Česká organizácia Konsent vznikla pred troma rokmi ako následok prieskumu o názoroch na sexuálne násilie v Českej republike. Šesť z desiatich opýtaných vtedy v dotazníku súhlasilo s tvrdením, že si za sexuálne násilie môže väčšinou obeť sama. A tak Konsent začal ponúkať službu – hovoriť s mladými ľuďmi o tom, čo je to sexuálne násilie, ako vyzerá súhlas so sexom a čo je to rešpekt. Potom mi jedného dňa niekto poslal video jednej z členiek Konsentu, Johanny Nejedlovej. Hovorila v ňom o pornografii. Súhlas a rešpekt? To vážne?

 

„Áno, jasné, že som kritická voči mainstreamovej pornografii. Je v nej veľa mizogýnie, to si už snáď nemusíme hovoriť,“ povedala mi Johanna počas nášho prvého rozhovoru. V ich organizácii však neveria na moralistický prístup k sexuálnej výchove. Jeden zo zásadných problémov, na ktorý ako lektorky narážajú, je rámec, v ktorom sa na školách o sexe hovorí. Mladí ľudia majú pocit, že im stále niekto niečo zakazuje – ak sa v školskom prostredí stretnú s debatami o sexe, vždy sa to spája s niečím negatívnym. Taký naratív lektorkám pri téme porna vôbec nepomáha. Ony presadzujú kritický pohľad a vnášajú do debát uznanie schopností tínedžerov a tínedžeriek reflektovať to, čo prijímajú. Z ich skúsenosti mladí ľudia porno naozaj konzumujú. V Konsente preto chcú, aby pri tom vnímali, že ide o produkciu, ktorej podstatou nie je dokumentárna autenticita. U mladých ľudí, ktorí majú zatiaľ len málo skúseností, je rizikové, ak svoj vlastný sexuálny život podriaďujú obrázkom, na ktoré sa pozerajú. Johanna mi so smiechom povedala niečo tautologické, no nepopulárne: aj tí mladí ľudia, ktorí ešte nežijú sexuálnym životom, vedia, že niečo dobré na tom sexe bude – lebo inak by dospelí netrávili toľko času jeho zobrazovaním, už len v mainstreamovom filme.

 

Afektívny prístup

 

Inštinkt mi našepkával, že „zmieriť“ porno s výchovou k súhlasu a nenásiliu ide veľmi ťažko. Pre Konsent však nie je podstatné veci rýchlo zaškatuľkovať ako škaredé alebo pekné. Diskusie o pornografii považujú viac za kritickú mediálnu výchovu ako za sexuálnu výchovu. Existuje pornografia, ktorej cieľom je výchova k sexuálnemu životu. Mladí ľudia však majú prístup primárne k voľne dostupnému obsahu, v ktorého kategóriách sa nájde bez zveličovania úplne všetko. Preto aj lektorky z Konsentu primárne volia prístup, ktorý akademička porno štúdií Susanna Paasonen nazýva „afektívne čítanie pornografie“. Princíp afektívneho čítania je jednoduchý a presahuje konvenčné akademické feministické prístupy k analýze erotických obsahov – v podstate vyzýva: poďme sa rozprávať o tom, čo cítime, čo si o tom myslíme, a hlavne ako to súvisí s našimi telami tu a teraz.

 

Prístup Paasonen ako vedkyne v kultúrnych štúdiách je veľmi blízky angažovanému učeniu Konsentu. V ich ponímaní má afekt (teda pocit) svoje miesto aj v tom, ako mladí ľudia vnímajú cez pornografiu seba a svojich partnerov a partnerky.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *