Ekocída v Čiernom mori: Rusko zabilo päťdesiattisíc delfínov

Mariana Verbovska12. júna 2024174
Národný park Tuzlivské limany, september 2023 | Foto: © Mariana Verbovska

Obeťami viac ako dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine sú okrem ľudí aj zvieratá a celé ekosystémy. Patria medzi ne aj desaťtisíce delfínovatých, ktorých telá vyplavilo more na pobreží Ukrajiny, Bulharska, Rumunska a Turecka. Podľa prepočtov ukrajinských expertov bola v dôsledku ruskej agresie zničená najmenej pätina populácie delfínov, viac ako päťdesiattisíc zvierat. Ich smrť ovplyvní významnú časť navzájom prepojených ekosystémov v Čiernom mori.

Znečistenie

Podľa prvého námestníka ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny Oleksandra Krasnolucého bola situácia v Čiernom mori obzvlášť nebezpečná po zničení Kachovskej vodnej elektrárne. V júni 2023 bolo v dôsledku výbuchu vodnej elektrárne v Chersonskej oblasti zaplavených asi osemdesiat osád. Do vody sa z vodnej elektrárne dostalo mazivo, ktoré sa nachádzalo v turbínach a transformátoroch. Prúd vody odniesol ropné produkty do Čierneho mora a za dva týždne vlny vyvrhli na pobreží Bulharska a Turecka viac ako stopäťdesiat mŕtvych delfínov a sviňúch, ktoré sa a najväčšou pravdepodobnosťou otrávili ropnými látkami.

„Na Dnepri sa unášajú mastné a olejové škvrny s hmotnosťou viac ako stopäťdesiat ton. Môžu sa dostať až do Stredozemného mora. Kachovská vodná nádrž je pokrytá mŕtvymi rybami. Hovoríme o približne deväťdesiat tisíc tonách biologických zdrojov. Očakávame, že morské prúdy prinesú z oblasti južnej Ukrajiny do susedných krajín mŕtve srnky, líšky a zajace,“ vyhlásil šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Na to, že mazivá a zložky raketového paliva spôsobujú intoxikáciu a smrť delfínov a sviňúch, upozorňovali ukrajinskí vedci už skôr, výbuch vodnej elektrárne ich slová len potvrdil.

Zvuky vojny

Vedci okrem hypotézy o otrave ropnými látkami prišli aj s hypotézou o akustickej traume, ktorú delfíny a sviňuchy utrpeli v dôsledku bojových akcií v Čiernom mori. „Hovoríme o aktivite ruských okupačných lodí a ponoriek, ktoré spôsobujú delfínom veľké škody. Delfíny strácajú orientáciu a zomierajú. Väčšinu energie využívajú na orientáciu v priestore, hľadanie potravy a komunikáciu. Delfíny nemajú vonkajšie uši, len vnútorné a stredné uši, ktoré môžu byť poškodené výbuchmi, po ktorých ostávajú ‚slepé‘ a nie sú schopné orientovať sa v priestore,“ vysvetľuje Oleksandr Krasnoluckyj.

Vzorky štruktúr vnútorného ucha mŕtvych morských cicavcov boli zaslané do univerzitných laboratórií v Padove (Taliansko) a Hannoveri (Nemecko). Výsledky výskumu by mali objasniť, čo presne spôsobilo smrť morských cicavcov. Vzhľadom na zložitosť a finančnú náročnosť výskumu zaberá celý proces vyhodnocovania veľa času a výsledky zatiaľ žiadna vedecká inštitúcia nezverejnila. Výsledky analýz budú dôkazovou základňou v trestnom konaní, ktoré v roku 2022 začala viesť Špecializovaná prokuratúra pre životné prostredie v Odeskej oblasti na základe faktu hromadného ničenia delfínov a iných zvierat v Čiernom mori spôsobených vojenskou agresiou Ruskej federácie. V súčasnosti na Ukrajine neexistujú rozsudky za trestný čin ekocídy, no v prípade kladného verdiktu súdu sa začne s odhaľovaním a trestaním úmyselného poškodzovania prírody.

„Zhromažďovanie dôkazov o vojnových zločinoch proti prírode je dôležité aj preto, aby Ukrajina v budúcnosti mohla získať odškodnenie za zničenú prírodu,“ uviedol výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. „Ukrajina musí zhromaždiť dôkazy o ruských zločinoch proti prírode a životnému prostrediu, aby prinútila Rusko zaplatiť reparácie za ekocídu.“

  • Škody na životnom prostredí v dôsledku vojny na Ukrajine sa už teraz odhadujú na 2, 2 bilióna hrivien [viac ako 51 miliárd eur k 16. máju 2024], uviedol v januári 2024 minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Strelec.
  • Počas dvoch rokov vojny na Ukrajine vzniklo viac ako 600 000 ton nebezpečných odpadov. Dvadsaťpäť národných parkov a rezervácií je alebo bolo okupovaných, alebo sa nachádza vo vojnovej zóne.
  • Jeden deň vojny podľa Ministerstva ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny spôsobuje škody na životnom prostredí za 4 miliardy hrivien [približne 93,3 milióna eur].

Stres a infekcia

Netypický podvodný hluk straší nielen delfíny a sviňuchy, ale aj ich potravinovú základňu, zvieratá preto musia venovať viac času a úsilia na hľadanie potravy. To by mohol byť ďalší dôvod vyčerpanosti a úhynu týchto cicavcov.

„Vojenská flotila Ruskej federácie je sústredená pri Krymskom polostrove, na permanentné sledovanie vôd používa sonary, ktoré zabíjajú morské cicavce. Pred začiatkom vojny bol mŕtvy delfín vyhodený na breh v marci veľmi zriedkavým javom. No teraz, počas vojny, po zohľadnení vplyvu vojenského činiteľa, predstavuje podľa našich odhadov skutočný počet mŕtvych zvierat v roku 2024 už niekoľko tisíc zvierat, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že more vyvrhuje na pobrežie len päť percent mŕtvych tiel“, poznamenáva Ivan Rusev, vedúci vedeckého oddelenia prírodného parku Tuzlivské limany.

Bol to Rusev, ktorý ako prvý uviedol, že v dôsledku vojny uhynulo päťdesiattisíc delfínovatých. Pred vojnou odborníci zo všetkých krajín v oblasti Čierneho mora (okrem Ruska) napočítali asi dvestopäťdesiattisíc delfínovatých troch druhov. Podľa Ivana Ruseva väčšina mŕtvych živočíchov zostáva na dne Čierneho mora, pľúca sa im naplnia vodou a utopia sa. Tuzlivské limany sú zároveň jediným Rusmi neokupovaným národným parkom na Ukrajine, z ktorého je prístup do Čierneho mora. Vedci preto dobre môžu sledovať situáciu morských cicavcov. Pred vojnou bola dĺžka pobrežia, ktorú monitoroval národný park, štyridsaťštyri kilometrov, v súčasnosti je to najmä kvôli zamínovaniu časti pobrežia len šesť kilometrov. Ďalšou potenciálnou príčinou vysokej úmrtnosti delfínov môže byť infekcia, ale to je len takzvaná sekundárna príčina. Nepriateľské akcie zničili kanalizáciu, ktorá znečistila vodu, v dôsledku čoho sa infekcia dostala do Čierneho mora.

Veľká obnova

Hoci nepriateľské akcie stále pokračujú, Ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny začalo uvažovať o tom, ako po vojne obnoviť populáciu delfínov a sviňúch.

„Komunikujeme s kolegami z Nemecka, ktorí pripravujú projekt rehabilitačného centra pre delfíny pri národnom prírodnom parku Tuzlivské limany. Pracujeme na rozšírení pobrežnej línie prírodného parku a vyčlenení oblasti, kde sa budú môcť delfíny zotaviť,“ hovorí Oleksandr Krasnoluckyj.

Okrem delfínov postihnutých vojnou bude rehabilitačné centrum schopné poskytnúť podmienky na rehabilitáciu aj tým zvieratám, ktoré žili predtým v delfináriách. „To znamená, že budeme pracovať na tom, aby na Ukrajine už neboli žiadne delfináriá,“ vysvetľuje námestník ministra životného prostredia.

Príklad takéhoto rehabilitačného parku pre delfíny už existuje v Turecku. Na Ministerstve ochrany životného prostredia nás informovali, že nemecká strana sa zaoberá výhradne projektovaním, ukrajinská strana určí, kde sa projekt umiestni. Keď to bezpečnostné podmienky dovolia, na brehoch Čierneho mora sa začne s výstavbou centra pre zranené delfínovaté.

Autorka píše o ekológii a klimatických zmenách.

Z ukrajinčiny preložil Patrik Oriesek.

Text publikujeme s láskavým súhlasom magazínu JÁDU.

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V rámci projektu Perspectives si k téme vojny na Ukrajine môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Kristína Harmaňošová: „Ľudia chcú zo seba dostať svoje príbehy a emócie“ (JÁDU)
Peggy Lohse: Leto bolesti. Vojnová každodennosť na Ukrajine (JÁDU)
Serhiy Demchuk: Ukrajina je dnes amputačné centrum (JÁDU)
Oksana Shchur: Nad oponami. Ukrajinští umělci/umělkyně v exilu (JÁDU)
Tetyana Hrubenyuk: Prosiłam matkę, żeby zapomniała o dziecku, które miała, bo jej syn wróci z wojny jako kto inny (Kultura Liberalna)
WOJCZAL: Czy Ukraina jest niewdzięczna ? (Kultura Liberalna)
Witold Jurasz: Konflikt Ukraina – Polska. Zboże i embargo – kto ma racje? (Kultura Liberalna)
Aurelija Babinskienė: Lietuvoje besikuriantys ukrainiečiai: baiminamės, kad netrukus galime netekti darbo [Ukrainians setting up in Lithuania: we fear we may soon lose our jobs] (Bendra.lt)
Karolis Vyšniauskas: „Šitaip moteris paima ginklą.“ Eglė Murauskaitė apie moteris – karo nusikaltėles [„This is how a woman takes a weapon.“ Eglė Murauskaitė about women – war criminals] (NARA)

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: