TH: Keď sme sa rozhodli spraviť číslo o humore, mal som predstavu, že ľavica ani Kapitál nie sú vtipné. A myslel som si, že na tejto téme sa to ukáže. Mal som podľa teba pravdu?
FM: Pôvodne som chcel, aby to číslo nebolo o teórii humoru, ale aby bolo skôr jeho praktickou ukážkou. Nakoniec sa mi však ukázal iný charakter humoru, uvedomil som si, že humor sa nedá plánovať, vyprodukovať na počkanie, respektíve ja toho nie som schopný. To však neznamená, že ľavica nevie byť vtipná, hoci tu sa to až tak nepreukázalo. I keď ja som sa aj pri týchto článkoch niekedy smial, napríklad pri texte Werony Gogoly aj nahlas. To bol presne taký humor, aký má humor podľa mňa byť: strieľa aj do vlastných radov, robí si posmech zo seba samej.
Dozvedel si sa z článkov tohto čísla o humore niečo nové? Spoznal si nejaký jeho nový aspekt?
To nie, ale ukázalo sa mi, že humor sa dnes nachádza v akejsi komplikovanej situácii, cítil som akúsi predzvesť iných rámcov humoru. Je zaujímavé sa dnes rozprávať o tom, aký má byť humor, do akej miery vie byť zraňujúci, alebo nakoľko môže byť inkluzívny či exkluzívny. Musí byť humor bezohľadný? To sú pre mňa zaujímavé témy na premýšľanie. Myslíš, že sa to v tých textoch odzrkadľuje?
Istým spôsobom to vidieť napríklad v texte Samuela Szabóa o humore a umelej inteligencii. Ukazuje sa, že hranice vtipov, ktoré robí napríklad ChatGPT, sú hranicami, ktoré sme mu my nastavili, odmieta teda robiť vtipy, ktoré by mohli niekoho uraziť. Keď som tento program poprosil, aby mi napísal „vtip v štýle Louisa C.K.“, odmietol to s tým, že ide o problematickú osobu. To je pre mňa osobne trochu znepokojujúce. Neviem odhadnúť, čo tento trend hovorí o budúcnosti humoru. Ale keď zostaneme v prítomnosti, myslíš si, že je dnes vo verejnom priestore menej humoru než povedzme pred tridsiatimi rokmi?
Myslím si, že je dnes viac rozpačitého smiechu. Viac analyzujeme, premýšľame o rozdiele medzi smiechom a výsmechom. Diskurz sa mení, ale to predsa nevadí. Nemám pocit, že sme v nejakej úplne novej dobe humoru, humor prežil všetky možné krízy a zmeny paradigiem. Myslím, že humor sa s každou dobou nejak vysporiada. Humor musí byť podvratný, ale zároveň musí byť aj spravodlivý – a verím, že to je možné dosiahnuť. A o tom, či to ide, sa snáď čitateľky a čitatelia dozvedia viac na nasledujúcich stranách a na knižnom festivale BRaK, ktorý tejto téme venoval jubilejný desiaty ročník.
František Malík a Tomáš Hučko
