Hľadanie performativity: d-BODY-m

Matej Benčík7. novembra 2017890

Perspektíva telesnosti

Definícia pozície. Bod vo vzťahu k inému bodu. Underground sa vyznačuje schopnosťou rozprávať o skutočnosti pravdivejšie. Je to rozhodnutie nedržať sa konvencií, snaha obohatiť zaužívaný spôsob rozmýšľania. Vidíme a vieme pomenovať deteritorializáciu hodnôt, rozklad identity a radikalizáciu názorov. Čo by teda v takto rozorvanom, rizomaticky nikam-utekajúcom svete malo predstavovať undergroundové divadlo, keď jeho inštitucionálny protiklad naďalej vyzdvihuje spoločnosť spektáklu a marginalizuje choroby neskorého kapitalizmu?

Predstavenie slovenského choreografa Yuriho Korca d-BODY-m môže byť vo svojich filozofických východiskách vhodnou odpoveďou na túto otázku. V bulletine sa píše: „Priestor pre pamäť tela. Dve telá na jednom mieste, oddelene a naraz. Pamäť tela. Dve telá, oddelene a naraz. Priestor pre pamäť na jednom mieste. Priestor tela, oddelene a naraz. Priestor pre pamäť tela…“ Základnou témou je dekonštrukcia pohybu, taká blízka súčasnému postmodernému tancu. Počas predstavenia sú na scéne dvaja performeri. Muž, Lukáš Bobálik, je nahý a žena, Eva Priečková, oblečená v šatách. Okrem nich je na jednom konci diagonálne rozloženého baletizolu stolička a na druhom zavesený blok čistých papierov. Diváci sedia z troch strán v tesnej blízkosti. Počas choreografie, ktorá je skôr zlepením dvoch sól než duetom, vidíme rozklad chôdze, pádu na zem, behu, hodu papierom, behu po štvornožky či pohľadu do strán. Každý pohyb sa zopakuje v rôznych rýchlostiach s rozličným napätím svalov a ukáže z viacerých strán. K tomu hrá v predstavení pieseň od kapely Puding pani Elvisovej Naraz teraz, ktorá na jednej strane vhodne ironizuje konceptuálne myslenie a konvenciu unisona v tanci a svojou odľahčenosťou pomáha tvoriť temporytmus choreografie, z hľadiska koncepcie je však zbytočná a zavádzajúca. Treba dodať, že začiatok a koniec predstavenia sú síce identické vo svojej statickej pozícii, keď muž leží na stoličke a žena stojí vedľa neho, no v predstavení nenájdeme žiaden tradičný dramaturgický oblúk – ide o zacyklenú repetíciu sekvencií, ktoré nerozvíjajú ani príbeh, ani vzťah.

Pohyb a bytie

Obaja tanečníci počas celého predstavenia vyžarovali nevídanú, akútnu prezentnosť v momente. V tradičnom divadle hercovo telo rozdeľujeme na fenomenologické a semiotické, pričom prvé je jeho telo bez nánosov významu a druhé zväčša postavou alebo znakom, ktorý herec reprezentuje. V predstavení d-BODY-m sa však tento rozdiel stiera, tak ako to popisuje Erika Fischer-Lichte vo svojej knihe Estetika performativity: „prezentnosť je fenomén, ktorý nevieme popísať dichotómiou tela a mysle. Prezentnosť v skutočnosti takúto dichotómiu ruší. Keď sa hercovi podarí svojím energetickým telom vyvolať prezentnosť, pôsobí ako stelesnená myseľ.“* Ako mi potvrdil sám choreograf Korec, práve tento stav prítomnosti bol jeho zámerom. Keďže sa to performerom podarilo bez odkazovania na niečo neprítomné aj bez skrývania sa za postavu, ako diváci sme mohli byť svedkami oveľa pravdivejšieho bytia na javisku.

Gilles Deleuze v knihe Difference and Repetition píše: „Divadlo repetície je v protiklade k divadlu reprezentácie, práve tak ako je pohyb opakom konceptu… V divadle repetície zažívame čistú silu, dynamické línie v priestore, ktoré bez mediácie pôsobia na diváka.“ Práve vďaka tejto čistote a absencii mediácie dosiahnutej spomínanou repetíciou dekonštrukcie pohybu je interpretačný proces ponechaný prijímateľovi. Tým dochádza k jeho demokratizácii, keďže namiesto toho, aby tvorca autoritatívne pretláčal nejaký názor, dáva prijímateľovi voľnosť a navádza ho k aktívnej spoluúčasti. Tu by som však ako nedostatok predstavenia upozornil na neschopnosť jasne definovať pravidlá tejto hry, keďže veľa divákov hľadalo ukotvený význam.

„Potrebujeme divadlo bez divákov, divadlo, kde prítomných neopantajú obrazy, ale kde budú aktívnymi účastníkmi,“ hovorím spolu s Jacquesom Ranciérom a dodávam, že potrebujeme divákov, ktorí budú aktívni v divadle aj v spoločnosti. Underground potrebuje tvorcov, ktorí sa nebudú zahrabávať pod vrstvy odkazov a významov.

Autor je insitný filozof a divadelník

* preložil autor článku

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: