(Rozhovor s ukrajinským spisovateľom a vojakom)
Začiatok brutálnej vojny obrátil svet miliónov ľudí hore nohami a prinútil ich radikálne zmeniť svoj spôsob života. Ani spisovatelia či umelkyne neboli výnimkou. Niektoré z nich prestali písať, niektorí odišli na front, niektoré boli nútené opustiť domovy a niektorí boli o svoje domovy doslova pripravení vojnou. Takýto osud postihol aj mladého ukrajinského autora a od počiatku vojny aj člena ozbrojených síl Oleksandra Pavloviča Mycheda, ktorému sa v okamihu ruského útoku na Kyjev, zmenil život. Mesto Hostomeľ, kde žil s manželkou, sa dvadsiateho štvrtého februára stalo jedným zo „vstupných bodov“ Ozbrojených síl Ruskej federácie.
Už na začiatku okupácie ste sa dobrovoľne rozhodli stať sa vojakom. Ako zvládate tieto dve úlohy – vojaka a spisovateľa – v jednej osobe?
V živote sa mi niekoľkokrát stalo, že sa bežný tok udalostí prerušil. Došlo k zlyhaniu a jediné, čo mi zostalo, bolo písanie – moja identita spisovateľa. Invázia znamenala, že dovtedajší spôsob života roztrhali ruské rakety a samopaly útočníkov. A ja som sa opäť ocitol v situácii, keď sa moja rodina a písanie stali jediným, čo mám. Hoci najmä na začiatku invázie bolo ťažké vidieť aspoň nejaký zmysel v práci so slovami, práve tá mňa aj vojaka, [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
