Film o tom, ako veľmi sa vzďaľujeme detskej naivite a bláznovstvu, mladíckemu idealizmu a sile prežívania prítomnej chvíle bez nárokov na čo najzreteľnejšie vedomie budúcnosti. Ako sme zabudli len konať, pre priateľa, konať momentálne, bezpodmienečne, konať nevyhnutne (a) náhodne.
V slovenských kinách je víťaz ceny za najlepšiu réžiu z minuloročného karlovarského festivalu. Nový film českého režiséra slovinského pôvodu Olma Omerzu sa volá Všechno bude (2018), pričom podobnosť názvu so „stratilovskou“ satirou súčasného Brna od Robina Kvapila (Všechno bude fajn, 2017) je čisto náhodná. Omerzu nakrútil dobrodružný film odohrávajúci sa mimo konkrétneho časopriestoru, v ktorom sa miesia žánre so subžánrami. Všechno bude je filmom pre deti aj sociálnou drámou, no predovšetkým je to road movie o dvoch pubertálnych chlapcoch utekajúcich z domova, v ktorom pravdepodobne nikomu nechýbajú. Sociálne pozadie síce v sužete nedominuje, príbeh dvanásťročného Heduša a štrnásťročného Máru však ťažko vnímať inak ako naratív o dvoch vykorenených chlapcoch hľadajúcich svet veľkorysejších možností. A v tomto zmysle je Všechno bude ukážkovou road movie.
Film cesta je o uvažovaní a hľadaní v pohybe. Horizontálnosť cestnej komunikácie a pohybu na nej nadobúda prenesený význam vertikály. Stúpaním po nej získava filmová postava poznanie a v príbehu dospieva. Road movie rozprestiera kategórie miesta, času a deja, pre jej postavy je charakteristický kapitál nepretržitej zmeny.
Prvá erotika
Heduš a Mára unikajú z českého malomesta a na ukradnutom aute sa mimo diaľnice premiestňujú po vidieckych trasách. Chcú prekročiť hranice. Sú tak trochu komickou dvojicou, čo zámerne dokresľuje ich fyzická disproporcia. Prekvapivo skúsene šoféruje holohlavý malý grázel Mára, ktorý najprv nechcene vpúšťa na palubu ojazdeného Audi nemotorného stlstnutého Heduša prezlečeného za vojaka. Pre osamelého a v kolektíve rovesníkov zrejme neobľúbeného Heduša je frajer Mára akýmsi vzorom, nenechá si ujsť šancu spontánne vyraziť na spoločný výlet. Ponúka všetky svoje úspory a na povel svoj mobil bez problémov zahadzuje do prvého jazera. Toto je jeho veľká šanca, ktorú si nesmie nechať ujsť.
Chlapci snívajú o sexe, ktorý v jednom kuse tematizujú. Objavujú a doslova ohmatávajú svoju rašiacu sexualitu a maskulinitu. Natrafia na mladú stopárku, femme fatale, ktorú stvárnila v súčasnosti často obsadzovaná mladá hviezda českého filmu Eliška Křenková. Chlapci sa márne nádejajú, že s ňou prídu o panictvo. Epizóda vrcholí, keď v tichu lúky na predných sedadlách spolu vrcholia aj chlapci, jednému vedľa druhého im musí vystačiť čerstvá spomienka na svoju prvú erotickú príležitosť. Bez libidinóznej atmosféry by bol príbeh Heduša a Máru sotva taký presvedčivý.
Pohyb – únik a pohyb – hľadanie ako základné rámce rozvoľnenej žánrovej schémy road movie ponúkajú priestor pre imerziu do rozporuplnej duševnej situácie chlapcov. Fenomenológia pubertálneho sveta pred vstupnou bránou do toho dospelého, o akú sa režijným štýlom a prácou s mladými nehercami snaží Omerzu a akú navodzuje rad situácií, ktorú písal autor spolu so scenáristom Petrom Pýchom, je funkčná a pre výsledný celok kľúčová.
Na viacerých miestach si ale autori vypomáhajú insitným spôsobom, počnúc samotnou naratívnou štruktúrou, v ktorej je lineárny príbeh úteku pretkávaný s flashforwardmi, v ktorých vidíme, že jeden z chlapcov je už lapený a vypovedá na policajnej stanici. Celá táto línia pôsobí samoúčelne a zbytočne ozdobne. Predtým sofistikovaný Omerzu vo svojom novom titule rezignuje na intelektuálny filmový jazyk, nekompromisný je jedine v chladnej tonalite a pochmúrnej atmosfére severskej proveniencie, ktorá hrá v prospech sociálnodramatickej sémantiky a veristickej intencie.
Kvalitný a divácky
Zaujímavou paralelou je podobnosť látky, ktorú Omerzu uchopil, s nerealizovaným scenárom s názvom Decká z východu od jeho bývalého spolužiaka s umeleckým pseudonymom Aramisova, ktorý predčasne umrel v roku 2015. Aramisova svoj celovečerný debut nakrútiť nestihol, no v ohnisku jeho záujmu stál, podobne ako u konškoláka Omerzu, nepoškvrnený svet detských ideálov, chlapčenského chuligánstva a najmä neodmysliteľná téma priateľstva a jeho hodnoty. Všechno bude je totiž predovšetkým o priateľstve.
Omerzu sa autorsky vyvíja, skúša, prekračuje formálne aj tematické teritóriá, do ktorých doposiaľ načrel. Od existenciálne ladenej štúdie emocionálneho rozkladu stredostavovskej pražskej rodiny s ironickým titulom Rodinný film (2016) sa tentokrát posunul do divácky omnoho prístupnejšej roviny hľadania tvaru, ktorý ale svojím minimalistickým a komorným stvárnením uspokojí aj vnímavého cinefila. Všechno bude je malý film, ktorý šikovne maskuje niektoré svoje slabšie momenty, je komunikatívny, univerzálny a jeho výpoveď je široko dostupná. Reprezentuje práve to, čo chýba súčasnému českému aj slovenskému filmu. Nemám na mysli len kvalitný rodinný film (či film pre deti), ale aj kvalitný mainstream.
Autor je filmový kritik
