Keď dnes spomíname na rok 1989, málokedy je to v súvislosti s literatúrou, keďže medzi najznámejšie tváre novembra už spisovatelia nepatrili. Roky, ktoré predchádzali Nežnej revolúcii a nasledovali po nej, však znamenali na československej literárnej scéne zaujímavé zlomové obdobie. Práve toto obdobie sa snaží aspoň čiastočne zachytiť kniha Listopadové proměny, ktorú tento rok vydal Ústav pro českou literaturu AV ČR.
Hoci sa štrnásť textov od kolektívu českých a slovenských autorov a autoriek zaoberá rokmi, ktoré ešte spadajú pod spoločný československý štát, texty sú veľmi jasne rozdelené na český a slovenský kontext, akoby medzi nimi v tomto období nebol žiadny významnejší vzťah (jedna z mála pripomienok vzájomných vzťahov sa objaví v texte Radoslava Passiu o reforme spisovateľských organizácií na Slovensku, a aj tu sa príznačne hovorí iba o tom, že českí spisovatelia nemali po roku 1989 záujem o spoločnú organizáciu so spisovateľmi slovenskými). České a slovenské texty sú navyše aj obsahovo, aj metodologicky veľmi rozdielne: ako vysvetľujú zostavovateľky a zostavovateľ knihy, českí výskumníci a bádateľky vychádzajú z veľkých syntetizujúcich projektov, takže sa môžu venovať už konkrétnym autorom (Foglar, Hutka, Velinský) a problémom, často až marginálnym či popkultúrnym, zatiaľ čo slovenskí autori si akoby ešte len museli vyčistiť stôl a ich príspevky majú charakter základného výskumu ponovembrového literárneho poľa.
V slovenských textoch sa preto dozviete viac najmä o „veľkých“ témach, ktoré v širšom kontexte znázorňujú zmenu slovenského knižného trhu a literárnych inštitúcií: René Bílik popisuje postupy odporu slovenských spisovateľov voči režimu (nielen) na konci osemdesiatych rokov, Radoslav Passia píše o spomenutej reforme spisovateľských organizácií, Vladimír Barborík o premene sociálnej roly spisovateľa, ktorá prišla so zmenou režimu a Jaroslav Šrank mapuje rehabilitácie slovenských spisovateľov po roku 1989. Napriek tomu, že sú to všetko dôležité témy, najmä pre človeka, ako som ja, ktorý tieto procesy aktívne nezažil, a predstavujú veľmi cenný zdroj informácií, je trochu škoda, že viac slovenských textov neilustruje zmenu režimu na konkrétnych autoroch a dielach. Také texty sú v zbierke len dva: Ján Gavura hovorí o tom, ako príchod nových pomerov zasiahol tvorbu Jána Buzássyho a Milana Rúfusa, a Peter Darovec sa venuje „divokým deväťdesiatkam“ v Pišťankovom diele Rivers of Babylon.
Keďže jednotlivým autorom sa venujú viac českí výskumníci a výskumníčky, vzniká v zborníku príjemná rovnováha medzi užšie a širšie poňatými témami, a takáto rôznorodosť je nakoniec aj osviežujúca. Knihe sa tak darí poukázať na dve veci – na to, že literárna scéna a jej vnútorné fungovanie boli na Slovensku a v Česku rozdielne už pred rozdelením spoločného štátu a že obdobie okolo roku 1989 je ešte nevyčerpanou studnicou výskumu, v ktorej nás snáď čakajú ďalšie literárno-historické texty.
Listopadové proměny. Česká a slovenská literatura v kontextu roku 1989. Eds. Vladimír Barborík, Barbora Čiháková, Alena Šidáková Fialová. Ústav pro českou literaturu AV ČR, 2021.
Tomáš Hučko
