultúrnej politiky
„Vízia kultúrneho a kreatívneho Slovenska 2030: V roku 2030 chceme žiť na Slovensku, ktoré je slobodné, kultúrne rôznorodé, sebavedomé a hodnotovo pevne ukotvené v demokracii. Želáme si tvoriť spoločne krajinu, ktorá chráni a rozvíja kultúrne a prírodné dedičstvo, investuje do vzdelávania, podpory svojich talentov a tvorivosti, otvára sa inováciám a spolupráci so svetom. Preto potrebujeme rešpektovanú kultúru, ktorá spája rozmanitých ľudí a prispieva ku kvalitnému a zmysluplnému životu všetkých. Tvorme kultúru, aby kultúra dotvárala nás.“
– Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030
Kľúčové témy projektu Perspectives sa prepájajú s témami kultúrnej politiky: klimatická kríza, vzdelávanie, identita, duševné zdravie, migrácia, udržateľnosť, hrozby pre demokraciu. V našom seriáli sa budeme venovať aj týmto témam, keďže sa zároveň prelínajú so stanovenými cieľmi Stratégie kultúry 2030.
Pri problematike zameranej na status kultúrnych pracovníkov a pracovníčok (tzv. status umelca) sa zamyslíme, ako môže štátna kultúrna stratégia riešiť problémy prekarizácie (v stratégii Dôstojná kultúra, ktorej cieľom je zlepšiť podmienky pre prácu a tvorbu ľudí pôsobiacich v kultúre a kreatívnom priemysle).
Pre naše vládne elity bude iste kontroverznou téma inklúzie. No čo to vlastne znamená: kultúra pre všetkých? Existuje aj kultúrna chudoba? Aký je rozdiel medzi prístupnosťou a dostupnosťou? (v stratégii Inkluzívna kultúra s cieľom zabezpečiť dostupnosť kultúry a rozvíjanie jej špecifík pre všetkých).
Často si tiež kladieme otázky, čo je kultúra? Aké sú jej hodnoty? Prečo je imidž umenia a kultúry v očiach verejnosti diskutabilný? (v stratégii Rešpektovaná kultúra má za cieľ zvýšiť prestíž kultúry a kreatívneho priemyslu a zlepšiť ich rozpoznateľnosť ako významnej hodnoty pre spoločnosť na národnej úrovni, zefektívniť zahraničnú prezentáciu a medzinárodnú spoluprácu).
Kultúra ako vzdelávací nástroj pre spoločnosť alebo špecifická oblasť vzdelávania ľudí v kultúre sú príležitosťou na medzirezortnú debatu o vzdelávaní a kultúre (v stratégii Kvalitná kultúra smerujúca k zvýšeniu odbornosti, inovatívnosti a kvality v kultúre a kreatívnom priemysle).
Problematika zodpovednosti v kultúre, klimatická kríza, udržateľnosť sú ďalšími aktuálnymi témami, ktorými sa zaoberá kultúrna verejnosť (v stratégii Zodpovedná kultúra s cieľom participovať na identifikácii a riešení aktuálnych environmentálnych a iných spoločenských výziev, a tým zvyšovať súdržnosť a odolnosť spoločnosti).
Financie, investičný dlh, metodika tvorby verejného rozpočtu sú evergreenmi verejnej politiky (v stratégii Efektívne financovaná kultúra s cieľom systematicky znižovať infraštruktúrny a modernizačný dlh a zvýšiť efektívnosť hospodárenia a financovania kultúry a kreatívneho priemyslu, doplniť verejné zdroje financovania o súkromné zdroje).
Pokúsime sa zamyslieť aj nad národnými a medzinárodnými hľadiskami manažmentu v kultúrnej politike, či odsledovať trendy v analýze dát (v stratégii Dobre spravovaná kultúra, ktorej cieľom je posilniť výkon kultúrnej politiky založenej na riadení kvality, na participácii a spolupráci na všetkých úrovniach a zaviesť výsledkovo orientovaný prístup vyhodnocovania).
Celým seriálom sa bude prelínať téma kultúrnej politiky v regiónoch a jednou z fokusových tém bude kultúra ako verejná služba a otázka statusu verejnej kultúrnej inštitúcie. Prepojenie s aktuálnym dianím bude nevyhnutné – teda budeme sledovať hnutie Otvorená Kultúra!, vznik a rozvoj Kultúrnych odborov, aktivity miestnych samospráv v otázkach kultúrnej politiky, samozrejme činnosť ministerstva kultúry, prinesieme paralely a porovnania s európskymi kultúrnymi politikami.
Kontext Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030
„Čo sa udialo najhoršie po roku ‘89 bolo, že sme opustili akékoľvek prvky plánovania a strategických dokumentov. Všetko sa nechalo na voľnú ruku trhu, čo prinieslo obrovské rozdiely v životnej úrovni. Ďalší problém je, že sme boli pápežskejší ako pápež, pokiaľ ide o mnohé práva. Pod demokraciou si ľudia na Slovensku predstavujú anarchiu. … Navrhovali sme, poďme urobiť nejakú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030, urobili sme to, opozícia to vtedy odmietla. Toto nás pravdepodobne čaká ešte raz, tie pokusy, ktoré som urobil v prvej aj druhej vláde, budeme musieť opakovať znovu…“
– Robert Fico, premiér SR, Sobotné dialógy, 9. 11. 2024
V Slovenskom rozhlase Robert Fico nedávno oznámil, že treba pripraviť stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030, na napĺňaní ktorej sa bude pokračovať bez ohľadu na to, kto bude vo vláde. Je to prekvapivé a zároveň nie je. Prekvapivé to je preto, že na začiatku roka 2021 vláda SR schválila dokument Slovensko 2030 s dlhším názvom Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, ktorý nadväzuje na medzinárodnú Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj OSN so známymi sedemnástimi cieľmi udržateľného rozvoja. Dnes sú o tomto dokumente iba kusé informácie na webových stránkach MIRRI, návrh v Informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (legislatívny proces č. LP/2020/553) a niekoľko informácií z procesu prípravy tohto dokumentu.
Skutočne prekvapení by sme však mohli byť iba vtedy, keby sme posledné dva roky prežili v kóme. Súčasná vláda a jej predstavitelia totiž rátajú s tým, že tvorbu strategických dokumentov sleduje mizivý zlomok voličov a voličiek. Preto môžu ignorovať participatívne tvorené dokumenty prijaté predchádzajúcimi vládami a prezentovať už spracované témy ako niečo nové. Podobná amnézia postihuje zjavne väčšinu rezortov v správe súčasnej koalície. V oblasti kultúry ide práve o Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030. Napriek tomu, že bola schválená vládou v júni 2023, nestala sa relevantným dokumentom pre súčasnú garnitúru. Povedať navyše, že „sme opustili akékoľvek prvky plánovania a strategických dokumentov“ po roku 1989, je hrubým zavádzaním. Tím tvorby Stratégie kultúry 2030 sa totiž úprimne snažil v daných podmienkach o tento cieľ: „Princíp nadstraníckosti bol pri tvorbe a koncipovaní stratégie kľúčovým. Je prirodzené, že všetci, ktorí sa na projekte zúčastnili, majú záujem o dlhodobú perspektívu dokumentu. Implementácia stratégie zasahuje tri volebné obdobia a jej vízia, globálny cieľ, ale aj konkrétne opatrenia boli koncipované tak, aby sa s nimi mohlo stotožniť široké spektrum názorov.“ (s. 6, Stratégia kultúry 2030, skrátená verzia schválená vládou).
Uzavriem preto úvod k seriálu Keď príde čas konať stručným prehľadom tvorby Stratégie kultúry 2030:
- Od októbra 2021 do konca roka 2022 som bola koordinátorkou tvorby stratégie. V prvom polroku 2023 ma v úlohe koordinátora vystriedal Matúš Bieščad, vtedy generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky MK SR, neskôr počas úradníckej vlády prvý štátny tajomník.
- Na ministerstve kultúry sa sformovala skupina ľudí z rôznych oddelení, ktorí chceli pomáhať kultúre, mali odborné znalosti a potenciál sa pod koncepčným vedením rozvíjať. Od roku 2018 sa k nim pripojil Inštitút kultúrnej politiky, ktorý mal pripravené množstvo dát a podkladov k tvorbe stratégie. Do tvorby stratégie bola prizývaná odborná verejnosť.
- Neistota a časté zmeny v politickom riadení krajiny počas celej tvorby Stratégie síce neprispievali k pokojnej práci, no priniesli do tvorby dokumentu nadhľad a potrebu spomínaného nadstraníckeho princípu. Na ňom sa tím dohodol na začiatku tvorby s ministerkou Natáliou Milanovou.
- Po takmer roku a pol práce sa na jar 2023 dalo skonštatovať, že symbolické dvere na ministerstve kultúry, ktoré bývali často pre verejnosť uzavreté, sa začali otvárať. Súčasťou tvorby stratégie bola aj konferencia Kultúra a náš svet spomínaná v úvode.
- Pád vlády Eduarda Hegera prišiel tesne po dokončení dlhej verzie stratégie, ktorá zohľadnila stovky pripomienok inštitúcií i verejnosti z medzirezortného pripomienkového konania. Táto verzia bola datovaná 15. májom 2023, kedy sa v ministerskom kresle vystriedali ministerky a novou hlavou ministerstva kultúry sa stala Silvia Hroncová v úradníckej vláde premiéra Ľudovíta Ódora.
- Neoddeliteľnými prílohami tejto tzv. dlhej verzie boli aj analýzy rozličných tém, napríklad Mzdy v kultúre, Verejnoprávne dotačné fondy alebo vymedzenie aktérov a subjektov v kultúre. Prílohou tejto verzie bol aj akčný plán a pomerne podrobne prezentované verzie implementácie. O rozpočte vládol rozpor medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom financií a bolo plánované ďalšie vyjednávanie.
- Vedenie MK SR s ministerkou Silviou Hroncovou uznalo reálnu nadstranícku kvalitu tvorby aj samotných textov pripraveného materiálu a rozhodlo sa celý proces schvaľovania stratégie vládou dokončiť. Poradkyňou ministerky bola Zuzana Ivašková, ktorá stála aj za úspešnou Koncepciou udržateľného rozvoja kultúry, Bratislava 2030 s názvom Dekáda pre kultúru.
- Ich tím vytvoril skrátenú verziu Stratégie, ktorú vláda SR schválila 12. júna 2023, a ktorá zachovala celú strategickú časť s malými doplnkami. Súčasťou oboch verzií sú merateľné ukazovatele a metóda ich tvorby, čo je jedným z významných prínosov tejto stratégie.
- Obmedzený čas niekoľkých mesiacov úradníckej vlády využil rezort kultúry aj na rozbeh implementácie stratégie, vytvoril pracovné skupiny a v septembri sa konala konferencia Dobre spravovaná kultúra, ktorá nadviazala na plán zaviesť do kultúrnej politiky pravidelnú príležitosť na konfrontáciu kultúrnej politiky a verejnosti i na zavedenie pravidelného odpočtu výsledkov.
- Pri odchode úradníckej vlády po parlamentných voľbách na konci októbra 2023 zostali na ministerstve kultúry dva oficiálne dokumenty – schválená Stratégia z 12. júna 2023 a druhý dokument Výzvy pre rezort kultúry. Ten obsahoval akési odovzdanie agendy, súhrn tém, ktorým sa treba venovať prioritne a prihlásil sa k záverom Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030. Navyše bola k dispozícii dlhá verzia stratégie so zapracovanými pripomienkami a analytickou prílohou.
Quo vadis, kultúrna politika
„Systematickým plánovaním či naopak jeho absenciou sa dá stratégia excelentne využiť a konečne začať meniť stav kultúry na Slovensku k lepšiemu či naopak ju pochovať a nechať upadnúť do ešte horších podmienok. Pre krajinu by bolo najlepšie, keby sa ciele tejto stratégie napĺňali so zapojením širokej kultúrnej verejnosti, nielen na popud vedenia MK SR či vlády.“
– Mária Beňačková Rišková, konferencia Ako sme sa hľadali, 15. 11. 2023
Stratégie ožívajú až napĺňaním ich cieľov. Mojou úlohou počas tvorby Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 bolo koordinovať zber podkladov, tvorbu textov a priniesť do kultúrnej politiky súčasné témy. Implementácia by bola v ideálnom prípade na kolegoch a kolegyniach z MK SR. Súčasné vedenie ministerstva kultúry však Stratégiu odmietlo a nemá na jej implementáciu už ani odborné interné kapacity. Je to veľmi nezodpovedné voči verejným financiám, voči odbornej verejnosti, aj voči stavu našej kultúrnej infraštruktúry. Aby vedenie MK SR vytvorilo vlastný dokument podobného formátu a v súlade s participatívnou tvorbou verejnej politiky, muselo by prípravou stráviť minimálne ďalšie dva roky. Celému budúcemu procesu sme sa snažili pomôcť tým, že počas prvého roka implementácie neboli zámerne naplánované opatrenia s finančnými požiadavkami na verejný rozpočet, všetky opatrenia by sa tento rok dali realizovať v rámci existujúcich možností a štruktúr kultúrnej politiky. Nová vláda však toto obdobie v roku 2024 premrhala.
Autorka je kultúrna manažérka, editorka a autorka v slobodnom povolaní. Koordinovala tvorbu Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 pre Ministerstvo kultúry SR.
***
Názov Keď príde čas konať vyplynul z rozhovoru s kurátorkou tranzit.sk v Bratislave Judit Angel a v angličtine zaznel ako: When the moment comes. Autorka a kurátorka plánovali workshop, ktorý prinesie uvažovanie o tom, čo bude potrebné urobiť na efektívnu nápravu deštrukcie v rezorte kultúry.
Ako ilustrácie k seriálu Keď príde čas konať sme zvolili tvorbu sochára, konceptuálneho výtvarníka a pedagóga Michala Moravčíka (1974 – 2016). Mnohí/é z kultúrnej komunity si pamätáme Michalov hlboký záujem o spoločenské otázky, presvedčenie o potrebe angažovanosti umenia a jeho záujem o kultúrnu politiku. Témy jeho diela výstižne pomenúva kurátorka Mira Keratová: „Moravčík sa angažoval v mnohých umeleckých a občianskych iniciatívach, vyučoval na viacerých umeleckých školách a venoval sa kritickej praxi, v ktorej tematizoval spoločenskú nerovnosť a jej prejavy nacionalizmu, manipulovania historickej pamäti a symbolických či pragmatických demonštrácií neoliberálneho ekonomizmu v zmätenej postsocialistickej dobe.“1katalóg dvojvýstavy Michal Moravčík: UNITED WE STAND, 15. decembra 2018 – 31. marca 2019, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica a DIVIDED WE FALL, 22. decembra 2018 – 10. marca 2019, Nová synagóga Žilina
Za súhlas s použitím diel Michala Moravčíka a spoluprácu ďakujeme Jane Kapelovej.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.