Zadlženie ako predĺžená ruka kolonializmu
Aký je dôvod nerovností medzi globálnym Severom a Juhom, a kedy vôbec vznikli? Všetci by sme s ohľadom k svojmu svetonázoru alebo „sedliackemu rozumu“ pravdepodobne dokázali aspoň intuitívne odpovedať. Menej isté ale je, či by sme si poradili aj s ďalšími doplňujúcimi otázkami, a nakoľko konkrétni by sme pri nich vedeli byť. Nerovnomerný vývoj vo svete totiž úzko súvisí s makroekonómiou a medzinárodnou politikou. A pokiaľ si nevystačíme len s najvšeobecnejšou rovinou princípov ich fungovania, pre pochopenie a kritiku globálnych nerovností je podstatné konkretizovať historické a inštitucionálne vedomie. Jednoducho: potrebujeme poznať pôvod rozdelenia sveta na rozvinutú a rozvojovú časť, ako aj to, kde hľadať zodpovednosť za túto rozširujúcu sa priepasť.
Isteže, pre porozumenie súvislostiam medzi globalizáciou, imperializmom a kapitalizmom sa možno obrátiť na kánonické diela k téme a siahnuť po Marxovi, Leninovi a Luxemburgovej, a potom si doštudovať vývoj v uplynulom storočí od Milanovića, Pikettyho či Wallersteina. Keďže však nejde o najkompaktnejšie zväzky a človeka napríklad vo vlaku zavše pochytí zvedavosť, ako to so svetom je, príhodným pre také situácie môže byť „stručný sprievodca globálnymi nerovnosťami a ich riešeniami“, ako znie podtitul knihy Jasona Hickela. Tvoria ju štyri časti venované kritike rozvojovej politiky a rétoriky, pôvodu nerovností a príčin ich pretrvávania, a napokon aj návrhom, ako ekonomické rozdiely medzi Severom a Juhom vyrovnávať.
Hickelov výklad je informačne hutný, ale prehľadný a prístupný: po dočítaní neostáva veľa priestoru na pochybnosti o tom, prečo je pokrok v globálnom boji proti chudobe takmer zanedbateľný, hoci izolované dáta môžu naznačovať opak. Je to však práve spôsob ich prepájania a kontextualizácie, vďaka čomu je argumentácia knihy tak presvedčivá: zdanlivé fakty spojené s tvrdením, že sme sa ako ľudstvo nemali nikdy v histórii lepšie, sa ukazujú ako kúzlenie so štatistikami. Ale čo je ešte horšie: pomoc nasmerovaná do rozvojových krajín je ďaleko menšia než zdroje, ktoré z nich sú odčerpávané, a pokrok vo vybraných ukazovateľoch nemožno hodnotiť inak ako barbarstvo v porovnaní s potenciálnym progresom svetovej hospodárskej periférie, ktorý však Sever kontrastne k svojej solidárnej štylizácii aktívne znemožňuje.
Prednosťou knihy je to, že medzi číslami ani konkrétnymi príkladmi nechýbajú ústredné myšlienky týkajúce sa predovšetkým medzinárodnej dlhovej a obchodnej politiky. Vďaka priblíženiu kľúčových inštitúcií, ktoré v tejto oblasti pôsobia, a princípov ich fungovania, je Hickel schopný formulovať relatívne realistické spôsoby, ako reformovať pravidlá a inštitucionálne rámce globálnej ekonomiky a zastaviť tak špirálu zadlžovania sa, teda roztvárania nožníc medzi najbohatšími a najchudobnejšími. Naopak, nedostatkom knihy – ktorý snáď možno pripísať len skutočnosti, že pôvodne bola vydaná v roku 2017 – je Hickelova opatrná nádej, že zoskupenie BRICS by mohlo globálnemu Juhu ponúknuť alternatívny, spravodlivejší model ekonomickej pomoci, než aký mu vnucuje Západ. V roku 2024 by ale nemalo byť pochybností, že súčasné Rusko ani Čína nepredstavujú demokratickejšiu alternatívu v nijakom aspekte: nestačí na ňu historický sentiment, stále ju treba vytvoriť.
Martin Makara
Jason Hickel: Propast. Stručný průvodce globálními nerovnostmi a jejich řešeními. Praha, PeopleComm, 2023. Preložil Viktor Jurek.