Kristína: O čom je toto číslo? Čo si máme pod témou porno predstaviť?

 

Veronika: Toto číslo je o kontradikciách. Naším cieľom je, tak ako zvyčajne v Kapitáli, rozbíjať obsahovú prvoplánovosť našej témy.

 

K: V tom prípade predpokladám, že toto číslo nie je ani prehľadovkou pornopriemyslu a jeho zámer nie je ani rozoberať povlak amorálnosti, ktorý táto téma v slovenských médiách často so sebou prináša.

 

V: Presne tak, pornografia a sexualita bývajú problematické vo vzťahu k štátu. Štát definuje, čo je morálne a čo nie je. Keď sa stretávame s témou pornografie, veľmi často je to v kontexte jej regulácie – čo a ako právne normy štátu regulujú, a teda akým spôsobom ľudia v medziach zákona môžu s pornografickým obsahom narábať. Normy však nič nehovoria o tom, aký typ kontaktu populácia a jej rôzne skupiny s týmto obsahom skutočne majú. Vzťah sexuality, spoločnosti a štátu vie byť zároveň veľmi komplikovaný. Podľa štatistiky Pornhubu z roku 2018 sú v SR a ČR napríklad najpopulárnejšie lesbické videá. Otázka do pléna: znamená to, že je slovenská spoločnosť LGBTQI+ friendly a liberálna?

 

K: Vráťme sa ešte k pôvodnej otázke: o akých kontradikciách tu hovoríme?

 

V: Mainstreamová pornoprodukcia býva napríklad často dekódovaná ako rasistická a mizogýnna. Existujú ale aj rôzne súčasné subverzívne prúdy, o ktorých to rozhodne neplatí. Napríklad od roku 2006 existuje ocenenie Feminist Porn Awards. Tento typ produkcie býva výsledkom úsilia nejakej komunity, ktorá sa mainstreamový pornopriemysel snaží nabúrať. A to nielen po obsahovej stránke, o čom sa v tomto Kapitáli možno dočítať. Je to aj s ohľadom na pracovnoprávne vzťahy, podmienky na pracovisku a plácu. Feminist Porn Awards oceňujú napríklad iba tie produkčné spoločnosti, ktoré nemajú čierny bodík za neetické podnikateľské správanie. 

 

Pokiaľ ide o to, ako sa na porno obsahy pozerajú humanitné a spoločenské vedy vo svete, kontradikcie a potreba preniknúť za prvoplánovosť sú tým, na čo sa musia pripraviť. Napríklad v mnohých krajinách sú nastavené právne rámce tak, aby vyslovene držali mladých ľudí ďalej od konzumácie pornografie. Jedným z dominantných cieľov psychologických výskumov v tejto súvislosti býva napríklad skúmať dopad pornografického obsahu na mladých ľudí (hlavne mladých mužov), ktorí porno konzumujú. Nič to však nemení na tom, že mladí ľudia majú rôzne interakcie s pornografiou, nie je to len o tom, že ich všetko, čo pozerajú, mení na incelov. Ďalšou kontradikciou je naše ponímanie takzvanej glokality porna – teda predstavy o vyslovene globálnych trendoch, ktoré záhadne korelujú s lokálnymi túžbami. Tu sa opäť vraciame k Pornhubu a záhade toho, prečo je práve girl-girl obsah taký populárny v Čechách a na Slovensku. Globálne verzus lokálne je veľmi silnou témou. Napríklad sa často udržuje predstava, že pornopriemysel je niečo importované zo Západu, a pritom podľa legiend bola jedna z najznámejších queer produkčných spoločností v Európe založená absolventom bratislavskej VŠMU. V súčasnosti je stredná a východná Európa „tým miestom“ pre tento segment zábavy. A to súdim už len podľa počtu zhromaždení a biznis festivalov, ktoré sa odohrávajú každý rok v Prahe. To, že o nich nevie majoritná populácia, neznamená, že sa nedejú.

 

K: Čo bolo pre Kapitál v tomto čísle dôležité?

 

V: Zámer čísla je priniesť tému pornografie do verejnej diskusie konštruktívnym, no i dekonštruktívnym spôsobom. Bez predsudkov či tabuizovania. Napríklad okolo špecifických obsahov sa vytvárajú rôzne komunity. Ľudia tiež pracujú v pornopriemysle na rôznych pozíciách, no ich skúsenosti bývajú zriedkavo súčasťou etnografických alebo sociologických štúdií. V spoločenských vedách zriedkakedy zohľadňujeme existenciu pornografických obsahov, pretože tendenciu stigmatizovať konzumáciu pornografie majú ešte aj ľudia, ktorí majú s pornografiou kontakt. Aj preto spoločenské vedy často nezahŕňajú pornografický obsah a jeho konzumáciu ako súčasť spoločenskej reality. Pre spoločenské a humanitné vedy predstavuje pornografický obsah niečo menejcenné, marginálne – a pritom tu hovoríme o multimiliónovom priemysle.

 

V niektorých vedeckých epistemických komunitách uznávajú tento paradox a rozhodli sa ísť cestou inštitucionalizácie takzvaných porn studies. Pred piatimi rokmi vznikol napríklad aj akademický časopis Porn Studies, voči ktorému sa automaticky zdvihla vlna kritiky, a to zo strany rôznych konzervatívnych aj feministických združení. Jedným z cieľov tohto vedeckého časopisu je venovať sa pornografii aj z historiografickej perspektívy.

  

K: Kde vlastne leží hranica medzi erotikou a pornografickým obsahom?

 

K: Hranica je konštrukt. V politológii nás napríklad zaujíma najmä to, kde tú líniu kreslí štát. Slovenská republika napríklad hovorí, že je to produkcia obsahu, ktorý vzniká „s cieľom pohlavného uspokojenia“.

 

Je zaujímavé, že štáty a štátne zoskupenia sa začali zaoberať pornografiou ako problémom od momentu, keď začala byť dostupná masám. V 18. storočí vo Francúzsku a v Anglicku boli napríklad okrem explicitného materiálu považované za morálne korumpujúce sexualitu žien aj knihy fikcie, ktoré vybočovali zo stereotypov ženskej sexuality, ako napríklad knižka Madame Bovary, ktorá sa stala slávnou až po tom, ako bol proti nej vedený súdny proces. Kým bol pornografický obsah dostupný iba elitám, štát do jeho konzumácie väčšinou nezasahoval.

 

K: Čo ešte môžeme na záver povedať?

 

V: Ako si čitateľstvo asi všimlo, v tomto editoriáli zámerne nevyberáme nič z konkrétneho obsahu celého čísla. To, čo chceme priniesť, totiž nie sú konkrétne obsahy, ale skôr témy, debaty a stimuly. Morálne paniky nám často v oblasti angažovanej spoločenskej a kultúrnej debaty pornografiu ako koncept kradnú. A práve to sme chceli v tomto čísle narušiť. Napríklad aj momentom prekvapenia. Tak si to užite.  

 

S vedúcou čísla Veronikou Valkovičovou sa zhovárala Kristína Kállay

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *