Je MFDF Ji.hlava panamskou reštauráciou?

Daniel Vadas12. decembra 2018847

Pár dní po skončení Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa ma Facebook opýtal, či je MFDF Ji.hlava panamskou reštauráciou. Aby sme na túto zapeklitú otázku mohli zodpovedne odpovedať, musíme sa najskôr pozrieť na to, čím všetkým určite je.

Na prvý pohľad vyzerá odpoveď na túto otázku jasne a jednoducho, keďže MFDF Ji.hlava sa definuje už vo svojom názve. Tvrdenie, že ide o filmový festival, podporuje aj skutočnosť, že na tomto ročníku bolo premietnutých vyše 300 filmov, z čoho 100 bolo uvedených v svetovej a ďalších 40 v európskej či medzinárodnej premiére. Súťažili v jedenástich sekciách a boli premietané v ďalších trinástich nesúťažných sekciách. V programe sa tak dalo nájsť skutočne všeličo. Sekcia Fascinace uviedla množstvo experimentálnych snímok, premietal sa v nej aj dvanásťhodinový film o čínskom undergrounde. Sekcia První světla uviedla filmy začínajúcich dokumentaristov. Sekcia Direct Verité snímky hnutí Direct Cinema a Cinéma Vérité, samostatná sekcia bola venovaná Libanonu a vo vymenovávaní by sme mohli pokračovať ešte dlho – pozrime sa však v krátkosti aspoň na niekoľko ocenených filmov.

Víťazná snímka sekcie Opus Bonum, Volný pokoj (2018), sleduje osudy ľudí nútených žiť v lacných moteloch. Zanussi, legenda poľskej kinematografie morálneho nepokoja a tohtoročný (jediný) porotca Opus Bonum, na Volném pokoji vyzdvihol disciplinovaný filmový jazyk odhaľujúci existenčnú tragédiu osamelých a zúfalých ľudí. Rumunský TIMEBOX (2018), víťaza sekcie Mezi moři zameranej na dokumenty strednej a východnej Európy, ocenila porota za prenikavé skúmanie moci a pamäti a majstrovsky zvládnuté, komplexné a emotívne, napínavé rozprávanie. Sekciu Česká radost vyhrala snímka Uzamčený svět, kompilát z minuloročného päťdielneho seriálu ČT, mapujúci život vo väzení.

Politika a environment

Mimo hlavných súťažných sekcií sa ocitla rakúska snímka Vítejte v Sodomě (2018), ktorá zvíťazila v sekcii Svědectví o přírodě. Zaoberá sa najväčšou skládkou elektroodpadu na svete v Ghane. Množstvo efektných a vizuálne podmanivých záberov na rozsiahlu skládku plnú čierneho dymu a plameňov – sprievodných javov pálenia káblov s cieľom oddelenia plastu od kovov – pritom necháva práve prírodu väčšinu času mimo záberu. Vítejte v Sodomě sa zameriava na obyvateľov dystopickej skládky: deti zbierajúce pomocou magnetov skrutky a kovové črepiny, staršiu ženu predávajúcu sáčky s vodou, židovského homosexuála, skrývajúceho sa v anonymite skládky pred drastickou (a aj legislatívnou) homofóbiou, či mladého muža snívajúceho o živote v Európe. Sú to ľudia na periférii periférie. Film vypovedá o živote v radikálne odlišných podmienkach a o túžbach a ambíciách ľudí, ktorí v nich žijú. Pritom, samozrejme, implicitne obsahuje kritiku konzumerizmu či vzťahu ľudstva k prírode, silným a zaujímavým je však práve vďaka tomu, že sa zameriava na jednotlivých obyvateľov skládky a ich každodenný život.

Ďalšiu zo súťažných sekcií, Svědectví o politice, vyhralo Mlčení těch druhých (2018) – hlavne pre diváka neznalého španielskych pomerov mimoriadne zaujímavý film sledujúci niektoré obete frankistického režimu na ceste za spravodlivosťou, ktorá je inštitucionálne blokovaná prostredníctvom Pacto del olvido (Pakt zabudnutia), teda plošnou amnestiou uzákonenou po Francovej smrti.

A čo doma?

Významnú časť programu Ji.hlavy, samozrejme, predstavujú aj domáce snímky združené prevažne v klasickej súťažnej sekcii Česká radost. Festival otvorila jemne nadpriemerná snímka Robina Kvapila o prezidentskej kampani Michala Horáčka Máme na víc (2018). Dve snímky v koprodukcii Českej televízie – Vratislav Effenberger aneb Lov na černého žraloka (2018) a Neptun (2018) – značne využívajú hrané a mystifikačné prvky. Vratislav Effenberger aneb Lov na černého žraloka sa snaží o ozvláštnenie bežného portrétneho dokumentu prostredníctvom hraných vsuviek, výsledok je však rozpačitý. Neptun sa zameriava na podvratnú akciu ŠtB, počas ktorej boli „objavené” nacistické dokumenty diskreditujúce západonemeckých politikov. Vtipná mystifikačná snímka zložená prevažne z hraných pasáží tak pôsobí oveľa sviežejšie ako dokument o Vratislavovi Effenbergerovi.

Rozličné hybridné formáty nie sú na Ji.hlave ničím neobvyklým. MDFD Ji.hlava totiž nie je predovšetkým festivalom hovoriacich hláv, má odvážnu a precízne vyskladanú dramaturgiu, v ktorej predstavuje množstvo filmových esejí, experimentálnych snímok či rozličných hybridných formátov. Nezaostáva ani v kontakte s novými médiami – tento rok uviedla osem blokov VR filmov (filmov vo virtuálnej realite), čím sa stala najväčšou prehliadkou VR produkcie v Čechách. Na Ji.hlave pritom už dlhšie funguje aj Game Zone či sekcia Laboratorium predstavujúca videoinštalácie.

Dnes a včera

Tradične zaujímavý je na MFDF Ji.hlava aj exkurz do dejín dokumentárneho filmu. Tento rok sa na ňom podieľala napríklad sekcia Direct Vérité, ktorej názov je slovnou hračkou spájajúcou hnutia Direct Cinema a Cinéma Vérité. V niekoľkých blokoch tak bolo predstavených množstvo snímok od klasikov svetového dokumentu ako Jean Rouch, Chris Marker či Robert Drew. Pozoruhodná bola napríklad barthesovsky ladená snímka o wrestlingu – La lutte (1961) či strihovo a kompozične bravúrne zvládnutý film Tak jednoduchá hra (1964) o hokeji, ale aj iné zásadné snímky spomínaných hnutí.

Špeciálnu pozornosť si zaslúži sekcia Cizinec hledá byt. Jednotlivé bloky audiovizuálnych diel rozličných formátov, venované vždy inej krajine, jihlavský festival vyskladal z francúzskych, amerických, rakúskych, nemeckých a švajčiarskych televíznych archívov. Bloky sa venovali osudom československých emigrantov, ich skúsenostiam, ale aj pohľadom domácich či byrokratickým a legislatívnym procesom v hosťovských krajinách. Lokálne doposiaľ neuvedené archívne materiály sú zaujímavé nielen svojou jasnou paralelou s dneškom, ale aj širokou paletou interpretácií, ktoré uvedené reportáže či rozhovory bez kontextualizácie ponúkajú.

Nielen premietanie

Ji.hlava sa počas festivalu aktívne snaží svojím Industry programom o prepájanie filmových profesionálov a podporu tvorcov. Spolu s ďalšími festivalmi sa prostredníctvom Doc Alliance venuje online distribúcii (nielen) dokumentárnych titulov na portáli dafilms.cz. Počas MFDF Ji.hlava prebieha tiež konferencia Fascinace zameraná na distribúciu experimentálnych filmov či Festival Identity prepájajúci filmové festivaly. Ji.hlava sa teda snaží podporovať tvorbu aj distribúciu dokumentárneho filmu a tiež prezentovať jeho najrôznejšie fascinujúce podoby. Plné sály svedčia o tom, že minimálne počas niekoľkých jesenných dní sa jej darí nájsť početné a vďačné obecenstvo. Čo sa však napríklad stane s filmami zo sekcie Cizinec hledá byt, ktorá musela počas Ji.hlavy bojovať s rozsiahlou konkurenciou aktuálnych dokumentov? Nájdu si ďalších divákov prostredníctvom ozvien Ji.hlavy či iných distribučných kanálov, alebo sa ich život skončil jediným premietnutím?

Ji.hlava má dôsledne pripravený aj hudobný program – ten nezostáva len pri nočných podmazoch večierkov, ale prezentuje to zaujímavejšie z lokálnej scény a pravidelne uvádza aj zahraničných interpretov. Do Ji.hlavy tiež každý rok prichádza množstvo zaujímavých filmárov, či už s masterclassmi, ako účastníci diskusií alebo porotcovia. Vychytení tvorcovia majú tiež na svedomí festivalové znelky – či už hovoríme o tej tohtoročnej, ktorú natočil Jean-Luc Godard, alebo o minuloročnej znelke od Jóhanna Jóhannssona.

Poďme sa ale už vrátiť späť k úvodnej otázke. Je Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava panamskou reštauráciou? Nachádza sa niekde v každoročne studených a veterných uliciach Jihlavy trochu tropickej klímy? Asi nie. Môžem to však tvrdiť s istotou? Určite nie – je totiž pokojne možné, že niekde medzi dvanásťhodinovým filmom o čínskom undergrounde, konferenciou o distribúcii experimentálnych filmov či azerbajdžanským konceptuálnym dokumentom je Ji.hlava na chvíľu aj panamskou reštauráciou. Čo je zároveň aj jediným problémom Ji.hlavy – čo ak bola tohtoročným klenotom práve panamská reštaurácia, ktorú si v širokom a bohatom programe nikto nevšimol?

Autor je jedným z realizátorov projektu T3 – kultúrny prostriedok, básnik a študent filmovej vedy

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: