Keď presne pred rokom vyšlo prvé číslo Kapitálu, netajili sme, že v mnohom nám bol inšpiráciou český kultúrno-spoločenský dvojtýždenník A2. Preto bolo len prirodzené, že sme pri premýšľaní o čísle venovanom Československu oslovili práve Ádvojku s návrhom vytvoriť akési spoločné dvojčíslo, ktoré by svojím spôsobom znovu zinscenovalo ten zvláštny útvar, ktorý nazývame Československo. A tak ako vznik spoločnej republiky, i tvorba tohto čísla bola zaujímavým procesom, v ktorom sa ukázalo, že aj keď dve strany pracujú na spoločnom projekte, majú od neho iné očakávania a k téme inak pristupujú. Sústredia sa na iné aspekty problematiky. Jedným z príkladov môžu byť texty, ktoré sme si na znak spolupráce medzi sebou vymenili – českú časť tak otvára text nášho redaktora Dominika Želinského o knihe Medzi Slovákmi, našu zas článok Co si myslí Češi o Češích historika Vojtěcha Čurdu. Oba ukazujú, aké rôzne prístupy sa dajú zaujať pri kritickom pohľade na vlastnú minulosť.

I keď sa texty v českej a slovenskej časti venujú rôznym témam, práve kritický náhľad na fenomén „československosti“ väčšinou zdieľajú. Tento mesiac si pripomíname sto rokov od založenia Československa, no dôraz je na pripomíname a nie na „bezmedzne oslavujeme“. Práve tomuto fenoménu nekritických osláv a nostalgického spomínaniu na „zlaté časy“ sa v tomto čísle venuje viacero autorov, medzi inými i naši tzv. susedskí prispievatelia Ondřej Škrabal a Łukasz Grzesiczak. Aj vo fungovaní spoločného štátu sa našlo mnoho problematických otázok, ktoré je dnes zaujímavé otvárať. Či už ide o postoj prvej republiky k homosexualite, ako čítame v texte Jany Jablonickej Zezulovej, či k aktivitám prvých československých feministiek, o ktorých píše Eva Gatialová. Venujeme sa aj vzťahu Československa k náboženstvu a úlohe, ktorú v tomto štáte – a po jeho rozpade – hral šport a ním vytváraná národná identita.

Týmito i ďalšími článkami sa viac či menej explicitne vinie na prvý pohľad jednoduchá otázka: čo  vlastne bolo Československo? Rýchlo sa však ukáže, že nájsť odpoveď nebude ľahké. Ako vo svojom texte píše filozof Matej Cíbik, Československo pripomína známu optickú ilúziu, pri ktorej nie je jasné, či sa pozeráme na kačicu alebo zajaca. Jedni vidia to, druhí ono. Problém však je, že žiaden z táborov sa nemýli. Neexistuje totiž jeden správny pohľad, jediná správna interpretácia. Tak to je aj s Československom. „Kľúčovým problémom Československa bol fakt, že tam, kde väčšina českej verejnosti a politickej reprezentácie videla jednu vec, slovenská verejnosť a politická reprezentácia videla dve veci,“ píše Cíbik. Podobným hybridom je aj časopis, ktorý práve držíte v rukách. Je to jedna vec či dvě? Kapitál či Ádvojka? Kačica či zajíc? Záleží na perspektíve. Pre nás je to najmä gesto priateľstva a vzájomného rešpektu. Ak by bolo nakoniec práve toto dedičstvom Československa, myslím si, že sa nemáme na čo sťažovať.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *