Nové svety a ich dekonštrukcia

Esej je dostupná aj ako longread – v audio verzii

Môžu nám filozofické tradície – reprezentované mysliteľmi ako Platón, Kant, Derrida alebo Žižek – pomôcť skúmať a interpretovať súčasný vývoj v oblasti videohier? V knihe Gaming the System sa jej autor David J. Gunkel zaoberá identitami avatarov, novými typmi digitálnych aktérov, inakosťou, politikou zmluvných podmienok a problémami jazyka. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, ako voľba metafor usmerňuje naše premýšľanie o videohrách a virtuálnych svetoch.

Ešte tak pred pätnástimi rokmi spôsobovala len zmienka o tom, že sa venujem štúdiu filozofie a vývoju videohier, drobné rozpaky. Nielen u laikov. Úprimné prekvapenie zo spojenia týchto odlišných svetov bolo príznačné pre herných vývojárov rovnako ako pre akademikov na univerzite. Každodenné pendlovanie medzi oboma bublinami zvýrazňovalo pozoruhodnú životaschopnosť tohto predsudku. Pri zbežných rozhovoroch bolo slovo „zaujímavé“ stále skôr eufemizmom, ako prejavom náhle prebudeného záujmu. Išlo však len o motív z periférie – miestami zábavný a prevažne neškodný. Rozhodne to nebol problém videohier alebo humanitných vied.

Približne v rovnakom období rozvíja svoj výskum David J. Gunkel, teoretik komunikačných technológií a kyberkultúry. Dostatočne vzdialený od tradičných istôt bratislavskej akadémie, Gunkel nevníma videohry a filozofiu ako [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *