Podeľte sa s nami o svoj jednorodičovský príbeh

Na Slovensku dnes žije približne 380-tisíc jednorodičovských rodín.

Mamy, čo s deťmi utiekli od agresívnych partnerov.
Manželia, čo prišli o manželky a deti, čo osireli.
Staré mamy, čo si osvojili vnúčence.
Deti, ktoré ničomu nerozumeli a dospeli rýchlejšie ako mali.

Podľa údajov Štatistického úradu SR žije každý piaty človek medzi nami v nedostatku. Najčastejšie sa do chudoby prepadajú práve jednorodičovské rodiny. Štátne sito pomoci má na nich príliš veľké diery. Tie ešte zväčšujú zmeny vo výške daňových bonusov, transakčná daň aj konsolidácia. Neadresné opatrenia. 

Pozri sa okolo seba – prvý, druhá, tretx, štvrté, piaty – nie si to náhodou ty? 

Zaujíma nás, ako sa vám žilo alebo žije v domácnosti s jedným rodičom. Vám – deťom aj tým v role jednorodičov. Vieme, že nič také ako „typická jednorodičovská rodina“ neexistuje. Všetky vaše príbehy preto u nás majú svoje miesto.    

Podelíš/te sa s nami o svoj príbeh?

Toto je ten môj:

Volám sa Diana a sama som vyrástla v jednorodičovskej rodine. Najprv sme boli dve, potom tri – mama, ja a sestra. Často sme stáli proti sebe, s inými predstavami o živote. My sme potrebovali lásku od mamy, mama túžila po láske od mužov. Dnes pre to nachádzam pochopenie. (Snažím sa.) Výber jedál v domčeku pre Barbie býval občas bohatší ako v našej chladničke, ale nikdy sme nehladovali. Pomáhali nám starí rodičia.

Mama pracovala na smeny ako zdravotná sestra, občas, aby si privyrobila, chodievala upratovať paneláky. Bývala unavená, zaneprázdnená. Neprítomná. Chodievala som jej pomáhať. Vždy som sa bála, že na schodisku stretnem niekoho zo školy. Hanbila som sa. Dnes už sa nehanbím. Takých rodín, ako bola tá moja, sú tu tisícky. Nánosy života v jednorodičovskej rodine teraz zo seba postupne zmývam v terapii. 

Osobná skúsenosť ma motivovala spracovať tému jednorodičovstva v reportážnej sérii, ktorá bude vychádzať postupne od októbra do decembra na portáli Kapitál. Téme jednorodičovstva sa venujem aj v práci, v neziskovom sektore.  

Ako budeme postupovať? 

  1. Približne do 15. októbra budeme zbierať vaše anonymné príbehy. 
  2. Do konca októbra si ich prečítame, rozdelíme do skupín podľa toho, čo ich spája a anonymné ich zverejníme tu, na portáli Kapitál. 
  3. Koncom novembra budú visieť v aleji jednorodičovských príbehov na benfičnej pop-up večeri Michala Kordoša v bratislavskej Mlynici. Výťažok z nej pôjde práve na podporu jednorodičovských rodín. 
  4. V priebehu novembra by sme sa s niektorými z vás pozreli na vaše skúsenosti zo života s jedným rodičom hlbšie a osobnejšie. Iba s tými, ktorí a ktoré o to budete mať záujem. 
  5. Do konca decembra sa na skúsenosti z jednorodičovských rodín pozrieme v zhrňujúcej reportáži aj s odborníkmi a odborníčkami z oblasti sociológie, ekonómie či práva. 

Zdieľaním našich skúseností môžeme pomôcť iným jednorodičom a ich deťom cítiť sa menej osamelo, poukázať na ich problémy a apelovať na tých, ktorí pre nich (ne)tvoria politiky.

Podeľ/te sa s nami o svoj príbeh

Ak práve v rodine prechádzate ťažkým obdobím a potrebujete psychologickú či materiálnu alebo finančnú podporu, kontakty na telefonické linky, poradenské centrá či podporné kalkulačky, pozrite sa sem: 

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.