Z politickej biografie Vladimíra Clementisa J. W. Goethe má vo svojej známej básni Čarodejníkov učeň verše: „Duchov, ktorých som volal / sa už nezbavím.“ Práve nimi ilustruje Josette Baer osud komunistického právnika, novinára a politika Vladimíra Clementisa, ktorý dosiahol kariérny vrchol ako československý minister zahraničných vecí (1948 – 1950), aby bol následne popravený v zinscenovanom procese „s protištátnym spikleneckým centrom Rudolfa Slánskeho“. V úryvku z Clementisovej politickej biografie jej autorka skúma dve základné otázky: prečo sa rozhodol vrátiť do KSČ aj po tom, ako ho z nej vylúčili, a aký bol jeho postoj k štátoprávnemu usporiadaniu povojnového Československa. Clementis celý svoj život zasvätil cieľom komunistického hnutia; z jeho perspektívy záležalo jedine na pracujúcich a ich budúcnosti. Marxizmus-leninizmus ho priťahoval hneď trojako. Po prvé, marxizmus-leninizmus bol založený na ateizme, podvracal moc cirkví a najmä silného slovenského katolíckeho kléru, ktorý o spoločenskú zmenu a reformu prílišný záujem nemal – duchovní miesto toho utešovali chudobných a slabých falošnými prísľubmi budúceho života v raji, ak budú viesť cnostný život na tomto svete. Po druhé, marxizmus-leninizmus bol rovnostársky, teda napádal hierarchiu spoločenských tried a sprievodné privilégiá strednej triedy a aristokracie. Po tretie, bol internacionalistický, univerzalistický a globalistický, teda moderný a orientovaný na budúcnosť. Ignoroval národné identity a zameriaval sa výhradne na ľudské aspekty trpiaceho proletariátu. Ak by sa pracujúcim celého sveta podarilo spojiť, nastala [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
