Koncept fetišu (alebo fetišizmu) prešiel od jeho popularizácie v osemnástom storočí zaujímavou evolúciou. Z antropológie sa preniesol do iných vedných disciplín, ako sú sexuológia a ekonómia. Vo všeobecnosti je fetiš objektom, ktorému sú pripisované nadprirodzené vlastnosti procesom fetišizácie. Slovo fetiš má v súčasnosti množstvo významov. V bežnej reči má negatívny až vulgárny alebo poburujúci podtón, stal sa synonymom posadnutosti.
Spojitosť fetišizmu a sexuality sa stala inšpiráciou pre vytvorenie tohto čísla. Ako kurátorky, ktoré sa venujú kvír a feministickým témam, sme chceli preskúmať jeho normatívny charakter, teda fetišizmus ako označenie niečoho nežiaduceho v spoločnosti. Vo feministickom význame uvádzame ako príklad domnelý rozdiel medzi dvoma túžbami. Mužská príťažlivosť k mladým (a teda neskúseným) ženám sa považuje za prirodzenú – je to predsa evolučne logické. Avšak príťažlivosť k starším alebo dominantným ženám je zvláštnosťou až úchylkou.
Vybrali sme teda šesť tematických textov, prostredníctvom ktorých sa autorstvo snaží odkryť (ne)normálnosť pripisovanú istým javom a posvietiť si na presvedčenia dominujúce v spoločnosti. Tieto texty prekonávajú rozdelenie fetišizmu na ekonomický a sexuálny, osobný a politický. Vo všetkých článkoch a rozhovoroch sa nachádzajú obe roviny.
Martin Makara približuje fetiš produktivity, ktorý ho sprevádza v povolaní publicistu a literárneho vedca. Na Marxa sa odvoláva aj Dano Javoran, ktorý sa zaoberá kvír identitou ako produktom, kvír človekom ako konzumentom. Sasi Moran sa v reportáži o digitálnom sexbiznise snaží odhaliť, aké má stigmatizácia dôsledky na tvorkyne sexuálneho obsahu. Rozhovor Magdalény Michlovej a Martina Talagu sa okrem divadelného umenia týka aj kvír zábavy a rodiny. V rozhovore Magdaléna cituje knihu Sophie Lewis Zrušme rodinu, ktorá nedávno vyšla v českom preklade. Recenziu na túto knihu napísala Natália Heriban, zameriava sa v nej na fetiš rodiny, ktorý sa častokrát zamieňa s vydierajúcim jazykom lásky a pozíciu rodiny v spoločnosti iba umocňuje. Natália tiež vedie rozhovor o kvír komunite a bezpečných priestoroch s Bárou Šarafínovou z brnianskeho kolektívu Plusko+.
Dúfame, že náš výber poskytne búrlivý čitateľský zážitok, ktorý odhalí korene nášho presvedčenia o „prirodzenosti“ a „nemennosti“ spoločenských javov a prispeje k dekonštrukcii konceptov práce, rodiny a identity.
Sasi Moran
