Jeden z dôvodov založenia Kapitálu bol čisto sebecký – chcel som sa dozvedieť viac o témach, ktoré som v slovenských médiách nenachádzal. Keď som v lete na žilinskom divadelnom festivale Kiosk v rámci tanečného diela DUST prvýkrát zakúsil krátky pobyt vo virtuálnej realite, vedel som, že práve toto je jedna z tém, o ktorých by sme mali písať. Začal som sebe i ľuďom, ktorí svojimi textami do tohto čísla prispeli, klásť otázky: Aký bude mať toto nové médium vplyv na umeleckú tvorbu, na kreativitu či jazyk? Čo si do tejto novej reality prinesieme a čo tým stratíme? A aký to bude mať vplyv na naše politické rozhodovania a ekonomické nastavenia?
Na podobné otázky odpovedal Jaron Lanier, priekopník VR a autor výbornej knihy You Are Not A Gadget: A Manifesto, v rozhovore pre časopis Whole Earth Review už v roku 1988. Lanier bol novou technológiou a jej takmer neohraničenými možnosťami nadšený. Vo virtuálnej realite „môžete byť pohorím či celou galaxiou, alebo len kamienkom na zemi. Môžete byť klavírom – ja sám zvažujem, že by som bol klavírom. Veľmi sa zaujímam o to, aké je to byť hudobným nástrojom. Hudobné nástroje môžu produkovať vo virtuálnej realite skutočnosť inak než len tvorbou hudby. To je len iný spôsob, akým popísať arbitrárnu fyziku. Saxofónom budete môcť zahrať celé mestá, tancujúce svetlá, alebo stádo byvolov na krištáľovej pláni, alebo budete môcť zahrať svoje vlastné telo a tým ho zmeniť. V jednej chvíli sa môžete stať kométou na oblohe a potom sa pomaly premeniť na pavúka, ktorý je väčší než planéta, a zhora hľadieť na svojich priateľov.“ Okrem týchto poetických obrazov a úžasných predpovedí (pred tridsiatimi rokmi hovorí o celosvetovom internetovom pokrytí i tzv. rozšírenej realite), je rozhovor plný neskrývaného optimizmu. Lanier veril, že internet a virtuálna realita sa stanú miestom porozumenia a nových zdrojov kreativity.
Autori, ktorí sa tejto téme venujú v štvrtom čísle Kapitálu, však toto bezbrehé nadšenie nezdieľajú. Okrem textu Michaely Paštekovej o spomínanom diele DUST, ktorý si všíma nové možnosti tanečného divadla vo virtuálnej realite, sa články zameriavajú skôr na problematické aspekty tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Lucia Mendelová, ktorá sa virtuálnej realite venuje na umeleckej a zároveň i korporátnej úrovni, nám poskytla svoj Manifest virtuálneho materializmu, v ktorom popisuje fungovanie a nástrahy tzv. imerzného kapitalizmu. O budúcnosti výskumu VR sa dočítate v rozhovore s Gabrielom Zachmannom, profesorom počítačovej grafiky a virtuálnej reality na Brémskej univerzite. Rozhovory vedú aj stromy v alegorickom texte Andrása Cséfalvaya, ktorý skrz evolúciu rastlinného sveta hovorí o tom, že do nového sveta s novými technológiami si ťaháme najmä staré zlozvyky.
O tom, ako formujeme tieto nové virtuálne svety a aké majú v myslení Waltera Benjamina, Deleuza a Guattariho revolučný potenciál, hovorí text Michala Liptáka. Aspektov nových virtuálnych dimenzií je mnoho, my sme si vybrali iba niektoré z nich: článok Veroniky Valkovičovej sa napríklad venuje virtuálnemu pornu pre ženy a Denis Mačor vo svojom texte uvažuje o využití tejto technológie v novom filme Stevena Spielberga. A svoju vlastnú podobu virtuálnej skutočnosti vytvárajú aj afrofuturistickí umelci Shabazz Palaces a Moor Mother, s ktorými sa rozprávala Kristína Országhová.
Ku koncu rozhovoru Jaron Lanier vysvetľuje, prečo verí, že VR je vo svojej podstate dobrou technológiou: „Často premýšľam nad tým, či je nejaká technológia dobrá či zlá. Mám na to vlastnú skúšku správnosti. Verím, že ak technológia zvyšuje ľudskú moc a inteligenciu a nemá žiaden iný vplyv, tak je to jednoducho od počiatku zlá technológia. Sme už dosť mocní a múdri na to, aby sme dosiahli veľké veci. Všetky problémy si dnes vytvárame sami. Ak má však na druhej strane technológia tendenciu zvyšovať komunikáciu a zdieľanie medzi ľuďmi, myslím si, že je to vcelku dobrá technológia, i keď sa dá využiť aj na niečo nesprávne. Dúfam, že virtuálna realita poskytne ľuďom väčšiu možnosť stretávať sa. Smeruje k zvyšovaniu empatie a znižovaniu násilia, i keď to samozrejme nie je žiaden všeliek.“ Nie, virtuálna realita nie je všeliek. Je to však nepochybne veľmi silná technológia, ktorá pravdepodobne radikálne ovplyvní a zmení množstvo spoločenských fenoménov. Má potenciál výrazne rozšíriť pole ľudskej kreativity či posunúť hranice medicínskeho výskumu, na druhej strane sa v nej skrýva hrozba bezprecedentného ovplyvňovania na politickej i komerčnej úrovni. Dúfam, že texty, ktoré vám v tomto čísle prinášame, vás inšpirujú ku kritickému premýšľaniu o tom, aký svet chceme v tejto novej realite vytvárať.
Tomáš Hučko
