Eva, Helena a Banán spadli kvôli drogovej závislosti veľmi hlboko, avšak aj vďaka pomoci neziskového sektora našli spôsob, ako sa opäť začleniť do spoločnosti. Dnes všetci traja pracujú v Společnosti Podané ruce, ktorá ľuďom pomáha oslobodiť sa od závislostí a vrátiť sa k plnohodnotnému fungovaniu. Rozprávala som sa s nimi o tom, čím všetkým si v živote prešli a aké je to pomáhať ľuďom s podobnými osudmi. S Banánom sa stretávame v jedno popoludnie v centre Brna. Ulice sú rušné a už z diaľky vidím, že v okolí dohodnutého miesta stretnutia postáva hneď niekoľko ľudí. Tipovať, ktorý z nich je môj respondent, sa mi zdá riskantné, a preto vytáčam jeho číslo. Po prvom zazvonení vidím, ako muž na druhej strane cesty vyťahuje mobil. To bude on, peer pracovník neziskovky Společnost Podané ruce (ďalej len Podané ruce). Jeho čierna bunda a voľné khaki nohavice ladia s dnešným sychravým počasím. Stojí trochu zhrbene, s batohom prehodeným cez jedno plece. Čierne šteňa, ktoré sa mu tmolí okolo nôh, sa rozbehne mojím smerom. Zoznamuje sa so mnou skôr, než si s jeho pánom podáme ruky. Chce, aby som o ňom písala pod prezývkou Banán. Vraj ho tak bežne volajú „Vzniklo to z toho, že som nosil plné vačky speedballu,“ smeje sa (speedball je mix [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Plně si přiznat, kým jsem
Ďalší
