Nemáš chlopa, nemáš pravdy. Ale máš peniaze
Autorstvo výroku „Radšej plakať v limuzíne, než byť šťastná v autobuse“ sa pripisuje rôznym osobám z vyššej spoločnosti alebo osobám snažiacim sa do vyššej spoločnosti prekopať. Ako sa na piešťanskom sídlisku hovorí „zlatokopkám“.
Memoár Belle Burden Cudzinci (Strangers) ukazuje, že peniaze vám síce šťastie nezaručia, no v prípade nepriazne osudu dokážu výrazne zmäkčiť dopad. Ukazuje tiež, že hoci popkultúra za zlatokopky stereotypne označuje ženy, výraznejšie z inštitúcie manželstva profitujú muži. Ženy, naopak, bývajú pri jeho rozpade ekonomicky poškodené najviac.
Burden pochádza z jednej z najbohatších amerických rodín, Vanderbiltovcov: už jej stará mama Babe Paley patrila k newyorskej smotánke, vymetala večierky spolu s Trumanom Capote. Životná cesta Belle sa vyvíja ako v romantickom filme, až do momentu, keď ju na začiatku pandémie covidu náhle pre inú ženu opustí manžel. V tom momente si uvedomí, že človek, s ktorým dvadsať rokov žila, je pre ňu cudzincom, a cudzie sú pre ňu aj všetky účty, dokumenty o majetku, daňové priznania, poistky a podobne. Vyštudovala síce právo, no pred svadbou pracovala len krátko a po narodení detí jej manžel pracovať nedovolil (sic!).
„Uzavreli sme spolu nepísanú dohodu: on sa bude venovať výlučne práci a ja starostlivosti o deti. Občas som to pociťovala ako krivdu, väčšinou vtedy, keď som bola v strese, keď bolo jedno z detí choré alebo, keď chytali záchvaty hnevu pre nejakú zbytočnosť. No väčšinu času sa mi jeho vášnivá oddanosť práci páčila. Bolo to pôsobivé a pripadalo mi úctyhodné, že práci obetoval toľko času, že bol vzorným zamestnancom a že tvrdo pracoval, aby našu rodinu dlhodobo finančne zabezpečil.“
Odhliadnuc od slepoty protagonistov voči vlastnému privilégiu nie je príbeh ničím výnimočný. Menších cynikov než som ja zaskočí azda len to, ako chirurgicky presne a chladne manžel opustil nielen partnerku, ale aj vlastné deti. Chronologické rozprávanie a vyčerpávajúce vymenúvanie detailov partnerského života čitateľstvo nudí. Kniha sa stáva zaujímavejšou, ak k nej pristúpite ako k detektívke, v ktorej nechcete odhaliť, kto je vrah, ale kto je v skutočnosti zlatokopom. Rozvod ako Čechovova puška visí na stene a vy od momentu zoznámenia ústrednej dvojice hľadáte vlákna, z ktorých by sa dal posplietať perfektný zločin: oženiť sa s bohatou dedičkou, nechať si vynosiť a porodiť tri deti a celé roky benefitovať z jej neplatenej práce okolo detí a domácnosti, zatiaľ čo si robíš kariéru, zarábaš milióny a istotne len náhodou zabúdaš prepísať pre ňu nevýhodnú predmanželskú zmluvu.
Neviem, či som pri čítaní viac nenávidela Jamesa za jeho nebotyčnú drzosť (keď sa prišiel domov zbaliť, požiadal čoskoro-exmanželku, aby mu na cestu pripravila sendvič) alebo Belle za jej slepotu a naivitu (Ona mu ten sendvič naozaj spravila! A ani doňho nenaflusala!). Keď za vlastné peniaze zo svojho dedičstva kupovala ich newyorský byt napísaný na oboch, mala som zdvihnuté obočie, ale keď za vlastné kupovala aj spoločný víkendový dom na Martha’s Vinyard (aké klišé!), kričala som. Jasné, že ju o ten dom chcel partner pri rozvode obrať.
Hoci rozvod Belle finančne zabolí, jeho dopad autorka trochu dramatizuje. Áno, hrozilo, že bude musieť predať nehnuteľnosti, ktoré sama kúpila, aby mohla vyplatiť partnera, ktorý na ne nedal ani korunu. Nikdy jej však nehrozilo, že by sa ocitla bez prostriedkov na ulici.
„Predpokladala som, že si obaja musíme uťahovať opasky, aby sme si mohli dovoliť náš spoločný život. Netušila som, že ročne zarábal milióny dolárov. Netušila som, ako sa jeho zárobky nakopili. On vedel o mne všetko, kde sa nachádza každý môj dolár, ale ja som o ňom nevedela nič. Neskrýval to. Ja som sa rozhodla nepozerať. Ja som sa rozhodla nevedieť.“
Reakcie „slušných rodín“ z country klubu na ich rozchod svedčia o dvojakom metre, ktorý americká smotánka uplatňuje na mužov, čo opustia rodinu a vykašlú sa na deti, a na ženy, ktoré si dovolia robiť vlny a o vlastnej skúsenosti prehovoriť nahlas. Burden totiž príbeh rozpadu svojho vzťahu zverejnila najprv ako esej v obľúbenej rubrike New York Times Modern Love. Tam však mohla zostať, nebolo potrebné rozširovať ju do knižného formátu. Viete, ako sa v korporáte hovorí „táto schôdzka mohla byť email“? Namiesto čítania tejto knihy napíšte email vy – vášmu finančnému poradcovi či poradkyni a prejdite si spoločne rodinné financie.
Belle Burden: Cudzinci. Tatran, 2026.