„Pracujúci sveta, spojte sa! Jediné, čo môžete stratiť, sú vaše okovy!”, cituje Rom, štrajkujúci zamestnanec baru svojmu bratovi Quarkovi z Marxovho Komunistického manifestu (1848) na vesmírnej stanici Deep Space Nine v dvadsiatom štvrtom storočí. On a jeho brat patria medzi Ferengov, ktorí vo svete Star Treku zosobňujú kultúru zisku a akumulácie kapitálu. V nej je štandardom vykorisťovať pracujúcich, dokonca je to vnímané ako správne. Rom sa po pracovnom úraze ocitne v situácii, v ktorej si naďalej nemôže dovoliť svoje pracovné podmienky ignorovať, a tak poslúchne radu lodného inžiniera a založí odbory (diel „Bar Association” zo Star Trek: Deep Space Nine). Cesta je tŕnistá, priaznivejšie podmienky pre zamestnaných a zamestnané (zdvihnutie platov, skrátenie pracovného dňa, platené voľno, PN-ka ) sa nakoniec predsa len podarí presadiť. Diel bol prvýkrát odvysielaný 19. februára 1996.
Podobné sociálno-kritické komentáre poskytuje Star Trek ľudstvu už vyše polstoročia. Hoci táto rovina Star Treku môže byť povedomá aj ľuďom mimo jej fanúšikovskej základne, vo všeobecnosti platí, že nášmu kultúrnemu prostrediu je táto franšíza trochu vzdialenejšia ako niektoré iné popkultúrne fenomény vedeckej fantastiky. Niečo o genéze prítomnosti Star Treku v povedomí slovenskej kultúry si môžete prečítať napríklad v texte Michala Puchovského Star Trek a Star Wars očami slovenského fandomu. Filmový kritik Michael Papcun zase pripravil príspevok o vzostupoch a pádoch filmov Star Trek. Rozmery Treku však ani zďaleka nekončia pri kinematografii, a preto sme sa rozhodli využiť túto príležitosť a nazrieť aj do jeho politických a filozofických rozmerov.
Dnes už kultová záležitosť, pôvodne Genom Roddenberrym marketovaná ako vesmírny western seriál, The Original Star Trek preniesla v roku 1966 politiky studenej vojny do vesmíru dvadsiateho tretieho storočia. V čase, keď sa atómový konflikt zdal byť imanentným a keď sociálne a politické rozbroje v západnej spoločnosti lomcovali verejným priestorom a kultúrou, ponúkala post-kapitalistická Federácia spojených planét potrebnú pozitívnu vidinu budúcnosti. O ekonomickom zriadení sveta Star Trek tento mesiac písal Jakub Dovčík, z dielne Zuzany Namu Jakúbkovej máme pre vás text o zastúpení žien a LGBT postáv v Treku, ako aj o priekopníckej úlohe afroamerickej herečky Nichelle Nichols v úlohe poručíčky Nyota Uhura.
Popri všetkej tej dystopickej vedeckej fantastike, na ktorú sme možno zvyknuté a zvyknutí (a ktorá sa v mnohých ohľadoch čoraz častejšie zdanlivo približuje realite), môže vízia zmierlivého dvadsiateho tretieho storočia pôsobiť ako utópia hodná výsmechu. O charaktere Star Treku ako socialistickej utópie pre nás pripravil článok dnes už kultový slovenský komentátor vedeckej fantastiky Ondrej Herec. Trek počas svojej existencie opätovne otváral pertinentné otázky o tom, čo to znamená byť jednotlivec (osoba), o právach zvierat, ale aj o právach androidov či humanoidných holografických inteligencií. O tom, ako sa seriál pasoval a pasuje s otázkami umelej inteligencie si môžete prečítať v texte od kognitívnej vedkyne Kristíny Malinovskej. Napriek svojmu optimistickému eskapizmu bol však Star Trek vždy aj priestorom pre problematizáciu úzkostí a problémov ľudstva. O dejových líniách s pochybným rozuzlením písal geograf a politológ Shane Markowitz. A ja sa vo svojom texte venujem politikám životného prostredia v tomto futuristickom svete.
Na to, aby sme išli tam, kam sa človek doteraz nevydal, možno nepotrebujeme veľkolepé dobrodružstvá – stačí neustále sledovanie vlastnej integrity a nášho postoja k okoliu. Star Trek nám pripomína, že vždy je čo zlepšovať, a aj napriek všetkým nedostatkom a nejasnostiam Federácie môže byť vidina jej dvadsiateho storočia pre nás predsa len dôvodom prečo nestrácať nádej a pokračovať v, niekedy zdanlivo zúfalom, boji za udržateľnú a rovnú budúcnosť ľudstva. Či sa nám to podarí, je len na nás. Tu a teraz.
