Doteraz sme o nyilašovcoch nevedeli takmer nič, dnes o nich vďaka Orgii vieme priveľa

Kaja Bernátová11. februára 20201220

Mesiac pred parlamentnými voľbami je podľa prieskumov druhou najsilnejšou stranou fašistická ĽSNS. Strach z narastajúcej fašizácie verejného života môže byť jednou z motivácií, prečo viacerí a viaceré siahame po knihách o druhej svetovej vojne. Snažíme sa pochopiť dôvody víťazstva antisemitskej propagandy vo vtedajšej spoločnosti. Možno si – poučení skúsenosťou ľudí, ktorí prežili holokaust – nevedomky tvoríme vlastný „plán záchrany”. Pre prípad, že by sa niečo pokazilo. Lenže, čo ak napriek veľkej snahe občianskeho sektora, niektorých politikov, političiek a jednotlivcov nebudeme úspešní? Čo by sa mohlo stať? 

Román Orgia poriadne prefacká kohokoľvek, kto má predstavy o možnosti fungovania vo fašistickej spoločnosti. Gábor Zoltán na základe niekoľkoročného výskumu napísal román zameraný výhradne na čas „po”. Konkrétne po tom, ako boli deportácie maďarských Židov a Židoviek do koncentračných táborov zastavené, no časť domáceho obyvateľstva sa aj tak rozhodla vysporiadať sa s nimi po svojom. Po tom, čo prestali platiť akékoľvek zákony či výnimky. Mučeniu a smrti mohol zrazu čeliť každý, kto odmietol byť súčasťou maďarskej fašistickej Strany šípových krížov. Mohlo by sa zdať, že jej príslušníci a príslušníčky, zvaní tiež nyilašovci, využili pomerne krátke časové obdobie svojej absolútnej moci z prelomu rokov 1944 – 1945 na dosiahnutie svojho hlavného cieľa. Vyvraždiť všetkých Židov a Židovky. Vo svojich provizórnych väzniciach však okrem židovských obetí brutálne mučili aj mnohých ďalších ľudí, ktorí im odmietli pomáhať, alebo sa k nim proaktívne nepridali. 

Napríklad aj Rennera, bývalého majiteľa továrne, očami ktorého sledujeme besné vyčíňanie nyilašovcov. V Rennerovom živote bolo množstvo žien, no teraz sú pre neho dôležité len štyri. Jeho matka, malá dcérka, manželka židovského pôvodu a jedna z mnohých mileniek. S detailnými opismi mučenia sa prvýkrát stretávame práve pri jeho výsluchu. Ak už na začiatku knihy privriete oči nad chladne opísanými faktmi o tom, čo sa deje s mozgom, ktorý sa prilepí na čižmu, alebo aký zvuk vydávajú zlomené členky, po ktorých sa ďalej skáče, musím upozorniť, že to bude oveľa horšie. 

Fantázii sa medze nekladú

Renner z výsluchu vyviazne bez guľky v temene, ktorá podobným zradcom Maďarska hrozí. Nielenže si zobral Židovku, ale pomáhal aj ďalším Židom z jej rodiny. Na otázku, ako sa mu podarilo uniknúť smrti, však odpoveď neexistuje. Pri výsluchoch môže pohľad do očí jedného z nyilašovcov znamenať popravu, ktorej predchádza vyrezanie viečok. Pri inom nyilašovi by ale sklopený zrak mohol byť vnímaný ako symbol neúcty a znamenal by rovnako krutú smrť.

Renner sa však stane likvidátorom pozostatkov nyilašovských orgií. Niektoré obete mučenia zabíjajú nyilašovci v areáloch svojich obvodných centrál a následne ich Renner zváža do Dunaja. Iné skupiny ľudí privedú priamo k rieke, kde ich zastrelia a Renner ich zbiera. Zatiaľ čo sa hlavná postava snaží zistiť, či medzi zabitými nie je jeho manželka alebo milenka, nyilašovci vytvárajú morbídnu hitparádu najvtipnejších súvetí, akými sa dá takýto spôsob popravy nazvať. „Zober Židov napiť sa,” či  „Sprav z nich halušky, čo pekne vyplávajú,” sú pre nich už typické odrhovačky, a preto musia stále vymýšľať nové. 

Na Vianoce sa, napríklad, vo veľkej vile predbiehajú v tom, kto vymyslí tematickejší spôsob mučenia. Je vtipnejšie napichnúť mladého Žida na hrubé špendlíky umiestnené do tvaru šípového kríža, alebo usporiadať „býčie” zápasy s ľudskými telami a nútiť oproti sebe stojacich mužov, aby z rozbehu do seba narážali hlavami? Radosť z Vianoc 1944 pre skupinu vysokopostavených nyilašovcov predstavujú najmä všakovaké predmety, ktoré sa za použitia sily dajú vopchať do rôznych otvorov na telách. Otvorov židovských tehotných žien. Kresťanských mužov, ktorí ukrývali dezertérov. Pekných dievčat, ktoré síce podľa papierov nie sú Židovky, no nemá ich kto pred zneužitím ochrániť. Starej predavačky, ktorá podľa jedného z nyilašovcov predávala predraženú mletú papriku. 

Kto sú vlastne nyilašovci?  

„Nyilašovci svet okolo seba podriaďujú fungovaniu podľa binárnej logiky. Nič. Jeden. Nič. Jeden. 

Zhromaždený dav ľudí vždy rozdelia na dve časti.

Muž žena.

Žid kresťan.

Mladý starý.

Mladé ženy rozdelia podľa toho, či sú škaredé pekné…”

Medzi nyilašovcov nepatria len mizogýnne sadistické monštrá.  Sú medzi nimi, napríklad, zdravotné sestry, ktoré z vlastnej vôle identifikujú židovských pacientov, pretože ich videli nahých. Patria tam susedia, bývalí učitelia či bývalé žiačky. Spolužiaci, kolegyne z továrne.

Aktívnym nyilašovcom sa stane aj františkánsky kňaz Kun, jeden z mála, ktorý bol po vojne za svoje činy popravený. Prerod jeho osobnosti, ako aj spôsob ospravedlňovania si zmeny vlastného životného štýlu predstavuje až fantazmagorickú sondu do duše človeka, ktorý z úžasu nad objavením telesných túžob prebuduje celú svoju identitu.

Súčasťou nyilašovskej skupiny sa však napokon pod tlakom okolností stane aj Renner. Snaží sa predĺžiť život svojej matke a dcére, ktoré sa stále skrývajú v jednom z peštianskych bytov. Podarí sa mu však vyhnúť vykonávaniu krutých razií a ešte horších výsluchov? Alebo sa časom z neho stane rovnaký netvor, ako sú ľudia v jeho okolí? 

Siahať po nechutnej knihe?

Mohlo by sa zdať, že dej má dve línie. Prvou je opis Rennerovho života. Druhou zasa opis brutálneho mučenia, sexuálneho násilia a dehonestácie. Prečo by sme mali niečo takéto čítať? Autor v rozhovore so Zoltánom Szalayom, uverejnenom v novembri 2019 v Denníku N povedal, že záujem o knihu je skôr zo strany prekladateľov a prekladateliek, než zo strany vydavateľstiev. Vydavateľstvá pri nej totiž berú na seba určité riziko. Sám nazval knihu nepríjemnou. Táto kniha je nielenže nepríjemná, miestami je taká nechutná, že ju radšej na chvíľu odložíme.

Orgia však nie je len pre tých a tie z nás, ktorí chceme prekročiť hranice všeobecných informácií o tom, čo sa dialo počas vojny v susednej krajine. Je najmä pre ľudí, ktorí sa 

neboja položiť si otázku, či venujeme dostatočnú pozornosť vlastnej histórii, a pokiaľ nie, prečo sa konfrontácii s ňou tak stránime. Sám Gábor Zoltán vo vyššie menovanom rozhovore na otázku, či sa o časoch nyilašovcov učili v škole, odpovedal: „Málo.” 

Jeho román Orgia nám v tej najčistejšej podobe ukazuje, čo sa môže stať, keď zákony nebudú platiť pre všetkých rovnako. Keď politici a političky vytvoria právne vákuum, v ktorom policajtom, sudcom a katom bude môcť byť každý, kto preukáže dostatočnú lojalitu. Riziko, že sa táto situácia môže opakovať aj dnes , je priveľké na to, aby sme ľuďom, ktorí chcú pošliapať základné práva ostatných, dali čo i len najmenšiu šancu na úspech. 

Autorka pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: