Nárendra Módí a demokracia na indický spôsob

Christophe Jaffrelot17. mája 2024175

Indický premiér Nárendra Módí je pri moci už desať rokov. Počas vládnutia sa odvrátil od idey sekulárnej krajiny, ako si ju predstavovali otcovia indickej ústavy. Módí dnes presadzuje etnocentrickú verziu demokracie a zavádza autoritatívne praktiky, ktoré sa obracajú aj proti slobodným inštitúciám.

Módí sa drží pri moci od roku 2014 vďaka bezprecedentnej kombinácii populizmu a hindutvy – hinduisticko-nacionalistickej doktríny, ktorá vzišla z pravicového paramilitantného hnutia Rashtriya Swayamsevak Sangh (RSS) založeného v roku 1925. Cieľom RSS bolo fyzicky i morálne posilniť mladých hinduistov, aby lepšie odolávali „hrozbe” moslimskej menšiny.

K hnutiu sa pred mnohými rokmi pridal aj Nárendra Módí – dokonca mu zasvätil svoj život natoľko, že odmietol žiť so svojou manželkou a zriekol sa profesionálnej kariéry. V hierarchii strany sa postupne dostával vyššie – až na pozíciu lídra v Gudžaráte (svojom domovskom štáte), kde sa v roku 2001 stal pedsedom vlády. V nasledujúcom roku viedol pritomoslimský pogrom, pri ktorom zahynulo približne dvetisíc ľudí. Stratégia náboženskej polarizácie mu umožnila v roku 2002 vyhrať regionálne voľby. Po tom, ako uspel aj v rokoch 2007 a 2014, bolo prirodzené, že ho jeho strana Bháratíja džantá party (BJP, Indická ľudová strana) nominovala na post premiéra.

Módí prestal akceptovať zásadu kolegiálnej disciplíny, ktorú hlásala RSS. Namiesto toho začal pestovať kult vlastnej osobnosti a komunikuje priamo so „svojím” ľudom. Preferuje osobné stretnutia, na ktorých môže predvádzať svoje rečnícke umenie. Založil si vlastný televízny kanál, horlivo využíva sociálne siete a zaviedol aj nový – revolučný – prvok: hologramy, ktoré mu umožňujú verejne vystupovať na stovkách miest v rovnakom čase. Svojim stúpencom tiež rozdáva masky s vlastnou podobizňou, aby sa s ním mohli lepšie stotožniť. Na verejnosti neustále zdôrazňuje kategóriu ľudu, čo sa mu darí o to ľahšie, že on sám pochádza z obyčajných pomerov. Ľud znamená hinduistickú väčšinu poštvávanú proti moslimskej menšine.

Cukor alebo bič

Voľby 2014 a 2019 sa niesli v znamení víťazstva BJP a toho, čomu sa začalo hovoriť Moditva – spojenie pravicovej nacionalistickej ideológie (hindutva) a personalizovaného kultu Módího osobnosti. Premiérovi jeho silné postavenie umožnilo vnucovať svoju vôľu tak RSS, ako aj BJP, ktorej poslanci vďačia za svoje zvolenie práve jemu. Vo vláde sú dnes iba verní stúpenci lídra a z parlamentu sa stala fraška.

Problém odolávať moci majú aj ostané inštitúcie, vrátane najvyššieho súdu, ktorý mal kedysi renomé nezávislého orgánu. V roku 2014 sa Módí snažil ústavnou reformou zmeniť spôsob menovania sudcov, ktorých dovtedy vyberali kolegovia z vlastných radov (takáto kooptácia bola proti srsti celej politickej garnitúre). Najvyšší súd označil reformu za protiústavnú, Módí však dosiahol svoj cieľ, pretože jeho vláda nepohodlných sudcov napokon nevymenovala. Súdny dvor už rezignoval a prestal navrhovať sudcov, ktorí by cez vládu neprešli.

Obmedzovanie nezávislých inštitúcií pocítil aj akademický svet – známy svojou kreativitou a intelektuálnou vitalitou. Rektori verejných univerzít sú dnes systematicky vyberaní spomedzi členov alebo sympatizantov hinduisticko-nacionalitického hnutia. Na akademikov zo súkromných škôl zas vytvárajú tlak sponzori z podnikateľského prostredia. Nemôžu si totiž dovoliť zlé vzťahy s vládou.

Vládna moc si našla tisíc a jeden spôsobov ako zdecimovať opozíciu. Najčastejšie ide o formu daňovej kontroly alebo policajného vyšetrovania pod rôznymi zámienkami. Hlavným cieľom zastrašovania bývajú členovia opozičnej strany Indický národný kongres (INC) alebo členovia niektorej z regionálnych strán. Na oponentov vyvíjajú nátlak, aby opustili svoje strany a pripojili sa k BJP. Lákajú ich aj na funkcie a dobre platené pozície. Na koho nefunguje cukor, ten dostane bičom: trestné stíhanie, niekedy dokonca väzenie (zatknutie predsedu vlády štátu Dillí) či zmrazenie bankových účtov, čo sa nedávno stalo INC.

Navzdory autokratickým praktikám Módího režimu si voľby zachovávajú demokratickú podobu. Má to prinajmenšom dve výhody. Po prvé, zachovanie tradičných volieb umožňuje režimu udržiavať si status „najväčšej demokracie na svete”, ako často hovoria politici na Západe. Po druhé, Módí prostredníctvom demokratických volieb získava legitimitu: mandát od ľudu ho oprávňuje oslabovať ostatné mocenské zložky – najmä súdnu moc. Ako sa súdy môžu postaviť proti ľudu? Legitimita dostáva prednosť pred legalitou.

Riziká demokratických volieb však ostávajú pod kontrolou. Inštitúcie, ktoré na volebný proces dohliadajú, už nepredstavujú také ohrozenie ako kedysi, keď vedeli skomplikovať život viacerým premiérom. Štátni úradníci vo volebných komisiách sú vystavovaní rovnakým tlakom ako politickí oponenti. Nikto si nevie predstaviť, že by dnes líder BJP dostal pokutu za používanie náboženských argumentov v kampani, aj keď je to stále nezákonné.

Módí môže v kampani počítať aj s veľkou finančnou podporou. BJP mohla v predošlej kampani (2019) minúť možno až 3 miliardy eur, čo sa rovná sume, ktorú minuli všetky ostatné strany dohromady. Módího vláda za týmto účelom schválila ešte v roku 2017 zákon o anonymite darcov. Najvyšší súd pred časom vyhlásil zákon za protiústavný, avšak rozhodnutie vstúpi do platnosti až po voľbách. BJP je napojená na množstvo zdrojov zo súkromného sektora, nehovoriac o tom, koľko si na kampaň odkrojila z verejných zdrojov.

Financie zo súkromného sektora pochádzajú najmä od hŕstky oligarchov, ktorí takto pomáhajú vláde udržať sa pri moci. Oligarchovia sa postupne zmocňujú aj všetkých médií. New Delhi Television (NDTV), posledná veľká televízna stanica, ktorá sa odvážila Módího verejne kritizovať, prešla v roku 2022 pod kontrolu miliardára Gautama Adaniho a následne z nej odišlo viacero známych novinárov. Televízne stanice a tlačové médiá prechádzajú do režimu autocenzúry, aby sa preventívne vyhli policajným či daňovým raziám.

Kultúrna polícia v uliciach

Štátnu ideológiu podporujú aj horliví aktivisti vyškolení hnutím RSS, ktorí plnia funkciu akejsi kultúrnej polície. Ich hlavným terčom sú moslimovia. Aktivisti dohliadajú na to, aby sa nestretávali s hinduistickými ženami na uliciach alebo v univerzitných kampusoch. Odvolávajú sa na rozšírenú konšpiračnú teóriu love jihad, podľa ktorej chcú moslimovia zviesť hinduistické ženy, aby ich prinútili konvertovať na islam. Aktivisti chcú zabrániť etnickému premiešavaniu v hinduistických štvrtiach, čoho dôsledkom je rastúca getoizácia moslimského obyvateľstva. Útoky na moslimov niekedy ústia do brutálneho násilia, ktoré si páchatelia natáčajú na videá a zverejňujú na sociálnych sieťach.

Zapálení fanatici konajú v súlade s hinduisticko-nacionalistickou ideológiou vládnucej BJP (čo je de facto oficiálna doktrína štátu). Prostredníctvom týchto jednotiek, ktorým chýba už len uniforma, môže vládna moc prenikať do každodenného života ako ochranca kultúry a mravov v Indii.

Aj keby Módí nevyhral voľby, spoločnosť je už dosť poznamenaná jeho ideológiou. Víťazstvo opozície by mohlo priniesť zmeny zákonov prijaté BJP, ale ako zabrániť fanatikom, aby prestali diskriminovať menšiny? Nadradenosť legitimity nad legalitou sa môže stať normou, pokiaľ hinduistická väčšina neprestane lipnúť na dogmách, ktoré jej BJP vnucuje ako mravné imperatívy.

Autor je výskumný pracovník Centra medzinárodných štúdií (CERI) a Politického inštitútu Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). Je autorom knihy Módího India: Nacionalistický populizmus a etnická demokracia (L’Inde de Modi: National-populisme et démocratie ethnique, Fayard, 2019).

Preložil Peter Žiak

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: