Toto číslo Kapitálu je venované africkým ženám a queer ľuďom, ktorí bojujú za svoje ľudské práva. Afrika je síce obrovský kontinent, ale, ako píše ugandská feministická právnička Sylvia Tamale, nachádzame v nej veľmi podobné vzorce rodovej a sexuálnej politiky vzhľadom na podobnú históriu európskeho kolonializmu. To do veľkej miery znamená, že prejavy africkej rodovej identity a sexuality, ako aj legálne rámce rodovej a sexuálnej morálky sú definované západnou kultúrou. Zároveň z toho vyplýva, že hierarchické konštrukcie sexuality v oboch kontextoch sú rovnako determinované kapitalizmom a patriarchátom a treba ich vidieť cez prizmu ekonomiky a trhu práce, koloniálnu kresťanskú kultúru, ako aj západnú queer kultúru, ktorá tam od 80. rokov preniká.
Ľudskoprávnu situáciu afrických žien a LGBTIQ+ ľudí vzhľadom na veľkosť a rozmanitosť kontinentu nemožno paušalizovať, ale možno o nej povedať niekoľko základných faktov. Africké ženy bojujú za svoje práva odjakživa, no tento boj sa spolitizoval najmä po získaní nezávislosti. Napriek tomu, že dlho odmietali západný pojem „feminizmus“, ich požiadavky a predstavy sa s ním do veľkej miery stotožňovali. V 21. storočí tento pojem bezvýhradne prijímajú, ako je vidieť napríklad z názvu a obsahu časopisu Feminist Africa, ktorý vychádza od roku 2000. Africký feminizmus globálne popularizujú najmä diasporické autorky, ako napríklad aj Chimamanda Ngozi Adichie, ktorá je dobre známa aj na Slovensku.
Situácia queer ľudí v Afrike je u nás známa menej. Aktuálne je homosexuálne správanie kriminalizované v 34 afrických krajinách (z celkového počtu 54), ale homofóbia je rozšírená prakticky v celej Afrike. Znepokojivý je vývoj oficiálnej štátnej politiky voči homosexuálom v krajinách ako Nigéria, Uganda či Malawi, ktoré v 21. storočí prijali sprísnené zákony na „potrestanie“ homosexuálov za ich správanie. Tak, ako to sledujeme na celom svete, aj v Afrike sa v posledných desaťročiach LGBTIQ+ komunita stala nástrojom populistických politikov, ktorí rodovú alebo sexuálnu inakosť využívajú na vyvolávanie nenávisti a strachu, rozdeľovanie spoločnosti a upevňovanie moci.
Toto číslo Kapitálu však nie je len o ľudských právach v Afrike, ale aj o literatúre. Prináša umelecké texty, ktoré hľadajú výraz pre zobrazenie skúsenosti s útlakom a diskrimináciou, hľadaním sexuálnej identity alebo životom v utajenosti, s obmedzenou možnosťou prejaviť svoju identitu. Niektoré z týchto textov už v slovenčine vyšli, iné vychádzajú po prvýkrát. Ich šírením chceme poukázať aj na situáciu žien a LGBTIQ+ ľudí na Slovensku, kde za posledný rok sledujeme novú vlnu homofóbie v prostredí oficiálnej kultúry, a prispieť tým do diskusie o ľudských právach, demokracii a slobode.
Autorka je literárna vedkyňa. Pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV, v.v.i.
