Dojmy davistov z ciest po Sovietskom zväze
Jilemnický – Poničan – Urx – Clementis – Novomeský
Členovia literárnej skupiny DAV začali navštevovať Sovietsky zväz od konca dvadsiatych rokov, pričom išlo o návštevy rôzneho charakteru. Patrili medzi ne krátkodobé kultúrne pobyty (Clementis, Novomeský), ako aj dlhšie návštevy, počas ktorých sa mohli mladí slovenskí ľavicoví intelektuáli priamo zúčastniť na prácach v kolchozoch (Jilemnický) či preskúmať vzdialené kúty mladého sovietskeho štátu na ďalekom Východe (Poničan).
Vo všetkých príspevkoch mladých davistov je prítomný agitačný rozmer v zmysle pozitívnej propagácie ZSSR v Československu. V konečnom dôsledku tým nadväzujú na programové ciele z úvodníka k prvému ročníku DAV-u (december 1924), kde otvorene vyhlasujú, že v nadväznosti na odkaz ruskej Októbrovej revolúcie chcú pracovať na odstránení „doterajšieho poriadku triedneho útlaku“ v prospech socializmu.
Prvým predstaviteľom skupiny, ktorý na dlhší čas odišiel do ZSSR, bol Peter Jilemnický. V roku 1926 opustil Československo ako člen výpravy robotníckeho družstva Interhelpo. Počas svojho pobytu pôsobil v Turkmenistane, na Kaukaze a v Moskve, kde študoval žurnalistiku. Svoje zážitky neskôr spracoval v knihe reportáží Dva roky v kraji sovietov a v románe Zuniaci krok. Prvým cestovateľským príspevkom zo Sovietskeho zväzu, ktorý vyšiel z Jilemnického pera v Československu, bola dvojdielna reportážna črta Vysťahovalci na ceste do Turkestanu. Tieto Jilemnického texty oplývajú naivným nadšením, autor tu dáva do ostrého kontrastu dokonca aj [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
