Brno je najlepšie slovenské mesto

Samuel Szabo9. októbra 20182433

Brno dnes patrí medzi najviac multikultúrne mestá bývalého Československa. Kým z niekdajšej mnohonárodnostnej Bratislavy či Košíc sa stali národnostne relatívne homogénne mestá, Brno je dnes jediné české krajské mesto, v ktorom sa k českej národnosti hlási menej ako polovica obyvateľstva – mnoho ľudí sa hlási k moravskej národnosti alebo k národnosti žiadnej.

Okrem toho sa ale v Brne nachádza význačný počet Slovákov, Maďarov, Ukrajincov a napríklad aj Vietnamcov, pričom najmä Slovákov žije v Brne reálne rádovo viac, než vravia oficiálne štatistiky. Napríklad iba na Masarykovej univerzite tvoria slovenskí študenti konštantne zhruba pätnásť percent zo všetkých poslucháčov, čo v absolútnom počte značí okolo šesťtisíc osôb, ďalších cez štyritisíc sa nachádza na Mendelovej univerzite a na Vysokom učení technickom. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba tritisíc ľudí, avšak najmä (nielen slovenskí) študenti si v Brne zriedka nahlásia prechodný pobyt. Mladí ľudia pritom chodia zo Slovenska do Brna nielen za štúdiom, ale aj za prácou, takže reálny počet Slovákov v Brne bude ešte väčší.

Medzi niektoré z dôvodov môže patriť blízkosť Brna k Slovensku (aj keď dopravné spojenie je povážlivejšie), v porovnaní s niektorými inými českými mestami pomerne nízka nevraživosť miestneho obyvateľstva voči Slovákom (okrem iného, juhomoravské nárečia majú bližšie k slovenčine než k reči, ktorou sa hovorí v Ostrave, Olomouci či v Prahe), ako aj fakt, že Brno bolo dlhodobo relatívne lacné mesto na život (ceny za prenájom bytov sa až donedávna držali nižšie než v Košiciach – posledné roky sa ale ani Brno nevyhlo džentrifikácii a masívnej likvidácii nízkonákladových obývateľných loftov, ako bola napríklad Vlněna), vďaka čomu sa Brno stalo jedným z centier česko-slovenskej mladej kultúrnej scény, kde celkom prirodzene koexistujú rodení Brňania, prisťahovalci z okolitých miest a Slováci. Štúdium v Česku Slováci všeobecne vyhľadávajú, keďže kvalita štúdia je oproti Slovensku vyššia, záverečné práce sa môžu písať po slovensky a vzhľadom na množstvo slovenských doktorandov v Brne nie je núdza ani o vysokoškolské prednášky a predmety v slovenskom jazyku.   

DIY culture

Mladá kultúrna scéna v Brne funguje na česko-slovenské pomery vo veľkej miere na princípoch dobrovoľníctva, kooperatívnosti a urob-si-sám, čo ešte viac posilňuje súdržnosť scény a jej pestrosť. Výrazným prvkom zvykne byť angažovanosť v spoločenských témach, ako je pomoc slabším a vyčleneným, sociálna práca, sociálna rovnosť, etický konzum. Tieto tendencie sú rozšírené nielen v priestoroch podzemnej kultúry, ale aj v umeleckých galériách a oficiálnych inštitúciách. Mnoho ľudí funguje medzi oboma prostrediami, čo tu vedie k istému stieraniu rozdielov medzi škatuľkami „vysokej“ a „nízkej“ kultúry. V takomto prostredí neexistuje žiadne vymedzovanie českej, slovenskej alebo moravskej kultúry, všetko funguje pokope ako jeden celok.  

Legendárnym útočiskom slovenskej komunity bol svojho času už zaniknutý priestor Jolanda, ktorý rozmazával hranice medzi krčmou, kultúrnym centrom a obytným priestorom (vzdialene podobný model dotiahol do dokonalosti neoficiálny kultúrno-komunitný priestor Rumiště, ktorý okupoval celý jeden vchod bytového domu). S priestorom je spätý slovenský pesničkár Buzzycat, pochádzajúci pôvodom z Martina, avšak už veľmi dlho zabývaný v Brne. Okrem občasného koncertovania sa venuje organizovaniu literárnych večerov, kde znie vedľa seba slovenčina aj čeština. Z priestorov, ktoré v súčasnosti fungujú, môžeme spomenúť absintový bar Naproti, ktorý založili z veľkej časti ľudia z Nitry a začínal ako malý súkromný bar, kde sa vstupovalo na zvonček. Dnes je to veľká prevádzka na oboch stranách ulice, kde sa organizujú koncerty, projekcie, kvízy či prednášky. Centrum pre súčasnú kultúru PRAHA –Fórum pro architekturu a média (prezývané „Praha v Brně“) má zase na svedomí slovenská kurátorka Barbora Šedivá. Majú široké portfólio akcií, ktoré zahŕňajú tanečné párty, výstavy, prednášky, koncerty, vydávanie vlastných publikácií alebo aj workshopy elektronickej hudby pre malé deti. Nedá sa však povedať, že by kultúrne centrá v Brne založené alebo vedené Slovákmi boli zároveň aj centrami slovenskej kultúry – naopak, sú navonok od akýchkoľvek iných kultúrnych priestorov v meste nerozpoznateľné, česká a slovenská kultúra v Brne koexistujú úplne prirodzene. Množstvo aj väčších kultúrnych udalostí v Brne sú  (spolu)organizované Slovákmi, často bez toho, aby to bolo navonok zjavné (Dobrý den Kociánko), len pri niektorých je toto prepojenie zjavnejšie (putovný česko-slovenský festival temnej a experimentálnej hudby Hradby Samoty, ktorého väčšia časť ročníkov sa konala v okolí Brna).

Záplava slovenských umelcov

Bohaté kultúrne zázemie v meste a vďačné a veľké publikum pre alternatívne kultúrne akcie môže byť jeden z dôvodov, prečo je Brno mestom, ktoré láka aj veľa slovenských umelcov vo všetkých sférach. Svojrázna angažovaná performerka a vizuálna umelkyňa Martina Růžičková, pôvodom z Veľkého Krtíša, strávila veľkú časť svojho vysokoškolského štúdia na Fakulte výtvarných umení v tzv. Ateliéru konceptuálního mrdání, ktorý viedol svojho času enfant terrible českej umeleckej scény Václav Stratil. Tento ateliér navštevoval aj experimentálny a elektropopový hudobník Panáčik, ktorý na produkciu svojich albumov a videí bohato využíval technické zázemie školy (ktoré zahŕňa aj nahrávacie štúdio). Z divadelníkov stojí za zmienku Marika Smreková, pochádzajúca zo Starej Ľubovne, kde každoročne organizuje multižánrový festival UM UM; v Brne sa zase venovala spoluorganizácii malého svojpomocného festivalu Odlet v rozľahlom priemyselnom ateliéri bývalej fabriky Modeta, ktorý medzitým zastihol obvyklý osud priemyselných priestorov v širšom centre mesta (prestavba, rozpriečkovanie, zvýšenie nájmu). V Brne pôsobil aj prešovský surrealistický pesničkár Abuol, hrávajúci zväčša na drobných akciách, akým bol napríklad nadšenecký Death Folk Fest, ktorý sa vždy konal na utajenom mieste mimo mesta, bez elektriny a technického zázemia, za účasti pár desiatok miestnych nadšencov. Svoje bydlisko si tam našiel aj Krivosh z angažovanej punkovej kapely Ježišovi Pivo Nelej a jeden zo spoluorganizátorov Vegánskych hodov. Stredoškolské časy v Brne strávil podvratný elektronický pesničkár a dizajnér Alex Gutrai, známy pod pseudonymom Batcha De Mental, spoluzakladateľ labelu Chernobyl Music. Ďalší slovenskí umelci, ktorí žijú a pôsobia v Brne, sú napríklad producent experimentálnej elektroniky, terénnych nahrávok a fotograf Tatratank, prvý majster Slovenska v slam poetry Martin Helcman, „sladký pesničkár“ Samuel Kovalčík, vizuálny umelec Martin „Zgrnd“ Tomori, noiser Maroš Kovaľ a mnoho iných.

Slovenská a česká komunita do istej miery koexistujú aj s tou ukrajinskou, pri maďarskej už je odstup väčší kvôli jazykovej bariére a kvôli tomu, že maďarský exodus do Brna je relatívne novou záležitosťou; vzhľadom na otvorenosť mesta sa to ale o pár rokov môže zmeniť. Československo sa rozpadlo pred dvadsiatimi piatimi rokmi, avšak v Brne prežíva naďalej.

Autor žil šesť rokov v Brne

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: