Európa (a spolu s ňou aj veľká časť sveta, ktorú do tohto globálneho meradla vtiahla) prežíva polykrízu. Spoločnosť sa v posledných rokoch a možno práve po koronakríze nachádza v mimoriadnom stave roztrieštenosti. Nový obraz európskej identity sme spoločne hľadali a spochybňovali v korešpondencii, ktorá nás spájala počas pobytu v Lisabone a Berlíne. Únia pre nás zostáva do veľkej miery enigmatickým celkom, ktorému uchádza množstvo potenciálu, no do ktorého vkladáme veľa nádeje. „Európa v Lisabone je prechod domov po ulici Rua Possidónio da Silva. Od poslednej križovatky a gréckej reštaurácie to k nášmu vchodu vôbec nie je ďaleko. Ulica je priama a pôsobí komorne. Napriek tomu sa mi po nej nikdy nedá prejsť rovno. Obchádzam kade-tade zaparkované autá, zastávku, lešenie, skupinu mužov pred podnikom, nábytok starožitníctva Remar, rozpínajúce sa stromy a spiace sliepky. Keď prechádzam zo strany na stranu, miesto a čas sú vždy iné.“ 14.11.2023 Naša korešpondencia začala pátraním po obraze, ktorý by Európu dokázal obsiahnuť. Počas tohto procesu sme o to viac spoznali dieru po absentujúcej predstave o Únii, ktorá by mohla byť smerodajná pre súčasné rozhodovanie a budúcnosť – identita, ku ktorej by sa dalo prihlásiť v čase narastajúceho nacionalizmu a fašizmu. Šesť mesiacov sme viedli dialóg, ktorý [Read More]