Východné Slovensko, kraj, kam je odvšadiaľ ďaleko, odkiaľ všetci utekajú, kde veci rýchlejšie zanikajú než vznikajú. Pre tých, ktorí to stihli zažiť – pozrime sa nostalgicky na zoznam alternatívnych (nielen) hudobných festivalov, ktoré sa v priebehu posledných desiatich rokov založili aj pominuli: POKE, Easthetic, Alt 30, (t)urbanfest, Rachot, Traktor Rockfest, Festival zlej hudby. A to nie je ani zďaleka všetko. Výpočet komunitných undergroundových akcií by bol ešte dlhší. Rozpadu sietí napomohol vstup Slovenska do Európskej únie, keď mnoho mladých východniarov logicky využilo možnosť ľahko utiecť za hranice. Priestor pre „kultúru zdola“ sa skrátka masívne zredukoval. Napríklad súčasnú situáciu v Michalovciach dobre ilustruje komentár jedného miestneho obyvateľa – parafrázujem: „Je tu dosť úzka komunita ľudí, ktorí sa o tieto veci zaujímajú. Dajme tomu do tridsať ľudí. Obvykle je jeden malý priestor v meste, do ktorého títo ľudia chodia na akcie. Priestor vydrží nejakú dobu, potom ho zrušia. Komunita sa potom premiestni do iného priestoru.“
A potom je tu Spiš – historický región kolonizovaný už od raného stredoveku Nemcami, ktorí tu postavili toľko miest, že dnes neexistuje na Slovensku iná oblasť, kde by boli v takom veľkom počte a hustote zachované historické mestá s pôvodnými meštiackymi budovami. Mediálne známy je pritom azda len vďaka rómskemu osídleniu a prítomnosti povestných vlakových hliadok v zelených tričkách.
Vráťme sa však k téme. Hovorili sme o zaniknutých festivaloch na východe? Multižánrový festival UM UM, ktorý organizuje mladá divadelníčka Marika Smreková v Starej Ľubovni, prekvapivo funguje už šiesty rok. Táto veľká akcia sa koná v interiéroch aj exteriéroch okolo celého mesta aj priľahlého hradu. Vyše sto ľudí, ktorí si v noci vyšliapu na prázdnu lúku ďaleko za mestom, aby si mohli pozrieť divadlo? Nie je problém. A program vždy býva bohatý – súčasťou festivalu sú projekcie filmov, besedy, koncerty, výstavy.
O rok dlhšie funguje festival Woodna Stocka organizovaný ľuďmi z hudobnej skupiny Stopové prvky asfaltu. Miestom konania je koncová rusínska dedina Poráč zastrčená medzi kopcami na juhu Spiša. Festival sa, ľudovo povedané, robí v podstate na kolene, s tým, čo je práve k dispozícii. Navláčiš na zelenú lúku za dedinou, do ktorej chodí pár autobusov denne, agregát, vojenské stany, výčap, viac či menej lokálnych hudobníkov, umelcov, divadelníkov, básnikov, v päťdesiatkusovom publiku sa viac než lokálni pankáči nazbiera kultúrna obec z celého Slovenska. Prečo nie?
Autor článku sa zúčastnil aj (zatiaľ jediného a posledného ročníka) festivalu Vpičlajf na lúke za Gelnicou. Publikum tvorilo asi 15 ľudí, účinkujúci boli zhruba dvaja. Vstupenky sa tlačili na 3D tlačiarni. Festival sa už ďalšie roky nekonal, komunita však získala prístup k jednej bývalej fabrike, premenila ju na kultúrny priestor s názvom Zapadnutý kút a tu sa občas robia kultúrne akcie.
Dve najväčšie mestá regiónu, Poprad a Spišská Nová Ves, sú od seba vzdialené jednu zastávku rýchlika. Ak sa práve nič nedeje v Poprade, deje sa možno niečo v Spišskej Novej Vsi. Vďaka tomu na osi týchto dvoch miest vznikla podivuhodná DIY umelecká komunita. V Spišskej Novej Vsi sa často dačo vymýšľa, ideálne na čerstvom vzduchu – akcie sa usporadúvajú na miestach ako komunitná záhrada menom ZáZeMie či skatepark pri futbalovom štadióne, ktorý okupuje neformálne združenie Chaloši zo Spišskej. Táto komunita sa venuje hlavne skateboardingu, ale zaujíma ich aj vegánstvo, DIY a nezávislá kultúra. Bývalý novinový stánok v areáli skateparku premenili na galériu lokálneho umenia, organizujú rôzne akcie ako napríklad festival Pozitif Dej, kde účinkovali rozličné legendy internetovej outsider kultúry ako (tiež Spišiak) Jožko „Džiga Džiga“ Suchý. Postarali sa aj o projekciu legendárnych déčkových filmov násťročnej skupiny Rebeli, ktorá pochádza zo slovenského Bollywoodu, čiže z obce Lemešany (okres Prešov). Spomenúť treba aj miestne projekty ako Pod Altánkom či Zlobä s vlastnou tvorbou, ktorá nepredstiera nič – mládež „mastí“ tri akordy na španielkach a zabáva sa na tom, že robí vlastné veci.
V neďalekom Poprade sa veci tiež začínajú rozbiehať. Road Pub, obľúbené miesto stretávania alternatívnej komunity, kde sa zvykla nazbierať vyše stovka ľudí v publiku dokonca aj na lokálnych undergroundových akciách, už nefunguje. Keďže takto mestu chýbal alternatívny kultúrny priestor, vznikol namiesto toho v priestoroch bývalého kina Máj vo Veľkej (kedysi samostatné mesto väčšie ako Poprad, dnes jeho súčasť) nezávislý Art House. Vytvorila ho komunita, ktorá je v kontakte aj s tou spišskonovoveskou, ale prepojení sú aj s Trnavou, kde časť osadenstva študuje, a okrem toho sa realizuje v multifunkčnom priestore Kubik. Ani v Art House nechýba záujem o vegánstvo a DIY – len skateboarding vystriedala sieťotlač. V priestore sa premietajú filmy, konajú sa (skôr akustické) koncerty, výstavy, komunitné akcie, herné sústredenia.
Už od 80. rokov, keď na Slovensku začala vznikať „podzemná kultúra“, platí, že tie najzaujímavejšie javy sa formujú v regiónoch a na perifériách. Rozmach kultúry „urob si sám“ nastal na Spiši ako prirodzená reakcia na nedostatok alternatívneho kultúrneho vyžitia v regióne, ktorý je, čo sa kultúry týka, známejší skôr mariánskymi púťami nad Levočou alebo kultúrnym pôsobením tamojšieho rodáka Petra Stašáka, ktorý v rodnom Spišskom Štvrtku organizuje aj festival. V regióne, odkiaľ mladí a nadšení ľudia skôr utekajú, je táto DIY alternatíva o to cennejšia.
Autor je tvorca a putovateľ
